Drobné boje v Stupave vypukli po prieniku sovietskych partizánov do mesta 4. apríla 1945 vo večerných hodinách. Zároveň sovietske delostrelectvo zničilo nemeckú mínometnú batériu pri rímskej usadlosti. Pri oslobodzovaní Stupavy prenikli do mesta ruskí vojaci od Borinky v ranných hodinách 5. apríla 1945 a po boji v ten deň obsadili mesto. V bojoch padlo vyše 40 sovietskych vojakov (podľa záznamu kronikára 36), 32 nemeckých vojakov (55 - 60) , 3 maďarskí vojaci a 9 občanov Stupavy a Mástu. Dočasné hroby sovietskych vojakov boli väčšinou na stupavskom cintoríne. Nemeckých a maďarských vojakov pochovali do spoločného dlhého hrobu za krížom cholerového cintorína, dnes v priestore záhrady. Telá maďarských vojakov neskôr exhumovali a pochovali v domovine. V Obore zostal pomník po troch zastrelených sovietskych vojakoch. Dňa 6. apríla zhodilo sovietske lietadlo omylom bombu na námestie pred kostolom, zahynulo pri tom 6 sovietskych vojakov a dôstojníkov. Pochovaní boli vpravo od kostola. Ukrajinský vojak Ivan Vasiljevič Nikolišin zahynul po úraze elektrickým prúdom, keď sa snažil zabrániť katastrofe, potom ako z nezistených príčin prestrelený drôt elektrického vedenia dopadol na muničnú skládku a tam horel. Pochovali ho pred kostol v priestore misijného kríža. Vojenský súd Červenej armády dal popraviť zastrelením v kaštieľskom parku jedného sovietskeho vojaka.
Na Slavín bolo vo februári 1946 prevezených 28 exhumovaných tiel sovietskych vojakov pochovaných v Stupave a telo jedného vojaka pochovaného v Máste.
V roku 1975 odhalili v Stupave pamätník Oslobodenia, známy aj ako Kvet vďaky. Dala ho postaviť cementárenská firma pred budovou svojho závodného klubu. Jeho autorom bol stupavský rodák, výtvarník Milan Spál. V roku 2002 bol pamätník rekonštruovaný a pridali naň pamätnú tabuľu, ktorá pripomína padlých sovietskych vojakov a vymenováva civilné obete prechodu frontu zo Stupavy a Mástu.
Magdaléna Dovičičová: Spomienky na druhú svetovú vojnu, in: Stupava, história-pamiatky-osobnosti-príroda 2009, str. 22-39;František Tóth: Obecná kronika 1964, str. 1-18;Ján Dubovský: Proti fašizmu, Bratislava 1986, str. 174, 193, 194
