V roku 1868 boli v uhorskom sneme schválené 4 pedagogické školy pre Horné Uhorsko, okrem Modry aj v Kláštore pod Znievom, Spišskej Novej Vsi a Leviciach. Učiteľský ústav v Modre bol otvorený 21. septembra 1870. Budovu pre školské účely mu uvoľnilo v tom roku zrušené evanjelické gymnázium. V roku 1888 sa ústav presťahoval do novopostavenej budovy, v ktorej sídli doteraz Do 1. ročníka sa zapísalo 10 žiakov, mali vtedy k dispozícii 4 učiteľov. Zámerom ústavu až do vzniku Československa bolo napomáhať v šírení maďarčiny (maďarizácie) na slovenskom území, ale v histórii ústavu boli vždy aj pedagógovia, ktorí napracovali podľa týchto intencií. Od roku 1919 do 1927 sa dočasným správcom školy stal pobočník M. R. Štefánika Ferdinand Písecký, ktorý v ústave nastolil nové pomery. Učitelia a žiaci so silným maďarským povedomím školu vtedy opustili. Po vzniku Slovenského štátu museli školu a Slovensko opustiť všetci učitelia českej národnosti. Škola v tomto období uprednostňovala výchovu žiačok. V neskoršom období po vojne sa často menili koncepcie školského vzdelávania a v ústave zanikla výuka pedagógov základných škôl, zostala len výuka učiteliek materských škôl a vychovávateľov. Pedagogický charakter ústavu sa však od svojho založenia nikdy nezmenil.
Na budove pedagogickej školy je od októbra 1970 umiestnená pamätná tabuľa, ktorá v tom roku pripomenula sté výročie učiteľského ústavu v Modre.
Jozef Pavlík: Pamätnica modranského učiteľského ústavu 1870-1970, Bratislava 1970
