Pomník padlých v Stupave dal v roku 1924 postaviť miestny Okrášľovací spolok nákladom 25 tisíc korún na námestí pred kostolom sv. Štefana kráľa. Autorom pomníka so štíhlym pylónom na masívnom podstavci je pravdepodobne miestny kamenár Anton Weinberger. Pomník postavili na umelo vyvýšenom mieste, ktoré neskôr ohradili nízkou kovanou ohrádkou. Na čelnej strane podstavca je nika s prilbou, mečom a vavrínovou ratolesťou a dedikačná pamätná tabuľa. Z troch strán sú vsadené pamätné tabule s menoslovom 104 padlých vojakov zo Stupavy. Mená vojakov sú na nich umiestnené v abecednom poradí bez datujúcich údajov. V roku 2007 bol pomník zreštaurovaný. Po obnove ho 1. novembra 2007 požehnal miestny farár Felix Mikula.
BALOGH KAROL | GAŠPAROVIČ ANDREJ | JUSTH OSKAR | MAGYER FERDINAND | KASTLER MICHAL | SAMUEL ŠTEFAN |
Nasledujúce dáta o niektorých stupavských vojakoch dohľadal S. Prokeš. Jozef Binder sa narodil v roku 1876. Štefan a František Piaček boli bratia. Štefan padol asi vo veku 20 rokov a František vo veku 18. rokov. Štefan Turek sa narodil v roku 1884, bol slobodný. Zahynul pravdepodobne v oblasti Moldavska v roku 1916, kedy napísal rodičom posledný list. Karol Balogh zomrel 31. decembra 1914 vo veku 30. rokov. Štefan Móza sa narodil v roku 1872, zomrel vo Woronienke v Haliči 13. septembra 1916 vo veku 44 rokov a tam bol i pochovaný.
Štefan Hrica sa narodil 31. augusta 1887 ako druhé dieťa rodičom Ondrejovi a Alžbete rod. Boškovičovej (informáciu poskytla Lubica Hricová, pravnučka Pavla Hrica, staršieho Štefanovho brata).
Svetozár Prokeš: Stupavčania a Mášťania v prvej svetovej vojne, in: Stupava - história-pamiatky-osobnosti-príroda 2007, str. 47, 49
