Milan Rastislav Štefánik, rodák z Košarísk, získal najvyššie vzdelanie v Prahe, kde spoznal profesora T. G. Masaryka. Vzápätí odišiel do Francúzska, aby sa uplatnil ako hvezdár. Obdržal francúzske občianstvo, v roku 1915 sa prihlásil do vojenského francúzskeho letectva, v ktorom využili jeho znalosti meteorológie. Po príchode organizátorov československého odboja T. G. Masaryka a E. Beneša do Paríža im sprostredkoval stretnutia s francúzskymi politikmi a začiatkom roka 1916 s nimi založil Národnú radu československú (ČSNR). Francúzsko oficiálne povolilo založenie československej armády, spočiatku podriadenej francúzskemu veleniu a neskôr priamo ČSNR. Už v tom roku vykonal Štefánik cesty do Ruska a Rumunska pre nábor československých zajatcov a v roku 1917 do USA pre nábor dobrovoľníkov. Začiatkom nasledujúceho roka v hodnosti plukovníka francúzskej armády vyrokoval v Taliansku zmluvu o organizovaní samostatnej československej armády. Členovia ČSNR po medzinárodnom uznaní v USA prezentovali vládne funkcie pripravovanej republiky už 14. októbra 2018, Štefánik sa stal ministrom vojny. V tej dobe na ceste medzi Tokiom a Vladivostokom pripravoval návrat légií z Ruska. Rusko opustil 25. januára 1919 a odišiel do Paríža a potom nakrátko do Talianska za svojou priateľkou. Po odlete na Slovensko 4. mája 1919 tragicky zahynul v Ivanke pri Dunaji.
V parku v Lábe je busta M. R. Štefánika na štíhlom pylóne. Autorom kamennej busty je akademický sochár Juraj Síleš. Bežná literatúra o Lábe udáva ako dátum odhalenia pomníka rok 1990 bez upresnenia. Internetový zdroj, ktorý spracoval pomníky M. R. Štefánika na Slovensku (pdf) a je pravdepodobne presnejší, uviedol ako dátum odhalenia 5. máj 1991.

 

Pomník padlých, Láb
Ignác Juračka (1820 - 1899), Láb
Kamerové systémy