Sovietski vojaci pochovaní v Gajaroch

Z dostupnej literatúry (Ján Dubovský: Proti fašizmu, Bratislava 1986, str. 161, 172) je údaj o 63 sovietskych vojakoch z Gajár, ktorých ostatky boli boli v roku 1946 exhumované a preložené na Slavín. Telá vojakov v Gajaroch boli uložené v 47 hroboch, zo spomenutého počtu vojakov bolo v tom čase 33 známych po mene.
Na portáli pamyat-naroda.ru je možné nájsť materiál k 79 vojakom Červenej armády, ktorí boli pochovaní v chotári obce Gajary.

796. strelecký pluk 141. streleckej divízie

796. strelecký pluk 141. streleckej divízie pochoval v Gajaroch 1 dôstojníka na obecnom cintoríne a 7 vojakov nižších hodností pravdepodobne na obecnom cintoríne na spoločnom mieste. Veliteľom pluku bol plukovník Afanasij Michajlovič Ščepkin (*1909, Афанасий Михайлович Щепкин) a veliteľom divízie generál-major Vasilij Nikolajevič Moložajev (*1901, Василий Николаевич Моложаев).

• Grigorij Afanasjevič Krasnuchin (Григорий Афанасьевич Краснухин) sa narodil 26. januára 1925 v Rusku v obci Ivanovskoje pri meste Ryľsk, rodina žila na Ulici Anaňjeva (Курская обл., Рыльский р-н, с. Ивановское, ул. Ананьева). V Červenej armáde bol od marca 1943, povolal ho komisariát Ryľska (Рыльский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Veru Afanasjevnu Krasnuchinovú z Ivanovského. Hodnosť podporučíka mu udelili 31. decembra 1944 po ukončení 4-mesačného kurzu podporučíkov. Naposledy slúžil v tejto hodnosti ako veliteľ streleckej čaty v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. 13. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Vo vyznamenaní je uvedené, že padol 7. apríla v boji o udržanie pozície na západnom brehu Moravy. Pochovali ho v Gajaroch na obecnom cintoríne.
• Filipp Stepanovič Telepnev (Филипп Степанович Телепнев) sa narodil v roku 1907 v Rusku v meste Bežica, dočasným názvom Ordžonikidzegrad, dnešnej súčasti mesta Brjansk (Орловская обл., г. Орджоникидзеград - Бежица). Do Červenej armády ho povolal 10. októbra 1942 komisariát mesta Brjansk (Брянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Klavu Ivanovnu Telepnevovú z Ordžonikidzegradu, ul. Pesčanaja 34. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 14. decembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Gajaroch v spoločnom hrobe.
• Vasilij Ivanovič Andrijanov (Василий Иванович Андриянов) sa narodil v roku 1923 v Rusku v obci Krjukovo, dnešnej súčasti mesta Zelenograd (Московская обл., Химкинский р-н, п. Крюково). V Červenej armáde bol od 5. novembra 1941, povolal ho komisariát mesta Chimki (Химкинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Antonovnu Andrijanovovú z Krjukova, ul. Pervomajskaja 3. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Predpokladalo sa, že 5. decembra 1944 padol pri Budapešti v početnej skupine tejto jednotky V rovnakej jednotke mu 22. februára 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Gajaroch v spoločnom hrobe.
• Pimon Romanovič Zacharov (Пимон Романович Захаров) sa narodil v roku 1903 v Rusku v dedine 1. Okolotok, súčasti obce Ďjakonovo pri Kursku (Курская обл., Ленинский р-н - с. Дьяконово, д. 1-ый Околоток). V Červenej armáde bol od septembra 1943, povolal ho komisariát Leninského okresu, ktorého centrom bolo Ďjakonovo (Ленинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Feklu Zacharovnu Zacharovovú z 1. Okolotku. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V spojovacej čate tejto jednotky mu 18. januára 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Gajaroch v spoločnom hrobe.
• Genrich Pavlovič Križečkovskij (Генрих Павлович Крижечковский) sa narodil v roku 1912 na Ukrajine v meste Nikolajev (Украинская ССР, Николаевская обл., г. Николаев; ukr. Миколаїв). Do Červenej armády ho povolal 20. júla 1941 prípadne v januári 1944 komisariát v Nikolajeve (Николаевский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Ivanovnu Križečkovskú z Nikolajeva, ul. Frunze 31. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke mu ako obsluhe ľahkého guľometu 19. januára 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Gajaroch.
• Gulbagomed Bagomedovič Kurbanov (Гулбагомед Багомедович Курбанов) sa narodil v roku 1908 v Rusku v Dagestane v dedine Vikri pri obci Urkarach, ktorá je sídlom Dachadajevského okresu (Дагестанская АССР, Дахадаевский р-н - с. Уркарах, с. Викри). V Červenej armáde bol od 20. decembra 1944, povolal ho komisariát Urkarachu (Дахадаевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Aišabiku Alievnu Kurbanovovú z obce Vikri. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Posmrtne 13. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa, uviedli v ňom, že padol v boji o prechod rieky Morava. Pochovali ho v Gajaroch.
• Said Batinovič Džambiev (Саид Батинович Джамбиев) sa narodil v roku 1904 v Rusku v Dagestane v obci Dylym, ktorá bolo centrom Kazbekovského okresu (Дагестанская АССР, Казбековский р-н, с. Дылым). V Červenej armáde bol od 10. novembra 1944, povolal ho komisariát v Dylyme (Казбековский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Zazulju Džambievovú z Dylyma. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Gajaroch na obecnom cintoríne.
• Aleksej Aleksejevič Gamanov (Алексей Алексеевич Гаманов) sa narodil v roku 1925 v Rusku v Leningrade, dnešným názvom Petrohrad (г. Ленинград - Санкт-Петербург). Do Červenej armády ho povolal v roku 1943 komisariát asi v čuvašskej obci Kugesi, ktorá bola centrom Čeboksarského okresu (Чебоксарский РВК - с. Кугеси). Ako kontaktnú osobu uviedol tetu Rozaľju Gamanovovú z mesta Čeboksary, štvrť. Kirovskij, ul. Dobroljubova 18 (г. Чебоксары, Кировский пос., ул. Добролюбова 18). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 796. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Gajaroch na obecnom cintoríne.

687. strelecký pluk 141. streleckej divízie

Podľa divízneho výkazu strát bolo v Gajaroch pochovaných 6 dôstojníkov zo 687. streleckého pluku 141. streleckej divízie. Veliteľom pluku bol major Michail Pavlovič Lovcov (*1915, Михаил Павлович Ловцов) a veliteľom divízie generál-major Vasilij Nikolajevič Moložajev (*1901, Василий Николаевич Моложаев).

• Nikolaj Avdejevič Butrin (Николай Авдеевич Бутрин) sa narodil v roku 1925 v Rusku pri meste Skopin v býv. Gorlovskom okrese v obci Katino (Московская обл., Горловский р-н, с. Катино). Do Červenej armády ho povolal v roku 1943 komisariát obce Gorlovo pri Skopine (Горловский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Taťjanu Fjodorovnu Butrinovú z Katina. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ guľometnej čaty v 687. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji obce Gajary.
• Vladimir Dmitrievič Bespalov (Владимир Дмитриевич Беспалов) sa narodil v roku 1924 v Rusku v meste Irkutsk (Иркутская обл., г. Иркутск). V Červenej armáde bol od marca 1942, povolal ho komisariát v Irkutsku (Иркутский РВК,). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Lidiju Ivanovnu Bespalovovú z Irkutska, ul. Litvinova 8. Do hodnosti nadporučíka bol povýšený 12. júla 1944. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako veliteľ mínometnej roty v 687. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 4. novembra 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy a 8. januára 1945 a 11. apríla 1945 Radmi Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji obce Gajary.
• Vasilij Fjodorovič Bulyšev (Василий Федорович Булышев) sa narodil v roku 1921 v Rusku v Republike Komi v obci Kerčomja pri okresnej obci Usť Kulom (Коми АССР, Усть-Куломский р-н, с. Керчомья). V Červenej armáde bol od októbra 1940, povolal ho komisariát obce Usť Kulom (Усть-Куломский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jelenu Ivanovnu Zališarevovú z obce Usť Kulom. V hodnosti podporučíka ako veliteľa mínometnej čaty 9. gardovej mechanizovanej brigády ho 6. novembra 1943 vyznamenali Radom Červenej zástavy. Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako veliteľ mínometnej roty v 687. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji obce Gajary.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak zapísaný s neprávnym krstným menom ako Vladimir Fjodorovič Bulyšev.
• Nikolaj Vasiľjevič Kuzin (Николай Васильевич Кузин) sa narodil v roku 1910 v Rusku pri meste Rtiščevo v dedine Petropavlovka v býv. Saltykovskom okrese (Саратовская обл., Салтыковский р-н, с. Петропавловка). V Červenej armáde bol od februára 1940, povolal ho komisariát obce Saltykovka pri Rtiščeve (Салтыковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Vasilija Fjodoroviča Kuzina z Petropavlovky. Hodnosť nadporučíka mu priznali 11. mája 1943 a hodnosť kapitána 18. marca 1945. Od septembra 1942 bol v stave 2. gardového streleckého pluku 33. gardovej streleckej divízie, od augusta 1943 bol členom partizánskeho oddielu Stalin. Od 20. septembra 1944 bol v stave 687. streleckého pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke ho v hodnosti kapitána ako veliteľa streleckej roty 24. januára 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji obce Gajary, podľa evidenčného kartotečného lístka to malo byť pri kostole.
• Aleksej Ivanovič Klimin (Алексей Иванович Климин, niekde Aleksandr, Александр) sa narodil v roku 1923 v Rusku v obci Jelšanka pri okresnej obci Tereňga (Ульяновская обл., Тереньгульский р-н - пос. Тереньга, с. Елшанка). Do Červenej armády ho povolal v roku 1942 komisariát Tereňgy (Теренгульский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ivana Andrejeviča Klimina z obce Michajlovka pri Tereňge. Od februára 1942 navštevoval Kujbyševské pechotné učilište, 1. októbra 1942 mu priznali hodnosť podporučíka, medzi septembrom 1943 a februárom 1944 absolvoval Rižské (Riga) pechotné učilište, v čase vojny usídlené v ruskom meste Sterlitamak. V stave 453. streleckého pluku 78. streleckej divízie ho 14. júla 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ guľometnej čaty v 687. streleckom pluku 141. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji obce Gajary.
• Michail Petrovič Smirnov (Михаил Петрович Смирнов) sa narodil v roku 1924 v Rusku v dedine Filatovka pri meste Šuja (Ивановская обл., Шуйский р-н - г. Шуя, д. Филатовка). V Červenej armáde bol od augusta 1942, povolal ho komisariát v Šuji (Шуйский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Pjotra Jefimoviča Smirnova z Filatovky. Hodnosť podporučíka mu priznali 7. marca 1943, hodnosť poručíka 12. júla 1944. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ mínometnej čaty v 687. streleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 14. augusta 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy, 30. novembra 1944 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa a 11. apríla 1945 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa, Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji obce Gajary.

454. samostatný zdravotnícko-sanitárny prápor 375. streleckej divízie

Podľa nemocničnej knihy pochoval 454 samostatný zdravotnícko-sanitárny prápor 375. streleckej divízie v Gajaroch 12 vojakov, ktorí v zariadení práporu zomreli medzi 14. a 16. aprílom 1946.

• Afanasij Ivanovič Gandarov (Афанасий Иванович Гандаров, niekde Gajdarov, Гайдаров) sa narodil v roku 1904 v Rusku v meste Novoanninskij (Сталинградская обл., Новоаннинский р-н, г. Новоаннинский). Do Červenej armády ho povolal v roku 1943 komisariát v Novoanninskom (Новоаннинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Karpovnu Gandarovovú z Novoaninnského, ul. Vorovského 9 (г. Новоаннинский, ул. Воровского 9). Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka v 49. samostatnom prápore cestnej výstavby. Zomrel 14. apríla 1945 v 454. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie na následky zranení z 13. apríla. Pochovali ho v Gajaroch.
  Podľa nepriameho dokumentu vojak v roku 1943 slúžil v 305. streleckom pluku 44. streleckej divízie a narodil sa v dedine Durnovskij pri Novoanninskom (Ново-Анненский р-н, х. Дурновский).
  Dňa 13. apríla zahynul vojak Meľnik z toho istého práporu cestnej výstavby. Vo výkaze strát jednotky je u neho aj Gandarova uvedené, že boli zabití. Nevieme, či to bolo pri ostreľovaní alebo pri nehode. Stalo sa to pravdepodobne pri spoločnej udalosti asi na mieste, kde pochovali Meľnika, v chotári Gajár na prechode rieky Morava do Dürnkrutu.
• Ivan Makarovič Rjabenko (Иван Макарович Рябенко) sa narodil v roku 1923 pravdepodobne na Ukrajine. Do Červenej armády ho povolal komisariát býv. okresnej obce Chmelovoje pri meste Smolino (Хмелевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Makara Ivanoviča Rjabenka z obce Novovoznesenka pri Smoline (Кировоградская обл., Хмелевский р-н, с. Нововознесенка; ukr. Смоліне , Хмельове, Нововознесенка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zomrel 14. apríla 1945 v 454. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie na následky zranení z predošlého dňa. Pochovali ho v Gajaroch.
• Ivan Petrovič Karetnik (Иван Петрович Каретник) sa narodil v roku 1926 pravdepodobne na Ukrajine. Do Červenej armády ho povolal poľný vojenský komisariát. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Pjotra Pavloviča Karetnika z býv. okresu ukrajinskej obce Frunzovka, dnešným názvom Zacharevka, z obce Vojničevo (Одесская обл., Фрунзовский р-н - пос. Фрунзовка / Захарьевка, с. Войничево; ukr. Захарівка, Войничеве). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zomrel 14. apríla 1945 v 454. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie na následky zranení z toho istého dňa. Pochovali ho v Gajaroch.
• Vasilij Petrovič Ignat (Василий Петрович Игнат) sa narodil v roku 1914 pravdepodobne v Moldavsku. V Červenej armáde bol od 1. októbra 1944, povolal ho komisariát moldavského mesta Taraklija (Тараклийский РВК; rum-mold. Taraclia). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Ivanovnu Ignat z obce Bajmaklija pri Tarakliji (Бендерский уезд, Кайнарский р-н, с. Баймаклия; rum-mold. Căinari, Baimaclia). Ťažké zranenie utrpel 10. decembra 1944. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1243. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 12. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zomrel 14. apríla 1945 v 454. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie na následky zranení z predošlého dňa. Pochovali ho v Gajaroch.
• Anton Aleksejevič Batalov (Антон Алексеевич Баталов) sa narodil v roku 1920 v Rusku pri altajskej obci Novikovo pri Bijsku v obci zapísanej ako Bechtimirovo, mohlo by ísť o obec Bechtemir-Anikino alebo Verch-Bechtemir (Алтайский край, Новиковский р-н, Бехтимирово - Бехтемир-Аникино altern. Верх-Бехтемир). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Taštagol (Таштагольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Anastasiju Jefimovnu Vasiľjevovú, podľa otcovského mena nevlastnú, z bane mesta Taštagol (Кемеровская обл., рудник Таштагол, ул. Базарная 20). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 932. delostreleckom pluku 375. streleckej divízie. Zomrel 14. apríla 1945 v 454. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie na následky zranení z predošlého dňa. Pochovali ho v Gajaroch.
• Ivan Potapovič Gožij (Иван Потапович Гожый) sa narodil v roku 1915 pravdepodobne na Ukrajine. Do Červenej armády ho povolal neznámy komisariát zapísaný ako Risenský (Рисенский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Sokletiju Grigorjevnu Gožij z obce Zolotolin pri býv. okresnej obci Deražnoje (Ровенская обл., Деражненский р-н, с. Золотолин; ukr. Деражне, Золотолин). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zomrel 16. apríla 1945 v 454. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie na následky zranení zo 14. apríla. Pochovali ho v Gajaroch.
• Aleksandr Kuzmič Bondarev (Александр Кузьмич Бондарев) sa narodil v roku 1925 v Rusku v nemenovanej obci Oktjabrského seľsovetu pi meste Rakitnoje pri Belgorode (Курская обл., Ракитянский р-н, Октябрьский с/с). Do Červenej armády ho 15. marca 1943 povolal komisariát v Rakitnom (Ракитянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Karpejevnu Bondarevovú z kolchozu Červonnyj chleborob v Oktjabrskom seľsovete pri Rakitnom (Ракитянский р-н, Октябрьский с/с, к-з Червонный хлебороб). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zomrel 15. apríla 1945 v 454. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie na následky zranení zo 14. apríla. Pochovali ho v Gajaroch.
  Matka ani rok po vojne nepoznala osud syna. Podľa nepriameho dokumentu sa vojak narodil v obci Proletarskij pri Rakytnom (пос . Пролетаркий).
• Semjon Lukjanovič Pavlij (Семен Лукьянович Павлий, niekde Lukič, Лукич) sa narodil v roku 1922 na Ukrajine v obci seľsovetu Velikaja Rudka, v Pavliivke, dnešným názvom Veselovka, pri býv. okresnej obci Dikaňka (Украинская ССР, Полтавская обл., Диканьский р-н, Великая Рудка, Павлиивка - Веселовка; ukr. Велика Рудка, Веселівка). V Červenej armáde bol od februára 1944, povolal ho komisariát Dikaňky, prípadne komisariát zapísaný ako Pogribenský (Диканьский РВК altern. Погрибенский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Luku Michajloviča Pavlija z Pavliivky. Spočiatku slúžil v 565. streleckom pluku 165. streleckej divízie a naposledy v hodnosti vojaka v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 15. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zomrel 16. apríla 1945 v 454. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie na následky zranení zo 14. apríla. Pochovali ho v Gajaroch.
• Vasilij Ivanovič Dvojkin (Василий Иванович Двойкин) sa narodil v roku 1922 v Rusku v obci Malinovaja Poljana pri meste Terbuny v býv. okrese obce Boľšaja Poljana (Курская обл., Больше-Полянский р-н, с. Малиновая Поляна). Do Červenej armády ho povolal 10. februára 1942 komisariát Boľšej Poljany (Больше-Полянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ivana Nikolajeviča Dvojkina z Malinovej Poljany. Od 28. júla 1942 strávil dva roky v rumunskom zajatí. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1243. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 12. apríla 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zomrel 15. apríla 1945 v 454. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie na následky zranení z 13. apríla. Pochovali ho v Gajaroch
• Michail Stepanovič Jeršov (Михаил Степанович Ершов) sa narodil v roku 1923 (niekde chybne 1922) v Rusku v obci Nikoľskoje pri okresnej obci Panino pri Voroneži (Воронежская обл., Панинский р-н, с. Никольское). Do Červenej armády ho povolal v septembri 1941 komisariát v Panine (Панинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Ivanovnu Jeršovovú zo sovchozu č. 3 v Michajlovskom seľsovete pri Panine a neskôr otca Stepana Fjodoroviča Jeršova z Michajlovského Svetlosovchozu pri Panine (Панинский р-н, Михайловский с/с совхоз № 3 - Михайловский светлосовхоз). Medzi februárom a júnom 1943 bol v stave Samostatného gardového učebného práporu 41. gardovej streleckej divízie, ktorá sa ocitla v obkľúčení. V prípade Jeršova je zápis, že sa nevrátil z prieskumu pri dedine Troickoje v Dnepropetrovskej oblasti. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ samostatnej roty samopalníkov v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. Zomrel 16. apríla 1945 v 454. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie na následky zranení z 15. apríla. Pochovali ho v Gajaroch. Vojaka 23. mája 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy, vo vyznamenaní je uvedené, že 15. apríla utrpel ťažké zranenie v rakúskej obci Hohenau.
• Stepan Ignaťjevič Kitiket (Степан Игнатьевич Китикет) sa narodil v roku 1909 v Moldavsku (Молдавская ССР). V Červenej armády bol od 3. októbra 1944 povolal ho komisariát moldavského mesta Taraklija (Тараклийский РВК; rum-mold. Taraclia). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Pelageju Leonťjevnu Kitiket (z obce Selkuca pri Tarakliji (Бендерский уезд, Кайнарский р-н, с. Сэлкуца; rum-mold. Căinari, Sălcuța). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 10. apríla 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zomrel 15. apríla 1945 v 454. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie na následky zranení zo 14. apríla. Pochovali ho v Gajaroch.
• Vasilij Ivanovič Pogrebnjak (Василий Иванович Погребняк) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine, podľa nepriameho dokumentu v meste Družkovka pri Kramatorsku (Украинская ССР, Сталинская обл., г. Дружковка; ukr. Дружкі́вка). V Červenej armáde bol od 9. septembra 1943 povolal ho komisariát mesta Artjomovsk, historickým a dnešným názvom Bachmut (Артемовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Nataľju Moisejevnu Pogrebnjak z obce Pokrovskoje pri Bachmute (Сталинская обл., Артемовский р-н, Покровское; ukr. Бахмут, Покровське). Dvakrát utrpel zranenia v októbri 1944 pri Pančeve a v decembri 1944 pri Budapešti. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 1245. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 11. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zomrel 16. apríla 1945 v 454. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie na následky zranení z 15. apríla. Pochovali ho v Gajaroch.

493. delostrelecko-mínometný pluk

V Gajaroch pochoval troch radových vojakov 493. delostrelecko-mínometný pluk. V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru zaevidovali ale len jedného.

• Michail Iudovič Martynenko (Михаил Иудович Мартыненко) sa narodil v roku 1911 na Ukrajine v obci Mošny pri meste Čerkasy (Украинская ССР, Киевская обл., Черкасский р-н, с. Мошны; ukr. Черкаси, Мошни). Do Červenej armády ho povolal 25. augusta 1941 komisariát v Kyjeve (Киевский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Genju Karpovnu Martynenko z obce Mošny. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha mínometu v 493. delostrelecko-mínometnom pluku. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Gajaroch.
  Vojak sa spomína len v jednom výkaze strát spomedzi troch vojakov horeuvedeného pluku pochovaných v Gajaroch. V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru sa nenachádza.
• Nikolaj Aleksandrovič Kartašov (Николай Александрович Карташов) sa narodil v roku 1911 v Rusku v obci Krutoje pri meste Jelec (Орловская обл., Елецкий р-н, с. Крутое). Do Červenej armády ho povolal 11. septembra 1944 komisariát v Jelci (Елецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Nazarovnu Kartašovovú z obce Kazaki pri Jelci (Елецкий р-н, с. Казаки). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 493. delostrelecko-mínometnom pluku. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Gajaroch.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru sa vojak nenachádza.
• Dmitrij Nikolajevič Vološčuk (Дмитрий Николаевич Волощук) sa narodil v roku 1917 na Ukrajine v neupresnenej obci seľsovetu obce Turka pri meste Kolomyja (Украинская ССР, Станиславская обл., Коломыйский р-н, с/с Турка; ukr. Коломия, Турка). Do Červenej armády ho povolal 20. marca 1940 komisariát Kolomyje (Коломыйский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jevdokiju Dmitrievnu Vološčuk zo seľsovetu obce Turka. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 493. delostrelecko-mínometnom pluku. V tejto jednotke mu 1. januára 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Gajaroch.

281. gardový strelecký pluk 93. gardovej streleckej divízie

V prípade troch dôstojníkov, ktorých 281. gardový strelecký pluk 93. gardovej streleckej divízie pochoval v Gajaroch, bol hrob mapkou zdokumentovaný len u nadporučíka Zinčenka, aj to veľmi povrchne. Veliteľom pluku bol podplukovník Ivan Georgievič Jefremov (*1914, Иван Георгиевич Ефремов), ktorý padol 21. apríla 1945 a bol pochovaný v moravskej obci Valtice a veliteľom divízie plukovník Pjotr Markovič Maroľ (*1903, Петр Маркович Мароль).

• Ivan Michajlovič Sekernickij (Иван Михайлович Секерницкий, niekde Sikirnickij, Сикирницкий) sa narodil 6. mája 1921 na Ukrajine v obci Nemirince pri meste Starokonstantinov (Украинская ССР, Каменец-Подольская обл., Старо-Константиновский р-н, с. Немиринцы; ukr. Старокостянтинів, Немиринці). Do Červenej armády ho povolal v júli 1939 komisariát v Starokonstantinove (Старо-Константиновский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Michaila Iľjiča Sekernického z Nemiriniec. V hodnosti poručíka ako veliteľa čaty samopalníkov v 1. samostatnom gardovom motocyklovom pluku ho 23. januára 1944 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako veliteľ guľometnej čaty v 281. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Gajaroch pri kostole.
  Na pamyat-naroda.ru v zozname Slavína je vojak chybne evidovaný ako prepochovaný z Malaciek.
• Jevtej Jefimovič Zinčenko (Евтей Ефимович Зинченко) sa narodil 28. augusta 1913 v Rusku v neupresnenej obci Pervomajského seľsovetu pri obci Vorobjovka vo Voronežskej oblasti (Воронежская обл., Воробьевский р-н, Первомайский с/с). Do Červenej armády ho povolal v roku 1941 komisariát Vorobjovky (Воробьевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Marfu Kuzminičnu Zinčenko, mali tri deti, rodina žila v kolchoze 1. mája v Pervomajskom seľsovete (Первомайский с/с, к-з 1-ое мая). Hodnosť podporučíka mu priznali 17. septembra 1942. Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako veliteľ roty 76 mm kanónov v 281. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho 25. decembra 1943 vyznamenali Radom Červenej hviezdy, 4. mája 1944 mu v hodnosti podporučíka udelili medailu Za odvahu a 20. februára 1945 ho v hodnosti poručíka vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Okrem toho bol držiteľom medaily Za obranu Stalingradu. Zo stavu ho vyradili 13. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Gajaroch pri kostole.
• Stepan Jakovlevič Skakunov (Степан Яковлевич Скакунов) sa narodil v roku 1923 v Rusku pri meste Čulym v obci Dubrovského seľsovetu, podľa nepriameho dokumentu v Dubrovke, mohlo by sa jednať v dnes opustenú obec Dubrava (Новосибирская обл., Чулымский р-н, Дубровский с/с altern. с. Дубровка - Дубрава). V Červenej armády bol od roka 1942, povolal ho komisariát mesta Prokopjevsk (Прокопьевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Marju Vasiľjevnu Skakunovovú, adresu ktorej sme nevedeli identifikovať (Новосибирская обл., станция Ижмерка, Успенский с/с). Ako veliteľa guľometnej čaty v hodnosti podporučíka v stave 8. gardového paradesantného pluku 3. gardovej paradesantnej divízie ho 14. júna 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka v 281. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 16. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa divízneho výkazu strát aj knihy padlých pluku mal byť pochovaný na severnom okraji rakúskej obce Ringelsdorf.
  Zápis o hrobe v Ringelsdorfe je chybný. Poručíka Stepana Jakovleviča Skakunova (bez ďalších podrobností) zaznamenal starší zoznam Slavína na pamyat-naroda.ru a aj podľa literatúry (Ján Dubovský: Proti fašizmu, Bratislava 1986, str. 161) v Gajaroch mal svoj hrob poručík Stepan Jakovlevič Skakunov.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z obce Gajary.

Podľa divízneho výkazu strát pochoval 281. gardový strelecký pluk 93. gardovej streleckej divízie na západnom okraji obce Gajary 11 radových vojakov, ktorí padli medzi 7. a 10. aprílom 1945. Miesto pohrebiska bolo zdokumentované veľmi schematizovanou mapkou spoločnou aj pre vojakov pluku pochovaných v rakúskej obci Niederabsdorf.

• Pjotr Gavrilovič Moroz (Петр Гаврилович Мороз) sa narodil v roku 1911 na Ukrajine v obci Muratovo pri býv. okresnej obci Grosulovo, dnešným názvom Velikaja Michajlovka (Украинская ССР, Одесская обл., Гросуловский р-н, с. Муратово; ukr. Велика Михайлівка, Муратове). V Červenej armáde bol od júna alebo októbra 1944, povolal ho komisariát Grosulova (Гроссуловский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Marju Vasiľjevnu Moroz z Muratova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 281. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. V tejto jednotke ho 7. apríla 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Pochovali ho na západnom okraji obce Gajary v spoločnom hrobe. Posmrtne ho 13. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. V odôvodnení uviedli, že 7. apríla pri Dürnkrute zahynul pri dopade nepriateľskej míny.
• Aleksandr Petrovič Čuchrij (Александр Петрович Чухрий) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine v obci Grigorovka pri býv. okresnej obci Blagodatnoje pri meste Pervomajsk (Украинская ССР, Николаевская, Благодатновский р-н, с. Григоровка; ukr. Благодатне, Григорівка). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát v meste Novoukrainka (Ново-Украинский РВК; ukr. Новоукраїнка). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Oľgu Lukjanovnu Čuchrij z Grigorovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 281. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji obce Gajary v spoločnom hrobe.
• Aleksandr Jevgeňjevič Kočurovskij (Александр Евгеньевич Кочуровский) sa narodil v roku 1901 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Valegoculovo, dnešným názvom Dolinskoje, v obci Mardarovka (Украинская ССР, Одесская обл., Валегоцуловский р-н - Валегоцулово - Долинское, с. Мардаровка; ukr. Долинське, Мардарівка). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát Valegoculova (Валегоцуловский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anastasiju Kočurovskú z Mardarovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 281. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji obce Gajary v spoločnom hrobe.
• Akaki Jermolajevič Tvalabašvili (Акаки Ермолаевич Твалабашвили) sa narodil v roku 1911 v Gruzínsku pri okresnej obci Vani v obci zapísanej ako Zidova aj Zedava (Грузинская ССР, Ванский р-н - пос. Вани, с. Зидова - Зедава). Do Červenej armády ho povolal v roku 1941 komisariát vo Vani (Ванский РВ). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Jermolaja Semjonoviča Tvalabašviliho z rodiska vojaka. Od 19. augusta 1941 do 24. septembra 1944 bol v zajatí. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 281. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji obce Gajary v spoločnom hrobe.
• Leonid Lukjanovič Černyj (Леонид Лукьянович Черный) sa narodil v roku 19 na Ukrajine v obci zapísanej ako Rekečence pri meste Šargorod (Украинская ССР, Винницкая обл., Шаргородский р-н, с. Рекеченцы). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát v Šargorode (Шаргородский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Lukjana Davidoviča Černého z obce Rekečence. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 281. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji obce Gajary v spoločnom hrobe.
• Šota Ezekievič Gogiberidze (Шота Езекиевич Гогиберидзе) sa narodil 7. septembra 1920 v Gruzínsku v obci Tobanieri pri okresnej obci Vani (Грузинская ССР, Ванский р-н, Тобаниери). Do Červenej armády ho povolal v roku 1941 komisariát obce Vani (Ванский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca menom Ezeki Darispanovič/Dariepanovič Gogiberidze z Tobanieri, matka sa menovala Agrafina. Od 1. augusta 1941 bol v zajatí. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 281. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji obce Gajary v spoločnom hrobe.
• Iosif Moisejevič Tkačenko (Иосиф Моисеевич Ткаченко) sa narodil v roku 1898 na Ukrajine v obci Chochitva pri meste Boguslav (Украинская ССР, Киевская обл., Богуславский р-н, с. Хохитва; ukr. Богуслав, Хохітва,). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát v Boguslave (Богуславский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Marju Prokopjevnu Tkačenko z Chochitvy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 281. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji obce Gajary v spoločnom hrobe.
• Mitrofan Ksenofontovič Repenickij (Митрофан Ксенофонтович Репеницкий) sa narodil v roku 1903 na Ukrajine v meste Migiljov-Podoľskij (Украинская ССР, Винницкая обл., г. Могилев-Подольский; ukr. Могилів-Подільський). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát v Mogiljove-Podoľskom (Могилев-Подольский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Grigorovnu Repenickú z Mogiljovu-Podoľského, ul. Šargorodskoje šosse 78. V zostave 101. gardového samostatného protitankového divizionu 93. gardovej streleckej divízie mu 18. novembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 281. gardovom streleckom pluku tejže divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji obce Gajary v spoločnom hrobe.
• Ivan Artamonovič Fiščenko (Иван Артамонович Фищенко) sa narodil v roku 1909 na Ukrajine v obci Annopoľ pri meste Tuľčin (Украинская ССР, Винницкая обл., Тульчинский р-н, с. Аннополь; ukr. Тульчин, Ганнопіль). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát v Tuľčine (Тульчинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Pestinu Onufrievnu Fiščenko z Annopoľa. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 281. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom konci obce Gajary v spoločnom hrobe.
• Fedosej Vasiľjevič Kovališin (Федосей Васильевич Ковалишин) sa narodil v roku 1898 na Ukrajine v meste Kodyma (Украинская ССР, Одесская обл., Кодымский р-н, г. Кодыма; ukr. Кодима). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát Kodymy (Кодымский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jefrosiniju Sergejevnu Kovališinovú z Kodymy, ul. Kotovského 30. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 281. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji obce Gajary v spoločnom hrobe.
• Gavril Matvejevič Čebotjuk (Гаврил Матвеевич Чеботюк, niekde Čobatjuk, Чобатюк) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine v obci Golynčince pri meste Šargorod (Украинская ССР, Винницкая обл., Шаргородский р-н, с. Голынчинцы; ukr. Голинчинці). V Červenej armáde bol od marca 1944, povolal ho komisariát v Šargorode (Шаргородский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Oľgu Nikitovnu Čebotjuk z Golynčiniec. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 281. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. V tejto jednotke ho 5. mája 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa za boj pri rieke Morava zo 6. apríla. Pochovali ho na juhozápadnom okraji obce Gajary v samostatnom hrobe.

285. gardový strelecký pluk 93. gardovej streleckej divízie

Z dvoch divíznych výkazov strát sú známe mená 8 vojakov 285. gardového streleckého pluku 93. gardovej streleckej divízie, ktorí padli medzi 6. a 10. aprílom 1945 a boli pochovaní v obci Gajary. Z jedného výkazu sú známi vojaci Kušnir a Lemčuk pochovaní na západnom okraji obce, miesto ich hrobov bolo zdokumentované spoločnou bezmennou poľnou mapkou. Veliteľom pluku bol podplukovník Prokopij Jegorovič Komarov (*1912, Прокофий Егорович Комаров) a veliteľom divízie plukovník Pjotr Markovič Maroľ (*1903, Петр Маркович Мароль).

• Kondratij Ivanovič Kušnir (Кондратий Иванович Кушнир) sa narodil v roku 1916 na Ukrajine v obci Goculovka, dnešnej súčasti býv. okresnej obce Černevce (Украинская ССР, Винницкая обл., Черневецкий р-н, с. Гоцуловка; ukr. Чернівці). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát v Černevcoch (Черневецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Paraskovju Michailovnu Kušnir z Goculovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 285. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji obce Gajary.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak chybne evidovaný ako prepochovaný z Malaciek.
• Vladimir Nikiforovič Lemčuk (Владимир Никифорович Лемчук) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine pri meste Tuľčin v obci Vojtovka, neskorším názvom Suvorovskoje a najnovším Podoľskoje (Украинская ССР, Винницкая обл., Тульчинский р-н, с. Войтовка / Суворовское / Подольское; ukr. Тульчин, Подільське). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát v Tuľčine (Тульчинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Nikifora Zacharoviča Lemčuka z Vojtovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 285. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji obce Gajary.

Podľa zápisov v inom výkaze 285. gardového streleckého pluku 93. gardovej streleckej divízie, tak ako mu bolo možné porozumieť, dvoch vojakov pochovali v ohrade kostola, dvoch na juhovýchodnom okraji obce (podľa mapky na rôznych miestach) a dvoch na cintoríne. Na poľnej mapke pohrebiska je obecný cintorín znázornený chybne (duplicitne) aj na južnom okraji obce.

• Parfirij Mitrofanovič Rudyj (Парфирий Митрофанович Рудый) sa narodil v roku 1908 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Černevce v obci zapísanej ako Jaruga. V blízkosti sa nachádza obec rovnakého mena, ktorá asi nebola súčasťou okresu, ale pravdepodobne ide o obec Vila-Jarugskie (Украинская ССР, Винницкая обл., Черневецкий р-н, с. Яруга - Вила-Яругские; ukr. Чернівці, Яруга, Вила-Ярузькі). V Červenej armáde bol aspoň od apríla 1944, povolal ho komisariát v Červnevcoch (Черневецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Vasiľjevnu Rudú (Рудая) z Jarugy. V stave 453. streleckého pluku 78. streleckej divízie sa dostal do zajatia, po oslobodení bol od 7. júla 1944 zaradený do 150. záložného streleckého pluku. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako ženista v 285. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 8. novembra 1944 udelili medailu Za odvahu a 6. mája 1945 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji obce Gajary.
• Ivan Jermoginovič Moroz (Иван Ермогинович Мороз) sa narodil v roku 1919 na Ukrajine pri meste Boguslav v obci zapísanej ako Dmitrievka, možno má byť správne Dmitrenki (Киевская обл., Богуславский р-н, с. Дмитриевка - Дмитренки). Do Červenej armády ho povolal komisariát Boguslava (Богуславский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Akulinu Jakovlevnu Moroz z Dmitrievky. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ mínometného (82 mm) oddielu v 285. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho 13. mája 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v ohrade kostola v Gajaroch.
• Boris Fjodorovič Kutovoj (Борис Федорович Кутовой) sa narodil v roku 1898 alebo 1899 na Ukrajine v obci Černjachov pri meste Kagarlyk (Украинская ССР, Киевская обл., Кагарлыкский р-н, с. Черняхов; ukr. Кагарлик, Черняхів). Do Červenej armády ho povolal v júli 1941 alebo najneskôr v marci 1944 komisariát v Kagarlyku (Кагарлыкский РВ). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Pelageju Dmitrievnu Kutovú (Кутовая) z Černjachova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako spojovateľ veliteľa roty v 285. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho 8. apríla 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhovýchodnom okraji obce Gajary.
• Michail Grigorjevič Koduk (Михаил Григорьевич Кодук, niekde Kaduk, Кадук) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v obci Mazurovka pri meste Tuľčin (Украинская ССР, Винницкая обл., Тульчинский р-н, Мазуровка; ukr. Тульчин, Мазурівка). V Červenej armáde bol od marca 1944, povolal ho komisariát v Tuľčine (Тульчинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Aleksandrovnu Koduk z Mazurovky. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako obsluha mínometu 82 mm v 285. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho 5. mája 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na obecnom cintoríne v Gajaroch.
• Mark Romanovič Kolesnik (Колесник Марк Романович) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine v obci Pustovojty pri meste Mironovka (Украинская ССР, Киевская обл., Мироновский р-н, с. Пустовойты; ukr. Миронівка, Пустовіти). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát Mironovky (Мироновский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Afonasiju Jakovlevnu Kolesnik z obce Pustovojty. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako ženista v 285. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 5. novembra 1944 udelili medailu Za odvahu a 12. mája 1945 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na obecnom cintoríne v Gajaroch.
• Pjotr Matvejevič Dyba (Петр Матвеевич Дыба) sa narodil v roku 1899 (1909?) na Ukrajine v býv. okresnej obci Novovoroncovka pri Nikopoli (Украинская ССР, Херсонская обл., Ново-Воронцовский р-н, с. Нововоронцовка). V Červenej armáde bol od októbra 1944, povolal ho komisariát Novovoroncovky (Ново-Воронцовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Chavroňju Aleksejevnu Dyba z Novovoroncovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 285. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 4. mája 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v ohrade kostola v Gajaroch.

278. gardový strelecký pluk 93. gardovej streleckej divízie

Z materiálov pamyat-naroda.ru vieme, že v Gajaroch pochoval 278. gardový strelecký pluk 93. gardovej streleckej divízie 20 vojakov. Veliteľom pluku bol podplukovník Tichon Dmitrievič Žiženkov (*1897, Тихон Дмитриевич Жиженков) a veliteľom divízie bol plukovník Pjotr Markovič Maroľ (*1903, Петр Маркович Мароль).
Poručík Jakubov má vo výkaze strát uvedené ako miesto hrobu východný breh Moravy. Podľa poľnej mapky bolo miesto hrobu na ceste do Dürnkrutu pred Moravou. Na mapke je vyznačené aj miesto hrobu podporučíka Šaichrazieva a poručíka Bukatkina z druhej strany Moravy.

• Jusup Jakubovič Jakubov (Юсуп Якубович Якубов) sa narodil v roku 1921 v Rusku v Tatarstane v meste Kazaň (Татарская АССР, г. Казань). V Červenej armáde bol prinajmenšom od februára 1942, povolal ho jeden z komisariátov Kazane (Сталинский РВК - г. Казань). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Chisamutdinovnu Chaibulinovú z Kazane, ul. Levo-Buločnaja 50. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ guľometnej čaty v 278. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho 2. februára 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom brehu Moravy pri Gajaroch (oproti Dürnkrutu).

Staršina Rizenko má vo výkaze strát uvedené ako miesto hrobu východný breh Moravy. Podľa bezmennej poľnej mapky bol hrob na ceste do Dürnkrutu pred Moravou.

• Ivan Zacharovič Rizenko (Иван Захарович Ризенко) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine v okrese mesta Gluchov (Украинская ССР, Сумская обл., Глуховский р-н). Do Červenej armády ho povolal v roku 1943 komisariát v Gluchove (Глуховский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Sofiju Basiľjevnu Baranovovú z usadlosti zapísanej ako Goreľni v býv. seľsovete obce Kločkovka, ktoré ležali v býv. Červonenskom okrese s centrom v obci Esmaň pri Gluchove (Сумская обл., Червоненский район - пос. Эсмань, с/с Клочковский, х. Горельни; ukr. Глухів, Есмань, Клочківка). Naposledy slúžil v hodnosti staršinu ako zástupca veliteľa čaty v 278. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom brehu rieky Morava pri Gajaroch.
  Pravdepodobne ide o rovnakého vojaka, ktorý sa spomína vo výkaze nezvestných ukrajinského mesta Poltava v roku 1946. Podľa výkazu sa vojak narodil v roku 1915 pri býv. okresnom meste Opošnja (Полтавская обл., Опошнянский р-н; ukr. Опішня). Do Červenej armády ho v auguste 1941 povolal komisariát v Poltave (Полтавский ГВК), slúžil v hodnosti st. seržanta. Jeho manželka Lidija Ivanovna Kasjan (Касьян) z Poltavy, ul. Podmogiľnaja 3, s ním stratila kontakt už od septembra 1941.

Skupina 8 vojakov 278. gardového streleckého pluku 93. gardovej streleckej divízie, ktorá padla medzi 7. a 8. aprílom 1956, má v knihe padlých pluku uvedené miesto pohrebiska rakúsku obec Dürnkrut. V divíznom výkaze je miesto pohrebiska zapísané ako východný breh Moravy oproti Dürnkrutu, s čím korešponduje aj priložená poľná mapka pohrebiska.

• Ivan Anisimovič Matvejev (Иван Анисимович Матвеев) sa narodil v roku 1901 na Ukrajine v obci Trostjanec pri meste Jampoľ (Украинская ССР, Винницкая обл., Ямпольский р-н, с. Тростянец; ukr. Ямпіль, Тростянець). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát Jampoľa (Ямпольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Ivanovnu Matvejevovú z Trostjanca. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 278. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom brehu Moravy pri Gajaroch.
• Aleksandr Ivanovič Kulagin (Александр Иванович Кулагин) sa narodil v roku 1920 v Rusku v dnes už vyľudnenej dedine Verino pri býv. okresnej obci Gorice (Калининская обл., Горицкий р-н - с. Горицы, д. Верино). Do Červenej armády ho povolal v septembri 1939 komisariát v Goriciach (Калининская обл., Горицкий р-н, д. Верино). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Andrejevnu Kulaginovú z Verina, v skoršom výkaze zo susednej dediny Pantelejevo. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako zástupca veliteľa čaty v 278. gardovom streleckom pluku streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom brehu Moravy pri Gajaroch.
• Vladimir Ivanovič Ljaško (Владимир Иванович Ляшко) sa narodil v roku 1907 alebo 1917 na Ukrajine v obci Rogozov pri meste Borispoľ (Украинская ССР, Киевская обл., Бориспольский р-н, с. Рогозов; ukr. Бориспіль, Рогозів). Do Červenej armády ho povolal v roku 1943 komisariát v Borispole (Бориспольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Nikolajevnu Ljaško z Rogozovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 278. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom brehu Moravy pri Gajaroch.
• Ivan Nikitovič Ruban (Иван Никитович Рубан) sa narodil v roku 1912 na Ukrajine v meste Petrovo v Kirovogradskej oblasti (Украинская ССР, Кировоградская обл., Петровский р-н, с. Петрово). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát Petrova (Петровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Pavlovnu Ruban z Petrova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha protitankovej zbrane v 278. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom brehu Moravy pri Gajaroch.
• Valentin Nikitovič Lazarev (Валентин Никитович Лазарев) sa narodil v roku 1920 alebo 1926 v Rusku v meste Kirov (Кировская обл., г. Киров). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát Kirova (Кировский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jelizavetu Ivanovnu Lazarevovú z Kirova, ul. Vodoprovodnaja 21. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 278. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom brehu Moravy pri Gajaroch.
• Nikolaj Vasiľjevič Masjuk (Николай Васильевич Масюк) sa narodil v roku 1920 na Ukrajine (Украинская ССР, Киевская обл., Богуславский р-н, с. Дыбенцы). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát (Богуславский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Aleksandru Ivanovnu Masjuk. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 278. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho načas pohrešovali od 11. apríla 1944 na území Rumunska, oznámenie o nezvestnosti bolo zaslané aj matke. Dňa 31. januára 1945 mu udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom brehu Moravy pri Gajaroch.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak chybne evidovaný ako prepochovaný z Malaciek.
• Vladimir Davidovič Kovalenko (Владимир Давидович Коваленко) sa narodil v roku 1904 v Rusku v Chakaskej republike v obci Sonskoje pri okresnej obci Bograd (Красноярский край, Хакасская АО, Боградский р-н, с. Сонское). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát Bogradu (Баградский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevgeniju Nikolajevnu Kovalenko zo Sonského. V zostave 288. gardového streleckého pluku 94. gardovej streleckej divízie mu 15. júla 1943 udelili medailu Za bojové zásluhy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 278. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie Zo stavu ho vyradili 8. apríla z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom brehu Moravy pri Gajaroch.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak chybne evidovaný ako prepochovaný z Malaciek.
• Michail Ivanovič Sachnov (Михаил Иванович Сахнов) sa narodil v roku 1902 v Rusku v Baškirskej republike v obci Sosnovka, dnešnej súčasti mesta Ufa (Башкирская АССР, Сталинский р-н, с. Сосновка). Do Červenej armády ho povolal 20. januára 1942 Stalinský komisariát v Ufe (Сталинский РВК - г. Уфа). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Michajlovnu Sachnov zo Sosnovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 278. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom brehu Moravy pri Gajaroch.

Desiatka vojakov 278. gardového streleckého pluku 93. gardovej streleckej divízie, ktorá padla 9. a 10. apríla 1945, bola podľa výkazu strát aj podľa knihy padlých pluku pochovaná v rakúskej obci Dürnkrut. Podľa priloženej poľnej mapky sa však miesto pohrebiska nachádzalo na spoločnom mieste v chotári obce Gajary vľavo od cesty do Dürnkrutu bezprostredne pri ľavom brehu Moravy. V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru sa táto skupina vojakov nenachádza.

• Nikolaj Izrailovič Akopjan (Николай Израилович Акопян) sa narodil v roku 1912 v Arménsku pri meste Kafan, dnešným názvom Kapan, v obci zapísanej ako Cav (Армянская ССР, Кафан - Капан, с. Цав). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Kafane (Кафанский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Vartanuš Meľkonovnu Akopjan z Cavu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 278. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa poľnej mapky pohrebiska pluku ho pochovali v chotári obce Gajary na ľavom brehu Moravy vľavo od cesty do Dürnkrutu.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru sa vojak nenachádza.
• David Davidovič Kolomiec (Давид Давидович Коломиец) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v obci Kovalicha pri býv. okresnej obci Rotmistrovka (Украинская ССР, Киевская обл., Ротмистровский р-н, с. Ковалиха; ukr. Ротмістрівка, Ковалиха). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát ukrajinského mesta Smela (Смелянский РВК; ukr. Сміла). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Taťjanu Davidovnu Kolomiec z Kovalichy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 278. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa poľnej mapky pohrebiska pluku ho pochovali v chotári obce Gajary na ľavom brehu Moravy vľavo od cesty do Dürnkrutu.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru sa vojak nenachádza.
• Jakov Parfenovič Abyjakij (Яков Парфенович Абыякий, niekde Parfentievič aj Trofamovič, Парфентьевич, Трофамович) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine v obci Dubievka pri meste Smela (Украинская ССР, Киевская обл., Смелянский р-н, с. Дубиевка; ukr. Сміла, Дубіївка). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát ukrajinského mesta Čerkasy (Черкасский РВК; ukr. Черкаси). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Vasilinu Abyjakú (Абыяка) z Dubievky, s otcovským menom Timofejevna alebo Petrovna. Rodné a otcovské meno manželky nemusí byť správne, pretože aj u vojaka Žeľginského z nasledujúceho riadku divízneho výkazu strát bolo meno manželky zapísané ako Vasilina Timofejevna. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka v 278. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 31. januára 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa poľnej mapky pohrebiska pluku ho pochovali v chotári obce Gajary na ľavom brehu Moravy vľavo od cesty do Dürnkrutu.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru sa vojak nenachádza.
• Pjotr Aleksejevič Žeľginskij (Петр Алексеевич Жельгинский) sa narodil v roku 1901 na Ukrajine v obci Kuľčievce pri meste Kamenec-Podoľskij (Украинская ССР, Каменец-Подольская обл., Боговецкая волость, Кульчиевцы; ukr. Кам'янець-Подільський, Кульчіївці). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát mesta Murovanyje Kurilovce (Муровано-Куриловецкий РВК - пос. Мурованые Куриловцы). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Vasilinu Timofejevnu Žeľginskú z obce Vysšeoľčedajev pri Murovaných Kurilovciach (Винницкая обл., Муровано-Куриловецкий р-н, с. Высшеольчедаев; ukr. Муровані Курилівці, Вищеольчедаїв). Rodné a otcovské meno manželky nemusí byť správne, pretože aj u vojaka Abyjakija z predchádzajúceho riadku divízneho výkazu strát bolo meno manželky zapísané ako Vasilina Timofejevna. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 278. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa poľnej mapky pohrebiska pluku ho pochovali v chotári obce Gajary na ľavom brehu Moravy vľavo od cesty do Dürnkrutu.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru sa vojak nenachádza.
• Sigizmund Denisovič Očeretnyj (Сигизмунд Денисович Очеретный) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v obci Kopievka pri meste Tuľčin (Украинская ССР, Винницкая обл., Тульчинский р-н, с. Копиевка; ukr. Тульчин, Копіївка). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Tuľčine (Тульчинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Polinu Nikolajevnu Očeretnú z Kopievky. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v 278. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa poľnej mapky pohrebiska pluku ho pochovali v chotári obce Gajary na ľavom brehu Moravy vľavo od cesty do Dürnkrutu.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru sa vojak nenachádza.
• Timofej Jefimovič Kokuca (Тимофей Ефимович Кокуца) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine (Украинская ССР, Винницкая обл., Черневецкий р-н, с. Володовцы). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát (Черневецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Fainu Danilovnu Kokuca. Naposledy slúžil hodnosti slobodníka v 278. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke ho načas pohrešovali, keď od 5. mája 1944 zostal nezvestný na území Rumunska a 9. júla 1944 mu udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa poľnej mapky pohrebiska pluku ho pochovali v chotári obce Gajary na ľavom brehu Moravy vľavo od cesty do Dürnkrutu.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru sa vojak nenachádza.
• Ilarion Lukič Momot (Иларион Лукич Момот) sa narodil v roku 1913 na Ukrajine v obci Karandince pri meste Boguslav (Украинская ССР, Киевская обл., Богуславский р-н, с. Карандинцы; ukr. Богуслав, Карандинці). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Boguslave (Богуславский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Makrinu Semjonovnu Momot z Karandiniec. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ oddielu v 278. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa poľnej mapky pohrebiska pluku ho pochovali v chotári obce Gajary na ľavom brehu Moravy vľavo od cesty do Dürnkrutu.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru sa vojak nenachádza.
• Pavel Grigorjevič Zozulja (Павел Григорьевич Зозуля) sa narodil v roku 1901 na Ukrajine v meste Bezljudovka pri Charkove (Украинская ССР, Харьковская обл., Харьковский р-н, с. Безлюдовка; ukr. Харків, Безлюдівка). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Charkove (Харьковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jefrosiňju Grigorjevnu Zozulja z Bezljudovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 278. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa poľnej mapky pohrebiska pluku ho pochovali v chotári obce Gajary na ľavom brehu Moravy vľavo od cesty do Dürnkrutu.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru sa vojak nenachádza.
• Michail Abramovič Žornjak (Михаил Абрамович Жорняк) sa narodil v roku 1906 v Moldavsku v obci Chrustovaja pri meste Kamenka, dnešných súčastiach Podnesterskej republiky (Молдавская ССР, Каменский р-н, с. Хрустовая). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát Kamenky (Каменский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anastasiju Konstantinovnu Žornjak z Chrustovej. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 278. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa poľnej mapky pohrebiska pluku ho pochovali v chotári obce Gajary na ľavom brehu Moravy vľavo od cesty do Dürnkrutu.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru sa vojak nenachádza.
• Dmitrij Kirilovič Kogutjak (Дмитрий Кирилович Когутяк) sa narodil v roku 1909 na Ukrajine v obci Velikaja Vuliga pri býv. okresnej obci Špikov (Украинская ССР, Винницкая обл., Шпиковский р-н, с. Великая Вулыга; ukr. Шпиків, Велика Вулига). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Špikove (Шпиковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelizavetu Stepanovnu Kogutjak z Velikej Vuligy. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako obsluha ťažkého guľometu v 278. gardovom streleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 29. októbra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa poľnej mapky pohrebiska pluku ho pochovali v chotári obce Gajary na ľavom brehu Moravy vľavo od cesty do Dürnkrutu.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru sa vojak nenachádza.

93. gardová strelecká divízia

• Nikolaj Stepanovič Gurovskij (Николай Степанович Гуровский) sa narodil v roku 1922 na Ukrajine v obci Kamenki pri meste Teplik (Украинская ССР, Винницкая обл., Тепликский р-н, с. Каменки; ukr. Теплик, Кам'янки). V Červenej armáde bol od 15. marca 1944, povolal ho komisariát v Tepliku (Тепликский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Feodosjevnu Gurovskú z obce Kamenki. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako ženista - traktorista v 108. samostatnom gardovom ženijnom prápore 93. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 17. septembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 13. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji Pochovali ho v Gajaroch pri kostole.
• Aleksandr Aleksejevič Kovyrkin (Александр Алексеевич Ковыркин) sa narodil v roku 1923 v Rusku v dedine Annenka pri býv. okresnej obci Rudovka (Тамбовская обл., Рудовский р-н, с. Анненка). Do Červenej armády ho povolal 1. augusta 1942 jeden z komisariátov mesta Tula (Пролетарский РВК г. Тула), kde pracoval asi v muničnom závode, pretože ako bydlisko mal zaznačený Patronnyj gorodok č. d. 18. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jevdokiju Vasiľjevnu Kovyrkinovú z Annenky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 198. gardovom delostreleckom pluku 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 4 km juhozápadne od obce Gajary na kóte 147.
• Pavel Fjodorovič Tomaševskij (Павел Федорович Томашевский) sa narodil v roku 1915 na Ukrajine v obci Sadovaja pri meste Mogiljov-Podoľskij (Украинская ССР, Винницкая обл., Могилев-Подольский р-н, с. Садовая; ukr. Могилів-Подільський, Садова). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát v Mogiljove-Podoľskom (Могилев-Подольский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ninu Jevgeňjevnu Tomaševskú zo Sadovej. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako šofér v 101. samostatnom protitankovom divizione 93. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji obce Gajary, vľavo od cesty na Dürnkrut.

60. inžiniersko-ženijná brigáda

Z dvoch vojakov 60. inžiniersko-ženijnej brigády máme poľnou mapkou zdokumentovaný hrob len u poručíka Bogdanova.

• Ivan Vasiľjevič Bogdanov (Иван Васильевич Богданов) sa narodil v roku 1901 v Rusku v dnes opustenej obci Berezovka pri meste Turki (Саратовская обл., Турковский р-н, с. Березовка ). Do Červenej armády ho povolal v roku 1942 komisariát mesta Turki (Турковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Taťjanu Mironovnu Bogdanovovú z obce Bocmanovo pri meste Turki (Турковский р-н, с. Боцманово). Hodnosť poručíka mu priznali 10. januára 1943. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ ženijnej čaty v 273. samostatnom prápore 60. inžiniersko-ženijnej brigády. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Gajaroch pri kostole.
• Sergej Pavlovič Suflik (Сергей Павлович Суфлик) sa narodil v roku 1915 na Ukrajine v obci Druhé Jasenovo pri meste Ljubašovka (Украинская ССР, Одесская обл., Любашевский р-н, с. Ясеново Второе; ukr. Любашівка, Ясенове Друге). Do Červenej armády ho povolal v roku 1944 komisariát v Ljubašovke (Любашевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Oľgu Nikitovnu Suflik z Druhého Jasenova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako ženista v 60. inžiniersko- ženijnej brigáde. Zo stavu ho vyradili 7. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa výkazu strát bol pochovaný pri kostole v obci zapísanej asi ako Pojana. V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak uvedený ako prepochovaný z obce Gajary. Mohla by to byť pravda, pretože v rovnaký deň zahynul vyššie uvedený poručík Bogdanov z rovnakej jednotky, ktorého pochovali v Gajaroch. Podľa bojového denníka brigády v ten deň jej vojaci vykonávali úlohy na rieke Morava pri rakúskom Dürnkrute.

Iné jednotky

• Vasilij Ivanovič Grebnev (Василий Иванович Гребнев) sa narodil v roku 1911 v Rusku v Marijskej republike pri okresnej obci Oršanka (Марийская АССР, Оршанский р-н). Do Červenej armády ho povolal 29. decembra 1941 komisariát Oršanky (Оршанский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anastasiju Dmitrievnu Grebnevovú z Razinovho kolchozu pri Oršanke (Оршанский р-н, к-з Разина). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 348. delostreleckom pluku 141. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 9. augusta 1943 udelili medailu Za bojové zásluhy a 31. januára 1944 medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 10. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Gajaroch.
• Timofej Iosifovič Meľnik (Тимофей Иосифович Мельник) sa narodil v roku 1905 na Ukrajine pri meste Beršaď v obci zapísanej ako Birizki, mohlo by ísť o Berjozki Beršadské (Украинская ССР, Винницкая обл., Бершадский р-н, с. Биризки - Берёзки-Бершадские; ukr. Бершадь, Берізки-Бершадські). Do Červenej armády ho 23. marca 1944 povolal komisariát v Beršadi (Бершадский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelizavetu Ivanovnu Meľnik z obce Lugovaja pri Beršadi ( Бершадский р-н, с. Луговая; ukr. Лугова). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako ženista-tesár v 49. samostatnom prápore cestnej výstavby. Bol zabitý 13. apríla 1945, nevieme, či pri ostreľovaní alebo nehode. Pochovali ho v chotári obce Gajary na ľavom brehu Moravy 100 m naľavo od mosta do Dürnkrutu. Miesto hrobu je pravdepodobne v blízkosti nešťastnej udalosti, pri ktorej utrpel zranenie aj slobodník Gandarov z rovnakej jednotky a ktorý zomrel nasledujúci deň v 454. samostatnom zdravotnícko-sanitárnom prápore 375. streleckej divízie.
  V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru sa Timofej Iosifovič Meľnik (Тимофей Иосифович Мельник) nenachádza.
• Michail Ivanovič Filippov (Михаил Иванович Филиппов) sa narodil v roku 1913 v Rusku v obci Pogoreloje Gorodišče, ktoré bolo centrom býv. Pogorelského okresu (Калининская обл., Погорельский р-н, ст. Погорелое Городище). V Červenej armáde bol od 23. júla 1941, povolal ho komisariát Pogorelého Gorodišča (Погорельский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol brata Pavla Ivanoviča Filippova z obce Bykovka pri okresnej obci Vorotynec (Горьковская обл., Воротынский р-н, с. Быковка), na rovnakej adrese žila ich sestra Nadežda Ivanovna Filippovová. Hodnosť nadporučíka mu priznali 28. februára 1943. Naposledy slúžil v hodnosti kapitána ako zástupca veliteľa práporu v 1241. streleckom pluku 375. streleckej divízie. V stave tejto jednotky bol prinajmenšom od decembra 1942. Dňa 30. júna 1944 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy a 24. novembra 1944 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 14. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v ohrade kostola v Gajaroch.

Zoznam

Jakov Parfenovič Abyjakij (Яков Парфенович Абыякий, niekde Parfentievič aj Trofamovič, Парфентьевич, Трофамович)
Nikolaj Izrailovič Akopjan (Николай Израилович Акопян)
Vasilij Ivanovič Andrijanov (Василий Иванович Андриянов)
Anton Aleksejevič Batalov (Антон Алексеевич Баталов)
Vladimir Dmitrievič Bespalov (Владимир Дмитриевич Беспалов)
Ivan Vasiľjevič Bogdanov (Иван Васильевич Богданов)
Aleksandr Kuzmič Bondarev (Александр Кузьмич Бондарев)
Vasilij Fjodorovič Bulyšev (Василий Федорович Булышев)
Nikolaj Avdejevič Butrin (Николай Авдеевич Бутрин)
Gavril Matvejevič Čebotjuk (Гаврил Матвеевич Чеботюк, niekde Čobatjuk, Чобатюк)
Leonid Lukjanovič Černyj (Леонид Лукьянович Черный)
Aleksandr Petrovič Čuchrij (Александр Петрович Чухрий)
Gavril Matvejevič Čobotjuk (Гаврил Матвеевич Чобатюк), pozri Čebotjuk
Vasilij Ivanovič Dvojkin (Василий Иванович Двойкин)
Pjotr Matvejevič Dyba (Петр Матвеевич Дыба)
Said Batinovič Džambiev (Саид Батинович Джамбиев)
Michail Ivanovič Filippov (Михаил Иванович Филиппов)
Ivan Artamonovič Fiščenko (Иван Артамонович Фищенко)
Afanasij Ivanovič Gajdarov (Афанасий Иванович Гайдаров), pozri Gandarov
Afanasij Ivanovič Gandarov (Афанасий Иванович Гандаров, niekde Gajdarov, Гайдаров)
Aleksej Aleksejevič Gamanov (Алексей Алексеевич Гаманов)
Šota Ezekievič Gogiberidze (Шота Езекиевич Гогиберидзе)
Ivan Potapovič Gožij (Иван Потапович Гожый)
Vasilij Ivanovič Grebnev (Василий Иванович Гребнев)
Nikolaj Stepanovič Gurovskij (Николай Степанович Гуровский)
Vasilij Petrovič Ignat (Василий Петрович Игнат)
Jusup Jakubovič Jakubov (Юсуп Якубович Якубов)
Michail Stepanovič Jeršov (Михаил Степанович Ершов)
Michail Grigorjevič Kaduk (Михаил Григорьевич Кадук), pozri Koduk
Ivan Petrovič Karetnik (Иван Петрович Каретник)
Nikolaj Aleksandrovič Kartašov (Николай Александрович Карташов)
Stepan Ignaťjevič Kitiket (Степан Игнатьевич Китикет)
Aleksej Ivanovič Klimin (Алексей Иванович Климин, niekde Aleksandr, Александр)
Aleksandr Jevgeňjevič Kočurovskij (Александр Евгеньевич Кочуровский)
Michail Grigorjevič Koduk (Михаил Григорьевич Кодук, niekde Kaduk, Кадук)
Dmitrij Kirilovič Kogutjak (Дмитрий Кирилович Когутяк)
Timofej Jefimovič Kokuca (Тимофей Ефимович Кокуца)
Mark Romanovič Kolesnik (Колесник Марк Романович)
David Davidovič Kolomiec (Давид Давидович Коломиец)
Vladimir Davidovič Kovalenko (Владимир Давидович Коваленко)
Fedosej Vasiľjevič Kovališin (Федосей Васильевич Ковалишин)
Aleksandr Aleksejevič Kovyrkin (Александр Алексеевич Ковыркин)
Grigorij Afanasjevič Krasnuchin (Григорий Афанасьевич Краснухин)
Genrich Pavlovič Križečkovskij (Генрих Павлович Крижечковский)
Aleksandr Ivanovič Kulagin (Александр Иванович Кулагин)
Gulbagomed Bagomedovič Kurbanov (Гулбагомед Багомедович Курбанов)
Kondratij Ivanovič Kušnir (Кондратий Иванович Кушнир)
Boris Fjodorovič Kutovoj (Борис Федорович Кутовой)
Nikolaj Vasiľjevič Kuzin (Николай Васильевич Кузин)
Valentin Nikitovič Lazarev (Валентин Никитович Лазарев)
Vladimir Nikiforovič Lemčuk (Владимир Никифорович Лемчук)
Vladimir Ivanovič Ljaško (Владимир Иванович Ляшко)
Michail Iudovič Martynenko (Михаил Иудович Мартыненко)
Nikolaj Vasiľjevič Masjuk (Николай Васильевич Масюк)
Ivan Anisimovič Matvejev (Иван Анисимович Матвеев)
Timofej Iosifovič Meľnik (Тимофей Иосифович Мельник)
Ilarion Lukič Momot (Иларион Лукич Момот)
Ivan Jermoginovič Moroz (Иван Ермогинович Мороз)
Pjotr Gavrilovič Moroz (Петр Гаврилович Мороз)
Sigizmund Denisovič Očeretnyj (Сигизмунд Денисович Очеретный)
Semjon Lukjanovič Pavlij (Семен Лукьянович Павлий, niekde Lukič, Лукич)
Vasilij Ivanovič Pogrebnjak (Василий Иванович Погребняк)
Mitrofan Ksenofontovič Repenickij (Митрофан Ксенофонтович Репеницкий)
Ivan Zacharovič Rizenko (Иван Захарович Ризенко)
Ivan Makarovič Rjabenko (Иван Макарович Рябенко)
Ivan Nikitovič Ruban (Иван Никитович Рубан)
Parfirij Mitrofanovič Rudyj (Парфирий Митрофанович Рудый)
Michail Ivanovič Sachnov (Михаил Иванович Сахнов)
Ivan Michajlovič Sekernickij (Иван Михайлович Секерницкий, niekde Sikirnickij, Сикирницкий)
Stepan Jakovlevič Skakunov (Степан Яковлевич Скакунов)
Michail Petrovič Smirnov (Михаил Петрович Смирнов)
Sergej Pavlovič Suflik (Сергей Павлович Суфлик)
Filipp Stepanovič Telepnev (Филипп Степанович Телепнев)
Iosif Moisejevič Tkačenko (Иосиф Моисеевич Ткаченко)
Pavel Fjodorovič Tomaševskij (Павел Федорович Томашевский)
Akaki Jermolajevič Tvalabašvili (Акаки Ермолаевич Твалабашвили)
Dmitrij Nikolajevič Vološčuk (Дмитрий Николаевич Волощук)
Pimon Romanovič Zacharov (Пимон Романович Захаров)
Jevtej Jefimovič Zinčenko (Евтей Ефимович Зинченко)
Pavel Grigorjevič Zozulja (Павел Григорьевич Зозуля)
Pjotr Aleksejevič Žeľginskij (Петр Алексеевич Жельгинский)
Michail Abramovič Žornjak (Михаил Абрамович Жорняк)