Na portáli pamyat-naroda.ru je dostupný materiál k 22 vojakom, ktorých Červená armáda pochovala v Jakubove. Podľa literatúry (Ján Dubovský: Proti fašizmu, Bratislava 1986, str. 172) v roku 1946 v Jakubove bolo exhumovaných a preložených na Slavín 24 tiel sovietskych vojakov z 15 hrobov.
6. gardová paradesantná divízia
Z materiálov pamyat-naroda.ru je známych 8 vojakov vrátane 4 dôstojníkov z Jednotiek 6. gardovej paradesantnej divízie, ktorí boli pochovaní v Jakubove. Všetci vojaci divízie boli pochovaní pri kostole a mali miesta hrobov zdokumentované poľnými mapkami.
14. gardová paradesantná divízia 6. gardovej paradesantnej divízie pochovala v Jakubove 5 vojakov.
- Ivan Jegorovič Jevgrafov (Иван Егорович Евграфов) sa narodil 12. augusta 1909 v Rusku v Tatarstane buď v obci Korguza pri býv. okresnej obci Teňki alebo podľa nepriameho dokumentu v obci Četyrči pri meste Čistopoľ (Татарская АССР, Теньковский р-н, с. Коргуза altern. Чистопольский р-н, с. Четырчи). V Červenej armáde bol od 29. júna 1941, povolal ho Baumanský komisariát mesta Kazaň alebo Kzyl-Armejský komisariát sídliaci v býv. okresnej obci Kargali pri Čistopoli (Бауманский РВК - г. Казань altern. Кзыл-Армейский РВК - с. Каргали). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ninu Vasiľjevnu Jevgrafovovú z Kazane, ul. Černyševského 17 (г. Казань, Чернышевского 17). Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ streleckej čaty v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Posmrtne 2. júna 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. V odôvodnení vyznamenania je uvedené, že padol 8. apríla v boji o rakúsku obec Grub an der March. Pochovali ho v Jakubove 10 m severne od kostola.
- Vasilij Ivanovič Solodovnikov (Василий Иванович Солодовников) sa narodil 21. apríla 1924 v Rusku v obci Tulaj pri meste Rebricha (Алтайский край, Ребрихинский р-н, п. Тулай). Do Červenej armády ho 15. augusta 1942 povolal komisariát blízkej býv. okresnej obce Šarčino (Шарчинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ivana Maksimoviča Solodovnikova z Tulaja. V rokoch 1943-44 bol v stave 475. streleckého pluku 53. streleckej divízie. Hodnosť podporučíka mu priznali 12. februára 1945. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako veliteľ streleckej čaty v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Posmrtne 19. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa Pochovali ho v Jakubove 10 m severne od kostola.
- Aleksandr Semjonovič Romanovič (Александр Семенович Романович) sa narodil v roku 1908 v Bielorusku v dedine Burmaki pri meste Voložin (Белорусская ССР, Молодечненская обл., Воложинский р-н, д. Бурмаки; biel. Валожын, Бурмакі). Do Červenej armády ho povolal komisariát vo Voložine (Воложинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Adamovnu Romanovič z dediny Burmaki. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Jakubove z východnej strany kostola v samostatnom hrobe.
- Michail Nikolajevič Stasešin (Михаил Николаевич Стасешин) sa narodil v roku 1901 vo Ľvovskej oblasti v okrese mesta Peremyšljany. Oblasť sa stala v roku 1939 súčasťou Ukrajiny (Львовская обл., Перемышленский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Peremyšljanoch (Перемышлянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Grigorjevnu Stasešin z obce Pnjatin pri Peremyšljanoch (Перемышленский р-н, с. Пнятин; ukr. Перемишляни, Пнятин). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Jakubove z východnej strany kostola v samostatnom hrobe.
- Vasilij Vasiľjevič Tarancov (Василий Васильевич Таранцов) sa narodil v roku 1912 na Ukrajine (Украинская ССР, Кировоградская обл., Хмелевский р-н, с. Копанки). Do Červenej armády ho povolal komisariát (Хмелевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Jakubove na východnej strane kostola v samostatnom hrobe.
17. gardová paradesantná divízia 6. gardovej paradesantnej divízie pochovala v Jakubove 2 vojakov.
- Ivan Michajlovič Vilajev (Иван Михайлович Вилаев) sa narodil 22. februára 1913 v Rusku v Karélii v Petrovskom okrese, ktorého centrom bola obec Spasskaja Guba (Карело-Финская ССР, Петровский р-н). Základnú vojenskú službu vykonal v rokoch 1936-38. Do Červenej armády ho v roku 1940 povolal komisariát v Spasskej Gube alebo v karelskom meste Petrozavodsk (Петровский РВК altern. Октябрьский РВК - г. Петрозаводск). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Ivanovnu Vilajevovú zo Spasskej Guby alebo z dediny zapísanej ako Put Guba (д. Пут Губа), ale aj manželku Oľgu Ivanovnu Vilajevovú z Petrozavodska. Hodnosť nadporučíka mu priznali 21. septembra 1942. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako veliteľ streleckej roty v 17. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Posmrtne 12. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Pochovali ho v Jakubove pri pamätníku zo severovýchodnej strany kostola.
- Marija Kuzminična Isajenko (Мария Кузьминична Исаенко) sa narodila v roku 1925 na Ukrajine v Novobovarskom obvode ukrajinského mesta Charkov v časti Filippovka (Украинская ССР, г. Харьков, Новобоварский р-н, п. Филипповка; ukr. Харків, Пилипівка). Do Červenej armády ju povolal Novobovarský komisariát Charkova (Ново-Боварский РВК - г. Харьков). Ako kontaktnú osobu uviedla matku Annu Filipovnu Isajenko z Filippovky. Naposledy slúžila v hodnosti vojačky ako telefonistka v 17. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ju vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Vojačku pochovala v Jakubove 10. apríla pohrebná čata radových vojakov z materského pluku v zostave Grigorčuk, Pokusajev a Krjučkovskij pod vedením Grigorčuka, Jej telo uložili tvárou na východ z juhozápadnej strany kostola v prvom rade v prvom hrobe (odčítajúc zľava doprava). Vojaci o pochovaní vyhotovili záznam a vlastnoručne ho podpísali.
20. gardová paradesantná divízia 6. gardovej paradesantnej divízie pochovala v Jakubove 1 vojaka.
- Ivan Vasiľjevič Krysov (Иван Васильевич Крысов) sa narodil 24. júna 1921 v Rusku v dedine Naumovo pri meste Taľmenka (Алтайский край, Тальменский р-н, д. Наумово). Do Červenej armády ho v októbri 1940 povolal komisariát mesta Stalinsk (dnešným názvom Novokuzneck), alebo Taľmenky, alebo okresnej obce Tjumencevo v Altajskom kraji (Сталинский ГВК - г. Новокузнецк altern. Тальменский РВК altern. Тюменцевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Vasilija Vasiľjeviča Krysova inde matku Mariju Avvakumovnu (Abakumovnu) Krysovovú, oboch z obce zapísanej ako Koksovyj v seľsovete obce Lučševo pri meste Prokopjevsk (Кемеровская обл., Прокопьевский район, Лучшевский с/с, п. Коксовый). Dňa 13. októbra 1942 mu priznali hodnosť poručíka, 15. marca 1943 hodnosť nadporučíka a 18. marca 1945 hodnosť kapitána. Ako veliteľovi mínometnej (50 mm) čaty v 1392. streleckom pluku 422. streleckej divízie mu 15. februára 1943 udelili medailu Za bojové zásluhy. V stave štábu rozviedky v 238. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie ho 21. augusta 1943 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Naposledy slúžil ako štábny dôstojník rozviedky v 20. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. V tejto jednotke ho 9. februára 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Pomimo spomenutých vyznamenaní bol aj držiteľom medaily Za obranu Stalingradu. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Jakubove pri kostole zo severozápadnej (podľa výkazu) alebo severovýchodnej (podľa mapky hrobu) strany.
1369. protilietadlový delostrelecký pluk 26. protilietadlovej delostreleckej divízie
Pri kostole pochoval 2 vojakov 1369. protilietadlový delostrelecký pluk 26. protilietadlovej delostreleckej divízie.
- Michail Sergejevič Uchtverov (Михаил Сергеевич Ухтверов) sa narodil v roku 1896 v Rusku v obci Bajderjakovo pri okresnej obci Šigony (Куйбышевская обл., Шигонский р-н, с. Байдеряково). Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Šigony (Шигонский РВК), podľa nepriameho dokumentu v septembri 1941. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Agafiju Timofejevnu Uchtverovovú z kolchozu Svoboda v Bajderjakove (с. Байдеряково, к-з Свобода). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1369. protilietadlovom delostreleckom pluku 26. protilietadlovej delostreleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Jakubove zo severovýchodnej strany kostola za ohradou.
- Michail Michajlovič Simonov (Михаил Михайлович Симонов) sa narodil v roku 1924 v Rusku pri meste Slobodskoj v zaniknutej dedine Jepišence / Jepišino, ktorá sa nachádzala na polceste medzi obcami Iľjinskoje a Oktjabrskij (Кировская обл., Слободской р-н, д. Епишенцы / Епишино). Do Červenej armády ho v septembri 1942 povolal jeden z komisariátov mesta Kirov (Сталинский РВК - г. Киров). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Darju Aleksejevnu Simonovovú z Jepišeniec. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1369. protilietadlovom delostreleckom pluku 26. protilietadlovej delostreleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Jakubove zo severovýchodnej strany kostola za ohradou.
173. gardový delostrelecký pluk 81. gardovej streleckej divízie
Pri Jakubove pochoval 4 vojakov 173. delostrelecký pluk 81. gardovej streleckej divízie. Veliteľom pluku bol major Šalva Melitonovič Gachokidze (*1910, Шалва Мелитонович Гахокидзе).
Podľa zápisu na poľnej mapke hrobu 10. apríla 1945 zahynuli 4 vojaci pluku 1 km severne-? od Jakubova po nálete nepriateľského lietadla a pochovaní boli 1 km južne od obce. Na ich hroboch boli postavené pomníky v tvare pyramíd. Udalosť zaznamenala aj literatúra (Ján Šimek: Jakubov od minulosti k dnešku, Bratislava 2012, str. 247). Nemecké hliadkovacie lietadlo malo zaútočiť 5. apríla (?) vo večerných hodinách na skupinu sovietskych vojakov utáborenú na okraji borovicového hája v lokalite Hradské kúty. Usmrtilo 4 vojakov a ďalších zranilo, mŕtvi vojaci boli pochovaní pri lesnej ceste smerom na Feld.
- Aleksej Jelizarovič Kujdin (Алексей Елизарович Куйдин) sa narodil v roku 1915 v Rusku v zabajkalskej obci Čeremchovo pri meste Uljoty (Читинский ГВК, Читинская обл., Улетовский р-н, с. Черемхово). V Červenej armády bol prinajmenšom od júla 1942, povolal ho komisariát mesta Čita (Читинский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Antonovnu Bisaren-? z Čity, z kolchozu Sovkitaj v časti Boľšoj ostrov (г. Чита, Большой остров, к-з Совкитай). Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako šofér v 173. gardovom delostreleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 11. mája 1944 udelili medailu Za odvahu a 17. decembra 1944 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Jakubova (podľa výkazu strát) alebo 1 km južne od obce (podľa mapky hrobu).
S vojakom vykazuje čiastočnú podobnosť Alexander Jelizarovič Kujdin (Александр Елизарович Куйдин), ktorý sa mal narodiť v roku 1912 v oblasti mesta Čita (Читинская обл.), základnú vojenskú službu vykonal v rokoch 1934-36, do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Jakutsk 9. augusta 1941. Na pamyat-naroda.ru jestvuje k tejto osobe len sporý zápis z roku 1941 vťahujúci sa k jeho službe vo funkcii šoféra v 67. záložnom streleckom pluku a potom riadok zo zoznamu nezvestných vojakov Jakutskej republiky z roku 1947, v ktorom je uvedená ako jeho manželka Marija Petrovna Ivanovová z Jakutska, ul. Lermontova 82. Vojak z jednotky zaznamenanej kódom poľnej pošty 70923-D bol vykázaný nezvestným od mája 1945. Mohlo by sa jednať o brata horeuvedeného vojaka, prípadne aj o totožnú osobu. - Azbach Sulejmanovič Sulejmanov (Азбах Сулейманович Сулейманов, niekde Asbak, Асбак) sa narodil v roku 1921 v Rusku v Baškirskej republike pri meste Djurtjuli v nemenovanej obci seľsovetu Starokangyševo alebo priamo v obci Starokangyševo (Башкирская АССР, Дюртюлинский р-н, Старо-Кангышевский с/с altern. д. Старо-Кангышево). Do Červenej armády ho v roku 1940 povolal komisariát mesta Djurtjuli (Дюртюлинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Baďjan Sulejmanovovú zo Starokangyševského seľsovetu. V zostave 1061. delostreleckého pluku 422. streleckej divízie mu 20. februára 1943 udelili medailu Za odvahu. Jednotku v marci 1943 transformovali na 173. gardový delostrelecký pluk 81. gardovej streleckej divízie a 9. mája 1944 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Naposledy slúžil v tejto jednotke v hodnosti seržanta ako veliteľ obsluhy dela. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Jakubova (podľa výkazu strát) alebo 1 km južne od obce (podľa mapky hrobu).
- Vasilij Matejevič Charenko (Василий Матвеевич Харенко) sa narodil v roku 1918 pravdepodobne na Ukrajine, pretože v zázname o vyznamenaní má uvedenú ukrajinskú národnosť. V Červenej armáde bol od apríla 1944, povolal ho komisariát ukrajinského mesta Bratskoje (Братский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Matveja Vasiľjeviča-? Charenka bydliskom v Kazachstane v obci Svetlyj Žarkoľ pri meste Kostanaj (Казахская ССР, Костанайский р-н, п. Светлый Жарколь). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha dela v 173. gardovom delostreleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho 2. marca 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Jakubova (podľa výkazu strát) alebo 1 km južne od obce (podľa mapky hrobu).
- Nikolaj Michajlovič Maksimenko (Николай Михайлович Максименко) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v obci Suchiny pri meste Korsuň-Ševčenkovskij (Украинская ССР, Киевская обл., Корсунский р-н, Сухины; ukr. Корсунь-Шевченківський, Сухини). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát mesta Korsuň-Ševčenkovskij (Корсунский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Michajla Vlasoviča Maksimenka zo Suchina. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako obsluha dela v 173. gardovom delostreleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Jakubova (podľa výkazu strát) alebo 1 km južne od obce (podľa mapky hrobu).
Chirurgická poľná mobilná nemocnica ChPPG 4611
Chirurgická poľná mobilná nemocnica ChPPG 4611 pochovala medzi 17. a 23 (25?) aprílom 1945 v Jakubove 7 vojakov vrátane jedného dôstojníka. Miesto pohrebiska sa nachádzalo 100 m východne od jej sídla - vojenského gorodku. K dispozícii je schematizovaná poľná mapka pohrebiska len pre štyroch vojakov uložených v dvoch hroboch.
Existenciu poľnej nemocnice Červenej armády v Jakubove zaznamenala aj literatúra (Ján Šimek: Jakubov od minulosti k dnešku, Bratislava 2012, str. 247). Nemocnica bola utáborená v priestoroch bývalej Slovenskej pracovnej služby a mŕtvych vojakov pochovala na Malej hrázke pri futbalovom ihrisku.
- Iosif Vladimirovič Traktbrojdt (Иосиф Владимирович Трактбройдт) sa narodil v roku 1913 alebo 1923 možno v Rusku v meste Čkalov, dnešným názvom Orenburg (г. Чкалов / Оренбург). V Červenej armáde bol od augusta 1941, povolali ho komisariát býv. ukrajinskej okresnej obce Snigirjovka pri Chersone (Снигиревский РВК; ukr. Снігурівка). V hodnosti st. seržanta ako veliteľa zbrane v Samostatnom protitankovom divizione 165. samostatnej streleckej brigády ho 15. mája 1943 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu vo vojenskej jednotke zapísanej kódom poľnej pošty 44149, ktorý by mal prináležať 128. pohraničnému streleckému pluku NKVD. Zomrel 19. apríla 1945 v chirurgickej poľnej nemocnici ChPPG 4611 na následky zranenia z toho istého dňa. Pochovali ho pri Jakubove 100 m východne od vojenského mestečka v spoločnom hrobe s vojakom Simonovom.
Na pamyat-naroda.ru v zozname Slavína je vojak chybne evidovaný ako prepochovaný z Malaciek. - Aleksej Petrovič Simonov (Алексей Петрович Симонов) sa narodil v roku 1924 v Rusku v obci Kopjonki pri býv. okresnej obci Michajlovka pri Železnogorsku (Курская обл., Михайловский р-н, Андросовский с/с, с. Копёнки). Do Červenej armády ho vo februári 1943 povolal komisariát v Michajlovke (Михайловский РВК), prípadne do nej prestúpil ako partizán. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Darju Antonovnu Simonovovú z obce Kopjonki. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v jednotke zapísanej chybne skratkou 4. streleckej divízie, ktorá prechádzala územím Poľska, ale mohlo by sa jednať o 4. gardovú paradesantnú divíziu. Zomrel 18. apríla 1945 v chirurgickej poľnej nemocnici ChPPG 4611 na následky zranenia z 15. apríla. Na liečenie ho prijali 18. apríla. Pochovali ho pri Jakubove 100 m východne od vojenského mestečka v spoločnom hrobe so staršinom Traktbrojdtom.
Na pamyat-naroda.ru v zozname Slavína je vojak chybne evidovaný ako prepochovaný z Malaciek. - Nikolaj Ivanovič Pjankov (Николай Иванович Пьянков, niekde Pojankov, Поянков) sa narodil v roku 1924 v Rusku v meste Altajskoje pri Bijsku (Алтайский край, Алтайский р-н, с. Алтайское). Do Červenej armády ho 25. augusta 1943 povolal komisariát turkménskeho mesta Ašchabad (Ашхабадский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Nataľju Nikitičnu Pojankovovú z cementárenského závodu v meste Bezmein pri Ašchabade (Ашхабадская обл. ст. Безмеин, цементный завод). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zomrel 17. apríla 1945 v chirurgickej poľnej nemocnici ChPPG 4611 na následky zranenia zo 14. apríla. Na liečenie ho prijali 16. apríla. Pochovali ho pri Jakubove 100 m východne od vojenského mestečka v spoločnom hrobe s vojakom Fomičom.
Matka osud vojaka nepoznala ani v roku 1951, aj keď oznámenie o smrti (s tvarom priezviska Pojankov) zaslala poľná nemocnica na horeuvedenú adresu matky, kde pravdepodobne už nebývala. V roku 1951 žila v dnes zaniknutej dedine Ležanovo pri rieke Kamenka 15 km juhozápadne od mesta Altajskoje (Алтайский р-н, с. Лежаново).
Vojak je v zozname Slavína na pamyat-naroda.ru zapísaný pod menom Pojankov, ale správny tvar mena je pravdepodobne Pjankov. - Fjodor Stepanovič Fomič (Федор Степанович Фомич) sa narodil v roku 1915 v Bielorusku v zaniknutej obci Petjulevo pri býv. okresnej obci Vetrino (Белорусская ССР, Витебская обл., Петюлево; biel. Ветрына, Пяцюлева). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát vo Vetrine (Ветринский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Mordivnu Fomič z Petjuleva. V zostave 210. gardového streleckého pluku 71. gardovej streleckej divízie mu 23. októbra 1944 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v jednotke zapísanej skratkou 73. streleckej divízie, ktorá ale naším územím neprechádzala. Zomrel 18. alebo 19. apríla 1945 v chirurgickej poľnej nemocnici ChPPG 4611 na následky zranenia z 17. apríla. Na liečenie ho prijali 18. apríla. Pochovali ho pri Jakubove 100 m východne od vojenského mestečka v spoločnom hrobe s vojakom Pjankovom.
Na pamyat-naroda.ru v zozname Slavína je vojak chybne evidovaný ako prepochovaný z Malaciek. - Dmitrij Ivanovič Zamorij (Дмитрий Иванович Заморий, niekde Zamarij, Замарий) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine v obci Marjanskoje pri meste Apostolovo (Украинская ССР, Днепропетровская обл., Апостоловский р-н, с. Марьянское; ukr. Апостолове, Мар'янське). Do Červenej armády ho v roku 1943 alebo v júli 1941 povolal komisariát v Apostolove (Апостоловский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Iosifovnu Zamorij z Marjanského. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 229. gardovom streleckom pluku 72. gardovej streleckej divízie. Zomrel 22. apríla 1945 v chirurgickej poľnej nemocnici ChPPG 4611 na následky zranenia zo 16. apríla. Na liečenie ho prijali 21. apríla. Pochovali ho pri Jakubove 100 m východne od vojenského mestečka.
- Jefim Ivanovič Rotar (Ефим Иванович Ротарь) sa narodil v roku 1904 v Moldavsku v býv. okrese Zgurica v obci zapísanej ako Skišeni, mohlo by ísť o Skinjany (Бессарабия, Згурицкий р-н, с. Скишени - Скиняны; rum-mold. Zgurița, Schineni). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát obce Zgurica (Згурицкий РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 19. streleckej divízie. Zomrel 22. alebo 25. apríla 1945 v chirurgickej poľnej nemocnici ChPPG 4611 na následky zranenia z 21. apríla. Na liečenie ho prijali 22. apríla. Pochovali ho pri Jakubove 100 m východne od vojenského mestečka.
- Nikolaj Grigorjevič Pokusajev (Николай Григорьевич Покусаев) sa narodil v roku 1918 v Rusku v meste Verchnij Baskunčak vo Vladimirovskom okrese, sídlom okresu bola obec Vladimirovka, dnešná súčasť mesta Achtubinsk (Сталинградская обл., Владимировский р-н - г. Ахтубинск, ст. Верхний Баскунчак). V Červenej armáde bol od septembra 1939, povolal ho komisariát Vladimirovky (Владимировский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Grigorija Filippoviča Pokusajeva z Verchného Baskunčaku, ul. Lenina 151. Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako veliteľ roty v 233. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho 25. marca 1944 ako podporučíka vyznamenali Radom Červenej hviezdy a 18. septembra 1944 ako poručíka Radom Aleksandra Nevského; v oboch prípadoch vo funkcii veliteľa streleckej čaty. Zomrel 23. apríla 1945 v chirurgickej poľnej nemocnici ChPPG 4611 na následky zranenia z 21. apríla. Na liečenie ho prijali 21. apríla. Pochovali ho pri Jakubove 100 m východne od vojenského mestečka.
Iné jednotky
- Rachmed Jakubov (Рахмед Якубов) sa narodil v roku 1917 v Uzbekistane v meste Taškent (Узбекская ССР, Ташкентская обл., г. Ташкент). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal jeden z komisariátov Taškentu (Сталинский РВК - г. Ташкент). Ako kontaktnú osobu uviedol brata Machmuda Jakubova z Taškentu, ul. Oreburgskaja 8. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 194. samostatnej trestnej rote. Podľa výkazu strát ho zo stavu vyradili 31. marca 1945 z dôvodu smrti v boji a pochovali ho v obci zapísanej ako Jakubovo z východnej strany kostola. V uvedenej lokalite rota pochovala len jedného vojaka. Ak by sme pripustili, že ide o obec Jakubov pri Malackách, musel by byť zápis v dátume smrti vojaka chybný.
Z výkazu strát jednotky sa dala zostaviť trasa, kadiaľ 194. samostatná trestná rota prechádzala: Turá (pri Leviciach) 25. marca, Hulvinky (súčasť Tekovských Lužian) 26. marca, Dedinka 27. marca, Suchohrad (= Dimburk) 4. apríla, rakúska obec Stillfried 9. apríla. Na trase z Dedinky do Suchohradu sa nenachádza lokalita (obec s vlastným kostolom) s historickým názvom Jakubovo, okrem obce Jakubov v susedstve Suchohradu. Predpokladáme preto, že Rachmeda Jakubova pochovali v Jakubove, zomrel pravdepodobne 4. apríla 1945. Vojak je evidovaný v zozname Slavína na pamyat-naroda.ru ako prepochovaný z Jakubova.
Zoznam
Fjodor Stepanovič Fomič (Федор Степанович Фомич)
Vasilij Matejevič Charenko (Василий Матвеевич Харенко)
Marija Kuzminična Isajenko (Мария Кузьминична Исаенко)
Rachmed Jakubov (Рахмед Якубов)
Ivan Jegorovič Jevgrafov (Иван Егорович Евграфов)
Ivan Vasiľjevič Krysov (Иван Васильевич Крысов)
Aleksej Jelizarovič Kujdin (Алексей Елизарович Куйдин)
Nikolaj Michajlovič Maksimenko (Николай Михайлович Максименко)
Nikolaj Ivanovič Pjankov (Николай Иванович Пьянков, niekde Pojankov, Поянков)
Nikolaj Grigorjevič Pokusajev (Николай Григорьевич Покусаев)
Aleksandr Semjonovič Romanovič (Александр Семенович Романович)
Jefim Ivanovič Rotar (Ефим Иванович Ротарь)
Aleksej Petrovič Simonov (Алексей Петрович Симонов)
Michail Michajlovič Simonov (Михаил Михайлович Симонов)
Vasilij Ivanovič Solodovnikov (Василий Иванович Солодовников)
Michail Nikolajevič Stasešin (Михаил Николаевич Стасешин)
Azbach Sulejmanovič Sulejmanov (Азбах Сулейманович Сулейманов, niekde Asbak, Асбак)
Vasilij Vasiľjevič Tarancov (Василий Васильевич Таранцов)
Iosif Vladimirovič Traktbrojdt (Иосиф Владимирович Трактбройдт)
Michail Sergejevič Uchtverov (Михаил Сергеевич Ухтверов)
Ivan Michajlovič Vilajev (Иван Михайлович Вилаев)
Dmitrij Ivanovič Zamorij (Дмитрий Иванович Заморий, niekde Zamarij, Замарий)