Podľa literatúry (Smolenice v rokoch 1945-1948, in: Smolenice - Vlastivedná monografia obce, Smolenice 2011, str. 148) na Slavín previezli 25 tiel exhumovaných sovietskych vojakov zo Smoleníc a ďalších 25 zo Smolenickej Novej Vsi (býv. Neštich, od roku 1960 súčasť Smoleníc). V Neštichu bolo 21 sovietskych vojakov vrátane 1 dôstojníka pochovaných v 10 hroboch s drevenými pomníkmi.
Podľa materiálov zverejnených na pamyat-naroda.ru sovietska armáda pochovala v Smoleniciach 89 vojakov. Takmer dve tretiny z nich boli pochovaní pri kostole v Smolenickej Novej Vsi. Vo výkazoch strát mali títo vojaci uvedené ako miesto pochovania južný okraj Smoleníc, ale podľa poľných mapiek sa dalo upresniť miesto hrobu. Pomocou poľných mapiek bolo možné opraviť miesta hrobov vojakov s chybne zapísaným pohrebiskom vo výkaze ľudských strát; 3 vojaci Šaľa → Smolenice, 4 vojaci Trstín → Smolenice, 2 vojaci Smolenice → Buková, 1 vojak Smolenice → Dolné Orešany.
Portál pamyat-naroda.ru má vlastný zoznam vojakov Slavína, na ktorom je rad vojakov z Neštichu (Smolenickej Novej Vsi) zaevidovaných do Svätého Jura, ktorého súčasťou je rovnomenná lokalita býv. samostatná obec Neštich a rad vojakov pochovaných v Smoleniciach zaevidovali do Trnavy.
Rozhodujúca väčšina vojakov, ktorí padli pri Smoleniciach a na západ od obce, prináležala do jednotiek 10. gardovej jazdeckej divízie. Jej veliteľom by mal byť do konca februára 1945 plukovník Vasili Vasiľjevič Nikiforov (*1899, Василий Васильевич Никифоров), ale jeho meno sa vo výkazoch v tejto funkcii objavovalo ešte aj v apríli. Od marca 1945 mal byť veliteľom divízie generál-major Sergej Trofimovič Šmujlo (*1927, Сергей Трофимович Шмуйло).

40. gardový jazdecký pluk 10. gardovej jazdeckej divízie

Veliteľom 40. gardového jazdeckého pluku 10. gardovej jazdeckej divízie bol podplukovník Vladimir Nikolajevič Makarov (*1909, Владимир Николаевич Макаров). Pluk pochoval v Smoleniciach poručíka Kononenka a ďalších 17 radových vojakov v Smolenickej Novej Vsi.

  • Kiril Stepanovič Kononenko (Кирил Степанович Кононенко) sa narodil v roku 1917 na Ukrajine v nemenovanej obci seľsovetu obce Pirožki pri meste Malin ( Украинская ССР, Житомирская обл., Малинский р-н, Пирожковский с/с; ukr. Малин, Пиріжки). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Maline (Малинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Nadeždu Stepanovnu Kononenko z Pirožkovského seľsovetu. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ čaty v rote 76 mm kanónov v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 8. novembra 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy, 21. januára 1945 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji . Podľa zápisu na poľnej mapke hrobu bol pochovaný 1 km západne od Smoleníc na okraji lesa vo vinohrade.
    Posmrtne 17. júna 1945 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy.

Podľa výkazu strát 40. gardového jazdeckého pluku bolo 17 vojakov v najnižších hodnostiach pochovaných na južnom okraji Smoleníc (pri kostole, pri pamätníku ?, pri ceste), podľa popisu boli hroby vojakov v blízkosti cintorína na severnom okraji Smolenickej Novej Vsi. Miesto pohrebiska bolo zdokumentované spoločnou poľnou mapkou s menným zoznamom, jeden vojak mal individuálnu mapku. U 4 vojakov vyvoláva otáznik dátum vyradenia (smrti) 14., 20., 26. apríl 1945, ale miesto pochovania v Smolenickej Novej Vsi potvrdzuje výkaz strát aj poľná mapka hrobu.

  • Nikolaj Pavlovič Žeromskij (Николай Павлович Жеромский) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v obci Marjanovka, dnešnej súčasti mesta Volnovacha (Украинская ССР, Сталинская обл., Волновахский р-н, г. Волноваха, х. Марвяновка). Do Červenej armády ho 9. novembra 1943 povolal komisariát Volnovachy (Волновахский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Pavla Fjodoroviča Žeromského z Marjanovky. V počiatkoch bojoval v zostave 264. gardového streleckého pluku 87. gardovej streleckej divízie a predpokladalo sa, že 16. decembra 1943 padol a pochovali ho na plukovom pohrebisku pri ukrajinskom meste Cjupurinsk, historickým a dnešným názvom Aljoški, v sídle Sagi (Николаевская обл., Цюрупинский р-н, х. Саги). Oznámenie o smrti aj zaslali v tom čase rodine. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Smolenickej Novej Vsi pri kostole v spoločnom hrobe v 1. rade, 1. zo západu.
  • Dmitrij Ivanovič Jablonskij (Дмитрий Иванович Яблонский) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine v obci Redkov pri býv. okresnej obci Kozin (Украинская ССР, Ровенская обл., Козинский р-н, с. Редков; ukr. Козин, Рідків). Do Červenej armády ho 1. apríla 1944 povolal komisariát (Козинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mokrinu Vladimirovnu Jablonskú z Redkova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 27. októbra 1944 v rote mínometov (82 mm) udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Smolenickej Novej Vsi pri kostole v spoločnom hrobe v 1. rade, 2. zo západu.
  • Grigorij Ivanovič Šumko (Григорий Иванович Шумко) sa narodil v roku 1910 v Rusku v obci Samarovo, dnešnej súčasti mesta Chanty-Mansijsk (Омская обл., Самаровский р-н, с. Самарово). Do Červenej armády ho 3. februára 1942 povolal komisariát v Samarove (Самаровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Matvejevnu Šumko zo Samarova, ul. Lugovskaja 10. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Smolenickej Novej Vsi pri kostole v spoločnom hrobe v 2. rade, 5. zo západu.
    Vojak nie je v zozname Slavína na pamyat-naroda.ru pravdepodobne len nedopatrením.
  • Vasilij Petrovič Dorochov (Василий Петрович Дорохов) sa narodil v roku 1910 v Rusku v So(l)ncevskom okrese pri Kursku (Курская обл., Со(л)нцевский р-н). Do Červenej armády ho povolal So(l)ncevský komisariát, ktorý sídlil v obci Korovino, neskorším názvom Solncevo (Со(л)нцевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Feklu Andrejejvnu Dorochovovú zo seľsovetu zapísaného ako Černyševskij v So(l)ncevskom okrese (Солнцевский р-н, Чернышевский с/с). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ oddielu v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Smolenickej Novej Vsi pri pamätníku v 2. rade, 6. z východu. Na poľnej mapke hrobu má otcovské meno zapísané rovnako ako vo výkaze strát Petrovič.
    Je ale možné, že ide o totožnú osobu s vojakom s iným otcovským menom Vasilijom Grigorjevičom Dorochovom (Василий Григорьевич Дорохов), ktorému v zostave 40. gardového jazdeckého pluku 10. gardovej jazdeckej divízie 20. novembra 1944 udelili medailu Za odvahu ako veliteľovi oddielu v hodnosti seržanta. Narodil sa v roku 1910, do armády ho povolal So(l)ncevský komisariát. Podľa iného dokumentu sa tento vojak narodil v roku 1910 obci Čermašnoje horespomínaného okresu (Солнцевский р-н, с. Чермашное) a pobudol v neurčenej dobe v preverovacom tábore NKVD.
  • Pavel Fjodorovič Logvinov (Павел Федорович Логвинов) sa narodil v roku 1912 v Rusku v okrese mesta Leningradskaja (Краснодарский край, Ленинградский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát Krasnogvardejského okresu, ktorému sa súbežne hovorilo aj Nikolajevský, pretože sídlil v obci Nikolajevskoje, dnešným názvom Krasnogvardejskoje v republike Adygeja (Красногвардейский = Николаевский РВК - Краснодарский край). Bol slobodný, ako adresu bydliska uviedol mesto Leningradskaja, ul. Vyjezdnaja 15 (ст. Ленинградская, ул. Выездная 15), ako kontaktnú osobu uviedol brata Fjodora Fjodoroviča Logvinova z Leningradskej. Naposledy slúžil ako veliteľ mínometného oddielu v hodnosti st. seržanta v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 28. mája 1943 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Smolenickej Novej Vsi pri pamätníku v 2. rade, 5. z východu.
  • Vasilij Jakovlevič Černyšev (Василий Яковлевич Чернышев) sa narodil v roku 1926 v Rusku pri býv. okresnej obci Saltykovka pri meste Rtiščevo (Саратовская обл., Салтыковский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát Saltykovky (Салтыковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jevdokiju Vasiľjevnu Černyševovú zo seľsovetu obce Jelaň pri Saltykovke (Салтыковский р-н, Еланский с/с). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ oddielu v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Smolenickej Novej Vsi pri pamätníku v 2. rade, 4. z východu.
  • Semjon Aleksejevič Dimitriev (Семен Алексеевич Димитриев) sa narodil v roku 1899 v Rusku v meste Petropavlovskaja (Краснодарский край, ст. Петропавловская). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Temirgojevskaja (Темиргоевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol dcéru Ljubov Semjonovnu Dimitrievovú z Petropavlovskej. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Smolenickej Novej Vsi pri pamätníku v 2. rade, 1. z východu.
  • Nikolaj Vasiľjevič Širjajev (Николай Васильевич Ширяев) sa narodil v roku 1926 v Rusku v Selivanovskom okrese, ktorého centrom bola obec Krasnaja Gorbatka (Новосибирская обл., Селивановский р-н - Красная Горбатка). Do Červenej armády ho povolal komisariát Krasnej Gorbatky (Селивановский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Agafju Ivanovnu Širjajevovú zo Selivanovského okresu zo Serednikovského seľsovetu, ktorý sa nám nepodarilo identifikovať (Селивановский р-н, Середниковский с/с ?). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Smolenickej Novej Vsi pri pamätníku v 1. rade, 1. zo západu.
  • Jakov Charitonovič Poliščuk (Яков Харитонович Полищук, niekde Poleščuk, Полещук) sa narodil v roku 1926 v Rusku v Kaganovičskom okrese, ktorého centrom bolo mesto Polovičeskaja, dnešným názvom Kalininskaja (Краснодарский край, Кагановичский р-н - ст. Поповичевская - Калининская). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Polovičeskej (Кагановичский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Charitona Aleksejeviča Poliščuka z obce zapísanej ako Novoivanovka pri meste Polovičeskaja (Краснодарский край, Кагановичский р-н, с. Ново-Ивановка). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Smolenickej Novej Vsi pri pamätníku v 1. rade, 2. zo západu.
    Oznámenie o smrti, ktoré putovalo na uvedenú adresu otca, bolo v auguste 1945 preposlané na vojenský úrad do Moskvy s vyjadrením, že obec Novoivanovka v Kaganovičskom okrese nejestvuje a v okrese nežije ani rodina vojaka.
  • Gavriil Gerasimovič Kabanjuk (Гавриил Герасимович Кабанюк) sa narodil v roku 1911 na Ukrajine vo Voločiskom okrese, ktorého centrom bola obec Fridrichovka, neskoršia súčasť mesta Voločisk (Украинская ССР, Каменец-Подольская обл., Волочисский р-н - Фридриховка; ukr. Волочиськ, Фрідрихівка). Do Červenej armády ho v marci 1944 povolal komisariát Fridrichovky (Волочисский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Nazarovnu Kabanjuk z dediny pri Voločisku zapísanej ako Kaširovka a Košnirivka, pravdepodobne je to Kušnirovka (Волочисский р-н, д. Кашировка - Кошниривка - Кушнировка; ukr. Кушнирівка). V roku 1944 bol v zostave 507. streleckého pluku 148. streleckej divízie. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Smolenickej Novej Vsi pri pamätníku v 1. rade, 3. zo západu.
  • Aleksej Ivanovič Pokiňboroda (Алексей Иванович Покиньборода) sa narodil v roku 1898 na Ukrajine v meste Kodyma( Украинская ССР, Одесская обл., Кодымский р-н, с. Кодыма; ukr. Кодима). Do Červenej armády ho povolal komisariát (Кодымский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Kseniju Jakovlevnu Pokiňboroda z Kodymy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie.. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Smolenickej Novej Vsi pri pamätníku v 1. rade, 4. zo západu.
  • Grigorij Nikitič Gorochovskij (Григорий Никитич Гороховский) sa narodil v roku 1909 v Rusku v dagestanskom meste Kizljar (Ставропольский край, г. Кизляр Тарумовский р-н, с. Коктюбей). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Kizljare (Кизлярский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol príbuznú Tamaru Dmitrievnu Gorochovskú z ukrajinského mesta Nikopoľ, ul. Kalašnikova 224 (г. Никополь, ул. Калашникова 224). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako zástupca veliteľa čaty v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 21. marca 1944 a 6. augusta 1944 udelili medaily Za odvahu, 30. apríla 1944 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa a 2. februára 1945 Radom Červenej hviezdy Zo stavu ho vyradili 26. (?) apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Smolenickej Novej Vsi pri pamätníku v spoločnom hrobe v 1. rade, 6. z východu.
  • Ivan Vasiľjevič Dodij (Иван Васильевич Додий) sa narodil v roku 1906 pri meste Arciz v Izmailskej oblasti, ktorá sa v roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny, v obci zapísanej ako Staryj Feršan a Peršan Penuos, pravdepodobne je to Staryj Feršampenuaz, dnešným názvom Sadovoje (Измаильская обл., Арцизский р-н, с. Старый Фершан - Першан Пенуос - Старый Фершампенуаз - Садовое; ukr. Арциз, Садове). Do Červenej armády ho povolal komisariát Arciza (Арцизский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Visilija Andrejeviča Dodija zo Starého Feršanu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Smolenickej Novej Vsi pri hlavnej ceste.
  • Timofej Borisovič Manuškin (Тимофей Борисович Манушкин) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine (Украинская ССР, Херсонская обл., Сунжинский р-н, ст. Орджоникидзе ?). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Geničesk (Генический РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Matrenu Ivanovnu Manuškinovú, ktorá žila pri Geničesku (Генический р-н, Ново-Ивановский сельсовет, п. Константиновка ?). Zo zaznamenaných (zmätočných ?) geografických údajov vo výkaze strát sa lokality nedali identifikovať. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Smolenickej Novej Vsi v spoločnom hrobe pri hlavnej ceste.
  • Georgij Pavlovič Oprja (Георгий Павлович Опря) sa narodil v roku 1926 v obci Erdek-Burno, dnešným názvom Utkonosovka, v Izmailskej oblasti, ktorá sa v roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny (Измаильская обл., Суворовский р-н, с. Эрдек-Бурно - Утконосовка; ukr. Утконосівка). Do Červenej armády ho povolal komisariát býv. okresnej obce Suvorovo, hist. názvom Šikirlikitaj, dnešným Katlabug (Суворовский РВК - Шикирликитай - Суворово; ukr. Катлабуг). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Pavla Fjodoroviča Oprju z Erdek-Burna. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 14. apríla 1945 (?) z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Smolenickej Novej Vsi pri pamätníku v 2. rade, 3. zo západu.
  • Pjotr Fjodorivič Michajlov (Петр Федорович Михайлов) sa narodil v roku 1926 v Izmailskej oblasti, ktorá sa v roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny, v obci zapísanej ako Bobyľ, pravdepodobne je to Babeľ, dnešným názvom Ozjornoje (Измаильская обл., Суворовский р-н, с. Бобыль - Бабель - Озерное; ukr. Озерне). Do Červenej armády ho povolal komisariát býv. okresnej obce Suvorovo, hist. názvom Šikirlikitaj, dnešným Katlabug (Суворовский РВК - Шикирликитай - Суворово; ukr. Катлабуг). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jevdokiju Jakovlevnu Michajlovovú z Bobyľa. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 20. apríla 1945 (?) z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Smolenickej Novej Vsi pri pamätníku v 2. rade, 5. zo západu.
  • Lukjan Charitonovič Ševčenko (Лукьян Харитонович Шевченко) sa narodil v roku 1897 alebo 1898 na Ukrajine pri meste Znamenka pri Kropivnickom (Украинская ССР, Кировоградская обл., Знаменский р-н; ukr. Знам'янка). Do Červenej armády ho v decembri 1943 povolal komisariát Znamenky (Знаменский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Aksiniju / Kseniju / Oksanu Maksimovnu Ševčenko z obce Molodeckoje pri Znamenke (Знаменский р-н, с. Молодецкое; ukr. Молодецьке) ale aj z obcí N(ovaja) Aleksejevka príp. Skljarevske tohože okresu, ktoré sme nedokázali lokalizovať (с. Н. Алексеевка, с. Скляревске). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 20. apríla 1945 (?) z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severnom okraji Smolenickej Novej Vsi pri pamätníku v 2. rade, 4. zo západu.

36. gardový jazdecký pluk 10. gardovej jazdeckej divízie

36. gardový jazdecký pluk 10. gardovej jazdeckej divízie pochoval v Smolenickej Novej Vsi 11 vojakov. Podľa výkazu strát nadporučíka Drozdova pochovali pri kostole v Smoleniciach. Podľa poľnej mapky hrobu išlo o kostol v Neštichu (Smolenická Nová Ves).

  • Ivan Fjodorovič Drozdov (Иван Федорович Дроздов) sa narodil v roku 1913 v Bielorusku v dnes už opustenej dedine Krugovka pri meste Dobruš (Белорусская ССР, Гомельская обл., Добрушский р-н, д. Круговка; biel. Добруш, Кругоўка). Do Červenej armády ho v roku 1935 povolal komisariát v Dobruši alebo v mestách Rečica alebo Vetka (Добрушский РВК altern. Речицкий РВК altern. Ветковский РВК; biel. Рэчыца, Ветка). Ako kontaktnú osobu uviedol dedka Pjotra Jefimoviča Drozdova z Krugovky. V hodnosti nadporučíka v stave 112. gardového jazdeckého pluku 14. gardovej jazdeckej divízie ho 14. apríla 1943 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako veliteľ eskadróny v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke a 19. apríla 1945 ho vyznamenali Radom Bogdana Chmeľnického 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Smolenickej Novej Vsi pri kostole.
    15. mája 1946 ho vyznamenali Radom Lenina.

Vojak Larijan z 36. gardového jazdeckého pluku má na mapke miesto hrobu označené malým krížikom. Ďalšia trojica radových vojakov tohože pluku bola podľa výkazu strát pochovaná pri kostole v Smoleniciach. Podľa spoločnej poľnej mapky, na ktorej nie je miesto hrobu preukazne identifikovateľné, išlo o kostol v Neštichu (Smolenickej Novej Vsi). Podľa zápisu na spoločnej poľnej mapke ich pochovali 3. apríla 1945 v Neštichu.

  • Aleksandr Matvejevič Larijan (Александр Матвеевич Лариян) sa narodil v roku 1908 v Izmailskej oblasti, ktorá sa v roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny, v obci Borisovka pri meste Tatarbunary (Измаильская обл., Татарбунарский р-н, с. Борисовка; ukr. Татарбунари, Борисівка). Do Červenej armády ho v auguste 1944 povolal komisariát v Tatarbunary (Татарбунарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Stepanidu Timofejevnu Larijan z Borisovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa výkazu strát ho pochovali v Smoleniciach pri kostole, po upresnení z poľnej mapky hrobu to bol kostol v Neštichu (Smolenickej Novej Vsi).
  • Nikolaj Andrejevič Piščik (Николай Андреевич Пищик) sa narodil v roku 1923 (možno 1922) na Ukrajine v meste Krivoj Rog (Украинская ССР, Днепропетровская обл., г. Кривой Рог; ukr. Кривий Ріг). Do Červenej armády ho v júli 1943 povolal komisariát mesta Pjatichatki (Пятихатский РВК; ukr. П'ятихатки). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Marfu Sergejevnu Piščik z Krivého Rogu, baňa Dzeržinského (г. Кривой Рог, рудник им. Дзержинского). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 31. decembra 1944 udelili medailu Za odvahu a 23. apríla 1945 medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa výkazu strát ho pochovali v Smoleniciach pri kostole, po upresnení z poľnej mapky hrobu to bol kostol v Neštichu (Smolenickej Novej Vsi).
  • Leonid Nikolajevič Zapoľskij (Леонид Николаевич Запольский, niekde Zapoľnyj, Запольный) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine v Žitomirskej oblasti v obci Červonoje v okrese zapísanom ako Andronovský, pravdepodobne ide o Andrušovský (Украинская ССР, Житомирская обл., Андроновский ? - Андрушевский р-н, с. Червоное; ukr. Андрушівка, Червоне). Do Červenej armády ho vo februári 1944 povolal pravdepodobne komisariát mesta Andrušovka (Андроновский ? - Андрушевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Lizu Apolinarjevnu Zapoľskú z Červoného. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa výkazu strát ho pochovali v Smoleniciach pri kostole, po upresnení z poľnej mapky hrobu to bol kostol v Neštichu (Smolenickej Novej Vsi).
    Na poľnej mapke hrobu je priezvisko vojaka zapísané v tvare Zapoľnyj (Запольный).
  • Ivan Denisovič Popov (Иван Денисович Попов) sa narodil v roku 1926 v Izmailskej oblasti, ktorá sa v roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny, v obci Nerušaj pri meste Tatarbunary (Измаильская обл., Татарбунарский р-н, с. Нерушай; ukr. Татарбунари, Нерушай). Do Červenej armády ho v apríli 1944 povolal komisariát Tatarbunary (Татарбунарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Denisa Nikitiča Popova z obce Nerušaj. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa výkazu strát ho pochovali v Smoleniciach pri kostole, po upresnení z poľnej mapky hrobu to bol kostol v Neštichu (Smolenickej Novej Vsi).

Nasledujúcich 6 vojakov 36. gardového jazdeckého pluku 10. gardovej jazdeckej divízie pochovali v Smolenickej Novej Vsi (býv. Neštich) pri kostole. Vo výkaze strát lokalitu zaznamenali ako Neštich, podľa poľných mapiek ide o Neštich pri Smoleniciach. V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru ich omylom zaevidovali do Svätého Jura, ktorého súčasťou je tiež niekdajšia samostatná obec Neštich.

  • Michail Akimovič Surikov (Михаил Акимович Суриков) sa narodil v roku 1908 v Rusku v obci Šubjonka pri okresnej obci Zonaľnoje (Алтайский край, Зональный р-н, с. Шубенка). Do Červenej armády ho mal v roku 1944 povolať v Altajskom kraji Kaganovičský komisariát (Кагановичский РВК ?), ktorý sme nevedeli lokalizovať. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu Semjonovnu Surikovovú zo Šubjonky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali v Smolenickej Novej Vsi (býv. obec Neštich, dnešná súčasť Smoleníc) pri kostole.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak z dôvodu identického názvu lokality (býv. obec Neštich, dnešná súčasť Svätého Jura) chybne evidovaný ako prepochovaný zo Svätého Jura.
  • Aleksandr Michajlovič Čaulytko (Александр Михайлович Чаулытко) sa narodil v roku 1923 v Bielorusku v dedine Dovborovo pri býv. okresnej obci Kurenec (Белорусская ССР, Вилейская обл., Куренецкий р-н, д. Довборово; biel. Куранец, Даўбарова). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Kurenci (Куренецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Petrovnu Čaulytko z Dovborova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali v Smolenickej Novej Vsi (býv. obec Neštich, dnešná súčasť Smoleníc) pri kostole.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak z dôvodu identického názvu lokality (býv. obec Neštich, dnešná súčasť Svätého Jura) chybne evidovaný ako prepochovaný zo Svätého Jura.
  • Karp Vasiľjevič Kušnir (Карп Васильевич Кушнир) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v obci Slobodka Kuľčiveckaja v býv. okrese obce Staraja Ušica (Украинская ССР, Каменец-Подольская обл., Старо-Ушицкий р-н, Слободка-Кульчиевецкая; ukr. Стара Ушиця, Слобідка-Кульчієвецька). Rodisko bolo aj bydliskom vojaka. Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát Starej Ušice (Старо-Ушицкий РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali v Smolenickej Novej Vsi (býv. obec Neštich, dnešná súčasť Smoleníc) pri kostole.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak z dôvodu identického názvu lokality (býv. obec Neštich, dnešná súčasť Svätého Jura) chybne evidovaný ako prepochovaný zo Svätého Jura.
  • Ejup Mamedovič Kiľdejev (Эюп Мамедович Кильдеев) sa narodil v roku 1912 v meste Simferopoľ na Kryme (Крымская АССР, г. Симферополь). Do Červenej armády ho v júni 1943 povolal komisariát ruského mesta Vologda (Вологодский РВК) alebo pravdepodobnejšie komisariát mesta Molotovsk, dnešným názvom Severodvinsk (Молотовский ГВК - Северодвинск). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Ljubov Kiľdejevovú zo Simferopoľa. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka roty 76-mm kanónov v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 31. decembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali v Smolenickej Novej Vsi (býv. obec Neštich, dnešná súčasť Smoleníc) pri kostole.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak z dôvodu identického názvu lokality (býv. obec Neštich, dnešná súčasť Svätého Jura) chybne evidovaný ako prepochovaný zo Svätého Jura.
  • Sergej Semjonovič Kotljar (Сергей Семенович Котляр) sa narodil v roku 1921 v Rusku v meste Nevinnomysk (Ставропольский край, Невинномысский р-н, г. Невинномысск). Do Červenej armády ho v roku 1940 povolal komisariát mesta Vorošilovsk, dnešným názvom Stavropoľ (Ворошиловский ГВК - Ставрополь). Ako kontaktnú osobu uviedol brata Fjodora Semjonoviča Kotljara z Nevinnomysku, ul. Lenina 25. Naposledy slúžil v rote 76-mm kanónov v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 31. decembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Vo výkaze strát mu udávajú hodnosť vojaka pri vyznamenaní hodnosť staršinu. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali v Smolenickej Novej Vsi (býv. obec Neštich, dnešná súčasť Smoleníc) pri kostole.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak z dôvodu identického názvu lokality (býv. obec Neštich, dnešná súčasť Svätého Jura) chybne evidovaný ako prepochovaný zo Svätého Jura.
  • Achmet Gajdulovič Bachtijarov (Ахмет Гайдулович Бахтияров, niekde Kgendovič, Gindullovič, Кгендович, Гиндуллович) sa narodil v roku 1905 v Rusku v Baškirskej republike v obci Kaškalaši v Blagovarskom okrese, ktorého sídlom bola obec Jazykovo (Башкирская АССР, Благоварский р-н - с. Языково, с. Кашкалаши). Do Červenej armády ho 28. augusta 1941 povolal komisariát obce Jazykovo (Благоварский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Maguzu Timirbajevnu Bachtijarovovú z Kaškalaši. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka roty 76-mm kanónov v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 2. novembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali v Smolenickej Novej Vsi (býv. obec Neštich, dnešná súčasť Smoleníc) pri kostole.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak z dôvodu identického názvu lokality (býv. obec Neštich, dnešná súčasť Svätého Jura) chybne evidovaný ako prepochovaný zo Svätého Jura.

12. zdravotnícko-sanitárny eskadron 10. gardovej jazdeckej divízie

12. zdravotnícko-sanitárny eskadron 10. gardovej jazdeckej divízie pochoval v ohrade kostola v Smoleniciach troch vojakov vlastnej divízie.

  • Vasilij Georgievič Filippov (Василий Георгиевич Филиппов) sa narodil v roku 1926 v Rusku v Baškirskej republike v dedine Nekrasovka pri meste Krasnousľskij, ktoré je sídlom Gafurijského okresu (Башкирская АССР, Гафурийский р-н - Красноусольский, д. Некрасовка). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Krasnousoľskom (Гафурийский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 6. apríla 1945 v 12. zdravotnícko-sanitárnom eskadrone 10. gardovej jazdeckej divízie následky zranení. Pochovali ho v Smoleniciach na cintoríne v ohrade kostola.
  • Ivan Iľjič Kapranov (Иван Ильич Капранов) sa narodil v roku 1926 v Rusku v meste Mičurinsk (Тамбовская обл., г. Мичуринск). Do Červenej armády ho povolal komisariát Mičurinska (Мичуринский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Lukeriju / Lukerju Iľjiničnu Kapranovovú z Mičurinska, ul. Sovetskaja 56. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 40. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zomrel 6. apríla 1945 v 12. zdravotnícko-sanitárnom eskadrone 10. gardovej jazdeckej divízie následky zranení. Pochovali ho v Smoleniciach na cintoríne v ohrade kostola.
  • Nazar Anisimovič Šolochov (Назар Анисимович Шолохов) sa narodil v roku 1918 (1925 ?) v Rusku v obci Novosrednenskoje pri meste Novopavlovskaja, dnešným názvom Novopavlovsk, ktoré bolo sídlom Apollonského okresu (Ставропольский край, Аполлонский р-н - ст. Новопавловская, с. Новосредненское / Ново-Среднее). Do Červenej armády ho v roku 1938 povolal Krasnopresnenský komisariát Moskvy (Красно-Пресненский РВК - г. Москва). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Pelageju Fjodorovnu Šolochovovú z Novosrednenského. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako obsluha ťažkého guľometu v 36. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 26. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu za boj z 3. apríla o obec Smolenice. Zomrel 6. apríla 1945 v 12. zdravotnícko-sanitárnom eskadrone 10. gardovej jazdeckej divízie na následky zranení. Pochovali ho v Smoleniciach na cintoríne v ohrade kostola.

45. gardový samostatný divizion protivzdušnej obrany 10. gardovej jazdeckej divízie

45. gardový samostatný divizion protivzdušnej obrany 10. gardovej jazdeckej divízie pochoval 6 vojakov v Smolenickej Novej Vsi, z toho dvoch dôstojníkov. Podľa zápisu vo výkaze strát pochovali dôstojníkov pri kostole v Smoleniciach. K dispozícii je len poľná mapka hrobu podporučíka Lysku. Podľa mapky bolo miesto jeho hrobu (a pravdepodobne aj druha) pri kostole v Neštichu (Smolenická Nová Ves).

  • Pjotr Davydovič Lyska (Петр Давыдович Лыска) sa narodil v roku 1921 na Ukrajine v obci Rossoši pri meste Boľšaja /Velikaja Pisarevka (Сумская обл., Больше-Писаревский р-н, с. Россоши; ukr. Велика Писарівка, Розсоші). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal jeden z komisariátov mesta Charkov alebo Boľšoj Pisarevky (Дзержинский РВК - г. Харьков altern. Больше-Писаревский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Davyda Grigorjeviča Lysku z Rossoši. Hodnosť podporučíka mu priznali 15. januára 1944. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako veliteľ čaty guľometov DŠK v 45. gardovom samostatnom divizione protivzdušnej obrany 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 19. augusta 1944 vyznamenali Radom Aleksandra Nevského a 25. decembra 1944 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Smolenickej Novej Vsi pri kostole.
  • Nikolaj Nikolajevič Balašov (Николай Николаевич Балашов) sa narodil v roku 1923 v Rusku (Воронежская обл., Эртильский р-н, п. Знаменка). Do Červenej armády ho v roku 1939 povolal komisariát (Эртильский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jevdokiju Nikolajevnu Balašovovú. Do prelomu marca a apríla 1943 bol v hodnosti poručíka v zostave 469. streleckého pluku 150. streleckej divízie. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako veliteľ čaty guľometov DŠK v 45. gardovom samostatnom divizione protivzdušnej obrany 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 11. augusta 1944 udelili medailu Za odvahu a 19. novembra 1944 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa zápisu vo výkaze strát ho pochovali Smoleniciach pri kostole, ale pravdepodobne ide o kostol v Neštichu / Smolenickej Novej Vsi.

Vo výkaze strát 45. gardového samostatného divizionu protivzdušnej obrany je pri štvorici vojakov zaznamenané miesto hrobu pri kostole v Smoleniciach. Podľa poľnej mapky sú ich hroby pri kostole v Smolenickej Novej Vsi.

  • Serafim Petrovič Belousov (Серафим Петрович Белоусов) sa narodil v roku 1910 v Rusku v obci Zlobino v Stanovljanskom okrese (Орловская обл., Становлянский р-н, с. Злобино). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát mesta Jelec (Елецкий РВК). Pred júnom 1943 bol vyslobodený zo zajatia. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Iľjiničnu Belousovovú zo Zlobina. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha guľometu DŠK v 45. gardovom samostatnom divizione protivzdušnej obrany 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Smolenickej Novej Vsi.
  • Prokofij Karpovič Krikun (Прокофий Карпович Крикун) sa narodil v roku 1916 v Izmailskej oblasti, ktorá sa v roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny, v obci Gasanaspaga, neskorším názvom Peršotravnevoje a najnovším Višnjovoje, pri meste Katlabug (Измаильская обл., Суворовский р-н, с. Гасанаспага - Першотравневое -Вишнёвое; ukr. Першотравневе - Вишневе). Pravdepodobne ešte pred vojnou slúžil v rumunskej armáde. Do Červenej armády ho v októbri 1944 povolal komisariát v meste Izmail poprípade býv. okresnej obce Suvorovo, hist. názvom Šikirlikitaj, dnešným Katlabug (Измаильский РВК altern. Суворовский РВК - Шикирликитай - Суворово; ukr. Катлабуг). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Varvaru Ivanovnu Krikun z Gasanaspagy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha guľometu DŠK v 45. gardovom samostatnom divizione protivzdušnej obrany 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Smolenickej Novej Vsi.
  • Grigorij Aleksandrovič Chiža (Григорий Александрович Хижа) sa narodil v roku 1913 na Ukrajine v dedine Kotljary pri Mirgorode (Украинская ССР, Полтавская обл., Миргородский р-н, х. Котляры; ukr. Миргород, Котлярі). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát býv. okresnej obce Boľšaja Belozjorka (Больше-Белозерский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Lidiju Jakovlevnu Chiža z obce Malaja Belozjorka (Больше-Белозерский р-н, с. Малая Белозёрка; ukr. Мала Білозерка, Велика Білозерка). Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka v 45. gardovom samostatnom divizione protivzdušnej obrany 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 15. augusta 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Smolenickej Novej Vsi.
  • Iľja Semjonovič Ovsjannikov (Илья Семенович Овсянников) sa narodil v roku 1901 v Rusku v obci Spornyj pri meste Izobiľnyj (Ставропольский край, Изобильненский р-н, х. Спорный). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát mesta Izobiľnoje, dnešným názvom Izobiľnyj (Изобильненский РВК - с. Изобильное - г. Изобильный). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Marfu Vasiľjevnu Ovsjannikovovú zo Sporného. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 45. gardovom samostatnom divizione protivzdušnej obrany 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Smolenickej Novej Vsi.

183. gardový delostrelecko-mínometný pluk 10. gardovej jazdeckej divízie

Veliteľom 183. gardového delostrelecko-mínometného pluku 10. gardovej jazdeckej divízie bol podplukovník Iľja Ivanovič Chlebnikov (*1909, Илья Иванович Хлебников). Pluk pochoval v Smolenickej Novej Vsi dvoch vojakov pri kostole a jedného západne od obce vo vinohrade.

  • Nikolaj Lavrenťjevič Jegorov (Николай Лаврентьевич Егоров) sa narodil v roku 1917 v Rusku v oblasti mesta Uľjanovsk v býv. Bogdašinskom okrese (Ульяновская обл., Богдашкинский р-н). Do Červenej armády ho v máji 1941 povolal Bogdašinský komisariát, ktorý sídlil v obci Boľšoje Nagatkino (Богдашкинский РВК - с. Большое Нагаткино). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Aleksandru Semjonovnu Jegorovovú z obce Vasiľjevka príslušnej do Bogdašinského okresu a od r. 1943 do Išejevského okresu, ktorého centrom bolo mesto Išejevka (Богдашкинский р-н - Ишеевский р-н - пос. Ишеевка, с. Васильевка). Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako prieskumník v 183. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 25. septembra 1943 udelili medailu Za odvahu, 29. marca 1944 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy a 21. augusta 1944 mu udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali v Smolenickej Novej Vsi (býv. obec Neštich, dnešná súčasť Smoleníc) vo vinohrade 200 m severozápadne od najkrajnejšieho domu na juhozápade obce.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak z dôvodu identického názvu lokality (býv. obec Neštich, dnešná súčasť Svätého Jura) chybne evidovaný ako prepochovaný zo Svätého Jura.
  • Viktor Vasiľjevič Berezkin (Виктор Васильевич Березкин) sa narodil v roku 1924 v Rusku v meste Iľjinka (Iľjinskij ?) pri meste Ramenskoje (Московская обл., Раменский р-н, п. Ильинка). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát mesta Mytišči (Мытищинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Akulinu Osipovnu Berezkinovú z Iľjinky, ul. Krasnoznamennaja proseka 55 (п. Ильинка, Краснознаменная просека 55). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako prieskumník v 183. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na cintoríne pri kostole v Smolenickej Novej Vsi.
  • Vladimir Jelisejevič Filonenko (Владимир Елисеевич Филоненко) sa narodil v roku 1924 v Rusku pri meste Pavlodarka v Omskej oblasti (Омская обл., Павлоградский р-н). Do Červenej armády ho v novembri 1942 povolal Molotovabadský komisariát v Tadžikistane (Молотовабадский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Kseniju Porfirovnu Filonenko z obce Chlopkovoj poselok č. 5 v Molotovabadskom okrese (Таджикская ССР, Сталинабадская обл., Молотовабадский р-н, Хлопковой поселок № 5). Ako veliteľa oddielu prieskumníkov hodnosti seržanta v stave 614. (samostatného) mínometného pluku mu 30. marca 1944 udelili medailu Za odvahu a 10. septembra 1944 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako prieskumník v 183. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na cintoríne v Smolenickej Novej Vsi pri kostole.

42. gardový jazdecký pluk 10. gardovej jazdeckej divízie

Veliteľom 42. gardového jazdeckého pluku bol podplukovník Michail Ivanovič Vedešin (* 1907, Михаил Иванович Ведешин). Pluk v Smoleniciach a Smolenickej Novej Vsi pochoval 20 vojakov, Výkaz strát 42. gardového jazdeckého pluku 10. gardovej jazdeckej divízie zverejnený na portáli pamyat-naroda.ru bol preskenovaný v nízkom rozlíšení, niektoré údaje sú nečitateľné. Traja vojaci pluku boli vo výkaze chybne zapísaní ako pochovaní v Šali. V odseku Chybne evidovaní spomíname iných troch vojakov tohto pluku, ktorí boli naopak vo výkaze uvedení ako pochovaní v Smoleniciach, ale podľa poľných mapiek ich hroby boli na Bukovej a v Dolných Orešanoch. Okrem vojaka Koropa boli ku všetkým vojakom priradené individuálne poľné mapky hrobu, ktoré boli na viacerých miestach,
Podľa zápisu na poľných mapkách boli hroby štvorice vojakov v poli 300 m od zámku
.

  • Fjodor Semjonovič Dorogančuk (Федор Семенович Дороганчук) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine pri meste Kodyma (Украинская ССР, Одесская обл., Кодымский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát Kodymy (Кодымский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Oľgu z obce Budei pri Kodyme (Кодымский р-н, с. Будеи; ukr. Кодима, Будеї). Naposledy súžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Vo výkaze strát bolo chybne zapísané, že ho pochovali v meste Šaľa. Podľa dostupnej poľnej mapky hrobu ho pochovali v poli pri Smoleniciach, 300 m juhovýchodne od zámku.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak mylne evidovaný ako prepochovaný zo Šale.
  • Vasilij Gerasimovič Isajev (Василий Герасимович Исаев) sa narodil v roku 1919 v Rusku v Mordovskej republike pri meste Ruzajevka (Мордовская АССР, Рузаевский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát Ruzajevky (Рузаевский РВК). Podľa Pamätnej knihy padlých vojakov Mordovskej republiky (1996) sa narodil v obci Perchljaj (Рузаевский р-н, с. Перхляй) a narukoval v roku 1938. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako zástupca veliteľa čaty v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa dostupnej poľnej mapky hrobu ho pochovali v poli pri Smoleniciach, 300 m juhovýchodne od zámku.
  • Michail Petrovič Litvinov (Михаил Петрович Литвинов) sa narodil v roku 1914 v Bielorusku pri býv. okresnej obci Begomľ (Белорусская ССР, Минская обл., Бегомльский р-н; biel. Бягомль). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Begomli (Бегомльский РВК). Naposledy súžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Vo výkaze strát bolo chybne zapísané, že ho pochovali v meste Šaľa. Podľa dostupnej poľnej mapky hrobu ho pochovali v poli pri Smoleniciach, 300 m juhovýchodne od zámku.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak mylne evidovaný ako prepochovaný zo Šale.
  • Michail Vasiľjevič Safronov (Михаил Васильевич Сафронов) sa narodil v roku 1900 na Ukrajine v Odese (Украинская ССР, г. Одесса). Do Červenej armády ho povolal jeden z komisariátov Odesy (Ильичевский РВК - г. Одесса). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Varvaru Ivanovnu Safronovovú z Odesy (г. Одесса, ул. Комсомольская 109). Naposledy súžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Vo výkaze strát bolo chybne zapísané, že ho pochovali v meste Šaľa. Podľa dostupnej poľnej mapky hrobu ho pochovali v poli pri Smoleniciach, 300 m juhovýchodne od zámku.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak mylne evidovaný ako prepochovaný zo Šale.

Pri kostole alebo v jeho blízkosti bola pochovaná štvorica vojakov.

  • Stepan Michajlovič Plesovskich (Степан Михайлович Плесовских) sa narodil v roku v Rusku pri okresnej obci Usť Išim (Омская обл., Усть-Ишимский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát obce Usť Išim (Усть-Ишимский РВК). Podľa nepriameho dokumentu sa narodil v roku 1923 v obci Utuskun (Усть-Ишимский р-н, с. Утускун) a narukoval v marci 1942. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Aleksandrovnu Pleskovskich. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Smoleniciach.
  • Aleksandr Mitrofanovič Solovjev (Александр Митрофанович Соловьев) sa narodil na Ukrajine v okrese mesta Makejevka pri Donecku (Украинская ССР, Сталинская обл., Макеевский р-н; ukr. Макіївка). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Charcyzsk (Харцызский РВК; ukr. Харцизьк). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Mitrofana Jakovleviča Solovjeva. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Smoleniciach v centre, podľa poľnej mapky bol hrob juhovýchodne od kostola.
    Podľa neúplne zverejnenej pamätnej knihy padlých vojakov osoba rovnakého mena z rovnakej jednotky sa narodila v roku 1925 v obci Blagodatnoje pri meste Ambrosievka (Сталинская обл., Амвросиевский р-н, с. Благодатное; ukr. Амвросіївка, Благодатне).
  • Karp Kalinovič Žuravlev (Карп Калинович Журавлев) sa narodil v roku 1919 v Izmailskej oblasti, ktorá sa v roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny, pri býv. okresnej obci Borodino, dnešným názvom Budžak (Измаильская обл., Бородинский р-н; ukr. Буджак). Do Červenej armády ho povolal komisariát Borodina (Бородинский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Smoleniciach.
  • Aleksandr Kirillovič Subočev (Александр Кириллович Субочев) sa narodil v roku 1907 v Rusku v Novokubanskom okrese (Краснодарский край, Новокубанский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Novokubanskoje, dnešným názvom Novokubansk (Ново-Кубанский РВК). Podľa Pamätnej knihy (padlých vojakov) Krasnodarského kraja (1994) sa narodil v Novokubanskom a narukoval v roku 1941. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Smoleniciach.

Vojak Podšivalov bol pochovaný 200 m západne od kostola v Smoleniciach.

  • Aleksandr Vasiľjevič Podšivalov (Александр Васильевич Подшивалов) sa narodil v roku 1918 (1913 ?) v Rusku v obci Kalininsk v Narymskej oblasti (Нарымский округ, с. Калининск). Do Červenej armády ho povolal Kalininský komisariát (Калининский РВК ?). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 200 m západne od kostola v Smoleniciach, na mape je zápis 200 m od centra obce.

Pri zámku v Smoleniciach bolo pochovaných 7 vojakov.

  • Vasilij Ivanovič Bizu (Василий Иванович Бизу) sa narodil v roku 1911 v Izmailskej oblasti, ktorá sa v roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny, v býv. okrese obce Suvorovo, hist. názvom Šikirlikitaj, najnovším Katlabug (Измаильская обл., Суворовский р-н - Шикирликитай - Суворово - Катлабуг). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Suvorove (Суворовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Oľgu Matvejevnu Bizu (Бизова) zo Suvorovského okresu z obce Čomašir, dnešným názvom Priozerne (с . Чомашир - Приозерне; ukr. Суворове, Приозерне). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Smoleniciach pri zámku.
  • Ivan Jegorovič Marčenko (Иван Егорович Марченко) sa narodil v roku 1926 v Rusku pri meste Tatarsk (Новосибирская обл., Татарский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát Tatarska (Татарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Jegora Kondrateviča Marčenka z obce zapísanej ako Novo-Uvaľsk č. 258 (Татарский р-н, х. Ново-Увальск №. 258). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Smoleniciach pri zámku.
  • Pjotr Andrejevič Sarankin (Петр Андреевич Саранкин) sa narodil v roku 1926 v Rusku v obci Jerilkino pri okresných obciach Kamyšlja a Kljavlino (Куйбышевская обл., Камышлинский р-н, с. Ерилкино). Do Červenej armády ho 27. novembra 1943 povolal komisariát v Kamyšlji (Камышлинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Agafiju Ostapovnu Sarankinovú z Jerilkina. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Smoleniciach pri zámku.
  • Roman Markovič Syzon (Роман Маркович Сызон) sa narodil v roku 1913 pi meste Tatarbunary v Izmailskej oblasti, ktorá sa v roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny (Украинская ССР, Измаильская обл., Татарбунарский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Tatarbunary (Татарбунарский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Vasilisu Grigorjevnu Syzon z obce Borisovka pri Tatarbunary (Борисовка; ukr. Татарбунари, Борисівка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Smoleniciach pri zámku.
  • Trifon Zinovjevič Štrachov (Трифон Зиновьевич Штрахов) sa narodil v roku 1914 pri meste Arciz v Izmailskej oblasti, ktorá sa v roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny (Измаильская обл., Арцизский р-н; ukr. Арциз). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Arcize (Арцизский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Vasilinu Timofejevnu Štrachovovú z dediny Vvedenka pri Arcize (Арцизский р-н, с. Введенка). Ako ženista v 338. samostatnom ľahkom inžinierskom prápore Prímorskej armády padol 23. augusta 1941 do zajatia. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Smoleniciach pri zámku.
  • Miron Timofejevič Vatomanjuk (Мирон Тимофеевич Ватоманюк) sa narodil v roku 1924 pri meste Tatarbunary v Izmailskej oblasti, ktorá sa v roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny (Измаильская обл., Татарбунарский р-н). Do Červenej armády ho povolal komisariát Tatarbunary (Татарбунарский РВК). Jeho otec žil v obci Borisovka pri Tatarbunary (Татарбунарский р-н, Борисовка; ukr. Татарбунари, Борисівка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Smoleniciach pri zámku.
  • Arkadij Terenťjevič Korop (Аркадий Терентьевич Короп) sa narodil v roku 1920 na Ukrajine pri okresnej obci Golovanevsk (Украинская ССР, Одесская обл., Голованевский р-н; ukr. Голованівськ). Do Červenej armády ho povolal komisariát Golovanevska (Голованевский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Smoleniciach pri zámku.

Vojaci Adomjan a Meľnik majú vo výkaze strát zápis o pochovaní pri zámku, podľa poľnej mapky boli pochovaní juhovýchodne od morovej kaplnky v Smoleniciach.

  • Grigorij Sarufanovič Adomjan (Григорий Саруфанович Адомьян) sa narodil v roku 1922 v Azerbajdžane pri meste Ždanovsk, dnešným názvom Bejlagan (Азербайджанская ССР, Ждановский р-н - Бейлаган). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát Ždanovska (Ждановский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako veliteľ oddielu v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa výkazu strát ho pochovali pri zámku, ale podľa poľnej mapky juhovýchodne od morovej kaplnky v Smoleniciach.
    Posmrtne 20. júna 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa.
  • Semjon Timofejevič Meľnik (Семен Тимофеевич Мельник) sa narodil v roku 1901 na Ukrajine v meste Taľnoje alebo pri meste Ladyžin (Украинская ССР, Киевская обл., Тальновский р-н, г. Тальное altern. Ладыжинский р-н; ukr. Тальне, Ладижин). Do Červenej armády ho v novembri 1944 povolal komisariát v Taľnom (Тальновский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Darju / Tašu Semjonovnu Meľnik z Taľného, ul. Popova-Gerilejna 196 (г. Тальное, ул. Попова-Герилейна 196). Naposledy slúžil v hodnosti staršinu v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa výkazu strát ho pochovali pri zámku, ale podľa poľnej mapky juhovýchodne od morovej kaplnky v Smoleniciach.

Vojaci Juferov a Tofan boli podľa výkazu strát pochovaní na rôznych miestach Smoleníc, ale podľa poľnej mapky hrobu východne od kostola v Smolenickej Novej Vsi.

Aleksej Vasiľjevič Juferov (Алексей Васильевич Юферов) sa narodil v roku 1918 v Rusku v meste Omsk (г. Омск). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Omsku (Омский ГВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa výkazu strát ho pochovali v centre Smoleníc, ale podľa poľnej mapky hrobu východne od kostola v Smolenickej Novej Vsi.

Vasilij Semjonovič Tofan (Василий Семенович Тофан) sa narodil v roku 1921 v Uzbekistane v meste Fergana (Узбекская ССР, г. Фергана). Do Červenej armády ho v roku povolal komisariát Fergany (Ферганский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Matrenu Fjodorovnu Tofan z Fergany. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa zápisu vo výkaze strát bol pochovaný v Smoleniciach pri kostole 300 m od zámku, ale podľa poľnej mapky hrobu ho pochovali pri kostole v Smolenickej Novej Vsi.

152. gardový protitankový delostrelecký pluk

Dmitrij Filippovič Pachomov (Дмитрий Филиппович Пахомов) sa narodil v roku 1924 v Rusku v obci Georgievskoje pri meste Tuapse (Краснодарский край, Туапсинский р-н, с. Георгиевское). V Červenej armáde bol od februára 1943, povolal ho komisariát v Tuapse (Туапсинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Filippa Jefimoviča Pachomova z Georgievského. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v 152. gardovom protitankovom delostreleckom pluku. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa výkazu ho pochovali na južnom okraji Smoleníc, pravdepodobne však pri cintoríne v Smolenickej Novej Vsi.
Posmrtne 24. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa, vo vyznamenaní je uvedené, že v padol 2. apríla v boji o obec Smolenice.

1815. pluk samohybných diel

V boji o obec Smolenice padlo 6 vojakov vrátane dvoch dôstojníkov 1815. pluku samohybných diel, ktorému velil major Aleksandr Filippovič Turčin (*1910, Александр Филиппович Турчин).

  • Valentin Vladimirovič Chramov (Валентин Владимирович Храмов) sa narodil 8. septembra 1921 v Rusku v Tatarstane v meste Kazaň (Татарская АССР, г. Казань). V Červenej armáde bol od roku 1938, povolal ho komisariát Kazane (Казанский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol brata Anatolija Vladimiroviča Chromova z Kazane, ul. Gladilova 46. Absolvoval viaceré vojenské učilištia. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ roty samohybných diel SU-76 v 1815. pluku samohybných diel. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Smoleniciach v kostolnej ohrade.
    Posmrtne 17. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Vo vyznamenaní je zaznamenané, že padol v boji o obec Smolenice.
  • Andrej Petrovič Vasiľjev (Андрей Петрович Васильев) sa narodil v roku 1924 v Rusku (Куйбышевская обл., г. Бузулук). V Červenej armáde bol od roku 1942 povolal komisariát kirgizského mesta Tokmak, ktoré bolo sídlom Čujského okresu (Чуйский РВК - Токмак). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Pjotra Jeremejeviča Vasiľjeva z Tokmaku, ul. Kašinského 29. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ samohybného dela SU-76 v 1815. pluku samohybných diel. V tejto jednotke ho 17. augusta 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Smoleniciach v ohrade kostola.
    Posmrtne 17. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Vo vyznamenaní je zaznamenané, že 3. apríla padol v boji o obec Smolenice.
  • Aleksej Nazarovič Leonenkov (Алексей Назарович Леоненков) sa narodil v roku 1923 v Rusku pri okresnej obci Krasnyj pri Smolensku (Смоленская обл., Краснинский р-н - Красный). V Červenej armáde bol od roku 1943, povolal ho komisariát v Krasnom (Краснинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Akulinu Samoilovnu Leonenkovovú z kolchozu Lenina v Krasninskom okrese (Краснинский р-н, к-з им. Ленина). Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako obsluha samohybného dela SU-76 v 1815. pluku samohybných diel. V tejto jednotke mu 31. augusta 1944 udelili medailu Za odvahu, 29. októbra 1944 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa a 28. novembra 1944 mu udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Smoleniciach v kostolnej ohrade.
  • Konstantin Vasiľjevič Maslov (Константин Васильевич Маслов) sa narodil v roku 1925 v Rusku v dedine Kolosovo pri býv. okresnom meste Vysokovsk (Московская обл., Высоковский р-н, д. Колосово). Do Červenej armády ho najneskôr v roku 1943 povolal komisariát Vysokovska (Высоковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jevdokiju Stepanovnu Maslovovú z Kolosova č. d. 43. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako obsluha samohybného dela SU-76 v 1815. pluku samohybných diel. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Smoleniciach v kostolnej ohrade.
  • Ivan Dmitrievič Gorbulin (Иван Дмитриевич Горбулин) sa narodil v roku 1918 v Kirgizsku v dedine zapísanej ako Belogorka pri meste Kaganovič, dnešným názvom Sokuluk (Киргизская ССР, Фрунзенская обл., Кагановичский р-н - Сокулук, с. Белогорка). Do Červenej armády ho povolal komisariát kirgizského mesta Frunze, dnešným názvom Biškek (Фрунзенский ГВК - Бишкек). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Taťjanu Ivanovnu Gorbulinovú z Belogorky. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako obsluha samohybného dela SU-76 v 1815. pluku samohybných diel. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Smoleniciach v kostolnej ohrade.
  • Vladimir Ivanovič Grigorjev (Владимир Иванович Григорьев) sa narodil v roku 1922 v Rusku v obci Ustraň pri meste Spassk Rjazanskij (Рязанская обл., Спасский р-н - Спасск-Рязанский, д. Устрань). V Červenej armáde bol od roku 1941, povolal ho komisariát mesta Spassk Rjazanskij (Спасский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako obsluha samohybného dela SU-76 v 1815. pluku samohybných diel. V tejto jednotke ho 27. októbra 1944 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severozápadnom okraji Smoleníc.
    Posmrtne 17. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa, vo vyznamenaní je uvedené, že padol v boji o obec Smolenice.

799. strelecký pluk 228. streleckej divízie

Veliteľom 228. streleckej divízie bol generál-major Ivan Nikitovič Jesin (Иван Никитович Есин, *1900). Veliteľom 799. streleckého pluku tejže divízie bol major Boris Jakovlevič Potašnikov (*1908, Борис Яковлевич Поташников) asi len v apríli 1945, predtým sa spomína ako zástupca veliteľa 767. streleckého pluku tejže divízie. Zomrel 1. mája 1945 na následky zranení, pochovali ho v moravskej obci Hustopeče. Pluk pochoval v Smoleniciach na viacerých miestach 17 vojakov. Na cintoríne v Smoleniciach boli pochovaní 4 vojaci v dvoch radoch a na severozápadnom okraji Smoleníc 3 vojaci v jednom rade.

  • Iľja Ivanovič Pančišin (Илья Иванович Панчишин) sa narodil v roku 1919 v obci Gorošovce pri meste Zastavna v Černovickej oblasti, ktorá sa stala súčasťou Ukrajiny v roku 1940 (Украинская ССР, Черновицкая обл., Заставновский р-н, Горошовцы; ukr. Заставна, Горошівці). Do Červenej armády ho 21. decembra 1944 povolal komisariát ruského mesta Novotrojick v Orenburskej oblasti (Ново-Троицкий ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Ivanovnu Pančišinovú z Gorošoviec. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 799. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Smoleniciach na cintoríne v 1. rade.
  • Semjon Abramovič Kigeľ (Семен Абрамович Кигель) sa narodil v roku 1925 v Moldavsku v meste Kišinev (Молдавская АССР, г. Кишинев). Do Červenej armády ho 25. decembra 1944 povolal komisariát ruského mesta Orsk v Orenburskej oblasti (Орский ГВК). Jeho matka zapísaná ako Cipa Riva Kigeľ (aj Kugeľ) žila v Kišineve, ul. Balanovskaja 17. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 799. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Smoleniciach na cintoríne v 1. rade.
  • Ivan Andrejevič Ševčuk (Иван Андреевич Шевчук) sa narodil v roku 1919 v obci zapísanej ako Arživance (mohlo by ísť o obec Ržavince) pri meste Zastavna v Černovickej oblasti, ktorá sa stala súčasťou Ukrajiny v roku 1940 (Украинская ССР, Черновицкая обл., Заставновский р-н, с. Арживанцы - Ржавинцы ?; ukr. Заставна, Ржавинці). Do Červenej armády ho 24. júna 1944 povolal komisariát v Zastavne (Заставновский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jefosiňju Ivanovnu Ševčuk z Arživaniec. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 799. streleckom pluku 228. streleckej divízie, do ktorej ho zaradili 22. marca 1945. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Smoleniciach na cintoríne v 2. rade.
  • Aron Abramovič Vajnikas (Арон Абрамович Вайникас) sa narodil v roku 1919 v Rusku v meste Novotrojick v Orenburskej oblasti (Чкаловская обл., г. Ново-Троицк). Do Červenej armády ho 22. decembra 1944 povolal komisariát Novotrojicka (Ново-Троицкий ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Milju Iosifovnu Kac z Novotrojicka, časť Krasnyj gorodok č. d. 8. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 799. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Smoleniciach na cintoríne v 2. rade.
    Podľa Pamätnej knihy padlých vojakov židovskej národnosti (Moskva 2002) sa vojak narodil v Litve.
  • Porfirij Nikitovič Daniljuk (Порфирий Никитович Данилюк) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine v obci Pavlinka pri býv. okresnej obci Janovka, dnešným názvom Ivanovka (Украинская ССР, Одесская обл., Яновский р-н - Яновка - Ивановка, с. Павлинка; ukr. Іванівка, Павлинка). Do Červenej armády ho 3. marca 1944 povolal komisariát obce Antono Kodincevo, neskorším názvom Kominternovo a najnovším Dobroslav v Odeskej oblasti (Антоно-Кодинский РВК - Антоно-Кодинцево - Коминтерново - Доброслав). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Akulinu Leonťjevnu Daniljuk z Pavlinky. V stave 912. streleckého pluku 243. streleckej divízie mu 22. októbra 1944 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako veliteľ oddielu strelcov v 799. streleckom pluku 228. streleckej divízie, do ktorej ho zaradili od 22. marca 1945. Zo stavu ho vyradili 4. apríla z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severozápadnom okraji Smoleníc.
  • Rysmagombet Atabajev (Рысмагомбет Атабаев) sa narodil v roku 1913 v Kazachstane v obci zapísanej ako Ataš v Ševčenkovskom okrese, ktorého centrom bolo asi mesto Fort Ševčenko (Казахская ССР, Гурьевская обл., Шевченковский р-н - г. Форт-Шевченко, п. Аташ). Do Červenej armády ho 1. januára 1945 povolal komisariát mesta Uraľsk (Уральский ГВК, kaz. Орал). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Talgu Atabajevovú z Ataša. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 799. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severozápadnom okraji Smoleníc.
  • Gerš Šmulevič Gurnyj (Герш Шмулевич Гурный) sa narodil v roku 1920 v Rusku v obci zapísanej ako Uraľskij v Čkalovskej/Orenburskej oblasti pri meste Novotrojick alebo v okrese Trojickij, ktorého centrom bola obec Trojickoje (Чкаловская обл., Ново-Троицкий район, п. Уральский). Do Červenej armády ho 21. decembra 1944 povolal komisariát v Trojickom alebo v Novotrojicku (Ново-Троицкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Urnu Chovu Gurnú (Урна Хова Гурная) z Uraľského. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 799. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severozápadnom okraji Smoleníc.

Pri železničnej stanici v Smoleniciach boli v dvoch radoch pochovaní 4 vojaci 799. streleckého pluku. Miesto bolo vo výkaze strát označené ako Nádaš (Trstín) a v zozname Slavína sú títo vojaci zaevidovaní ako prepochovaní z Trnavy.
Šesticu vojakov pluku pochovali v dvoch radoch pri kostole v Smolenickej Novej Vsi. Miesto hrobu vo výkaze strát bolo uvedené nespochybniteľne, ale napriek tomu boli vojaci v zozname Slavína na pamyat-naroda.ru zaevidovaní ako prepochovaní z Trnavy.
Lokality pohrebísk oboch skupín vojakov sú vyznačené na spoločnej poľnej mapke.

  • Djuseš Kurmangaliev (Дюсеш Курмангалиев) sa narodil v roku 1924 v Kazachstane (Казахская ССР, Гурьевская обл., Баксайский р-н). Do Červenej armády ho 10. januára 1942 povolal komisariát (Баксайский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 799. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Vo výkaze strát je uvedené, že bol pochovaný v Trstíne (býv. Nádaš) pri železničnej stanici, ktorá prináleží ale Smoleniciam.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak nedopatrením zaevidovaný ako prepochovaný z Trnavy.
  • Vasilij Vasiľjevič Mokroguz (Василий Васильевич Мокрогуз) sa narodil v roku 1922 v Černovickej oblasti, ktorá sa stala súčasťou Ukrajiny v roku 1940 (Украинская ССР, Черновицкая обл., Кельменецкий р-н). Do Červenej armády ho 6. novembra 1944 povolal komisariát (Кельменецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 799. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Vo výkaze strát je uvedené, že bol pochovaný v Trstíne (býv. Nádaš) pri železničnej stanici, ktorá prináleží ale Smoleniciam.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak nedopatrením zaevidovaný ako prepochovaný z Trnavy.
  • Michail Prokopovič Dovgošeja (Михаил Прокопович Довгошея) sa narodil v roku 1907 na Ukrajine (Украинская ССР, Винницкая обл., Тульчинский р-н). Do Červenej armády ho 19. marca 1944 povolal komisariát (Тульчинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 799. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Vo výkaze strát je uvedené, že bol pochovaný v Trstíne (býv. Nádaš) pri železničnej stanici, ktorá prináleží ale Smoleniciam.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak nedopatrením zaevidovaný ako prepochovaný z Trnavy.
  • Ivan Vasiľjevič Stratejčuk (Иван Васильевич Стратейчук) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine (Украинская ССР, Винницкая обл., Могилев-Подольский р-н, с. Ивоновка). Do Červenej armády ho povolal komisariát (Могилев-Подольский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 799. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Vo výkaze strát je uvedené, že bol pochovaný v Trstíne (býv. Nádaš) pri železničnej stanici, ktorá prináleží ale Smoleniciam.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak nedopatrením zaevidovaný ako prepochovaný z Trnavy.
  • Ivan Andrejevič Stepanov (Иван Андреевич Степанов) sa narodil v roku 1926 v Rusku v meste Sobinka (Ивановская обл., г. Собинка). Do Červenej armády ho 28. marca 1944 povolal komisariát Sobinky (Собинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Taťjanu Nikolajevnu Stepanovovú zo Sobinky, časť Centraľnyj, ul. 7. zjazdu č. 1 (г. Собинка, п. Центральный, ул. 7-го съезда № 1). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha mínometu 82 mm v 799. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945, zomrel na následky zranení. Pochovali ho pri kostole v Smolenickej Novej Vsi v 1. rade.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak nedopatrením zaevidovaný ako prepochovaný z Trnavy.
  • Michail Potapovič Guškovskij (Михаил Потапович Гушковский) sa narodil v roku 1926 v Bielorusku v dedine Nižnie Žary pri býv. okresnej obci Komarin (Белорусская ССР, Полесская обл., Комаринский р-н, д. Нижние Жары; biel. Камарын, Ніжнія Жары). Do Červenej armády ho 15. novembra 1944 povolal komisariát v Komarine (Комаринский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Safju Ivanovnu Guškovskú z Nižných Žarov. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 799. streleckom pluku 228. streleckej divízie, do ktorej ho zaradili 22. marca 1945. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Smolenickej Novej Vsi v 1. rade.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak nedopatrením zaevidovaný ako prepochovaný z Trnavy.
  • Nikolaj Nikiforovič Kozlenko (Николай Никифорович Козленко) sa narodil v roku na Ukrajine v obci Kirdany pri meste Tarašča (Украинская ССР, Киевская обл., Таращанский р-н, с. Кирданы; ukr. Тараща, Кирдани). Do Červenej armády ho 8. decembra 1944 povolal komisariát Tarašče (Таращанский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Nikifora Tarasoviča Kozlenka z obce Kirdany. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha mínometu 82 mm v 799. streleckom pluku 228. streleckej divízie, do ktorej ho zaradili 21. marca 1945. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Smolenickej Novej Vsi v 1. rade.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak nedopatrením zaevidovaný ako prepochovaný z Trnavy.
  • Grigorij Vasiľjevič Ochotničenko (Григорий Васильевич Охотниченко) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine v obci Tuzly pri okresnom meste Tiligulo Berezanka, dnešným názvom Berezanka (Украинская ССР, Николаевская обл., Тилигуло-Березанский р-н - Тилигуло-Березанка, с. Тузлы; ukr. Березанка, Тузли). Do Červenej armády ho 23. marca 1943 povolal komisariát Tiligulo Berezanky (Тилигуло-Березанский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nadeždu Petrovnu Ochotničenko z obce Tuzly. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka guľometnej roty v 799. streleckom pluku 228. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 29. januára 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Smolenickej Novej Vsi v 2. rade.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak nedopatrením zaevidovaný ako prepochovaný z Trnavy.
  • Nikolaj Semjonovič Pujka (Николай Семенович Пуйка) sa narodil v roku 1920 v meste Sekurjany, dnešným názvom Sokirjany, v Černovickej oblasti, ktorá sa stala súčasťou Ukrajiny v roku 1940 (Украинская ССР, Черновицкая обл., Секурянский р-н, с. Секуряны - Сокиряны; ukr. Сокиряни). Do Červenej armády ho 8. decembra 1941 povolal komisariát v Sekurjanoch (Секурянский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Veru Fjodorovnu Pujka zo Sekurjanov. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 799. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Smolenickej Novej Vsi v 2. rade.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak nedopatrením zaevidovaný ako prepochovaný z Trnavy.
  • Boris Nikolajevič Polunin (Борис Николаевич Полунин) sa narodil v roku 1925 v Rusku v meste Čkalov, dnešným názvom Orenburg (г. Чкалов - Оренбург). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Čkalovsku (Чкаловский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol babičku Annu Vasiľjevnu Kozlovovú z Čkalovska, ul. Tomilinskaja 32 (г. Чкалов, ул. Томилинская, 32). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 799. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Smolenickej Novej Vsi v 2. rade.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak nedopatrením zaevidovaný ako prepochovaný z Trnavy.

767. strelecký pluk 228. streleckej divízie

  • Dmitrij Jegorovič Ljalin (Дмитрий Егорович Лялин) sa narodil v roku 1924 v Rusku pri okresnom meste Kiľmez v dnes nejestvujúcej dedine Kamennyj Ključ, ktorá sa nachádzala 12 km severne od obce Selino na pravom brehu rieky Kuľma (Кировская обл., Кильмезский р-н, Селинский с/с, д. Каменный Ключ). V Červenej armáde bol od 19. augusta 1942, povolal ho komisariát Kiľmeza (Кильмезский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Jekaterinu Jegorovnu Ljalinovú z Kamenného Ključa. Ako kadetovi vo funkcii veliteľa oddielu v Samostatnej učebnej streleckej rote 228. streleckej divízie mu 24. júna 1944 udelili medailu Za odvahu. Po ukončení Čerkaského vojenského pechotného učilišťa mu 22. marca 1945 priznali hodnosť podporučíka. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako veliteľ streleckej čaty v 767. streleckom pluku 228. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Smolenickej Novej Vsi na cintoríne.

34. gardový jazdecký pluk 9. gardovej jazdeckej divízie

  • Aleksandr Sergejevič Kovalev (Александр Сергеевич Ковалев) sa narodil v roku 1925 v Bielorusku v meste Čečersk (Белорусская ССР, Гомельская обл., Чечерский р-н, м. Чечерск; biel. Чачэрск). Do Červenej armády ho 12. novembra 1943 povolal komisariát Čečerska (Чечерский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Taťjanu Anisimovnu Kovalevovú z Čečerska. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 34. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Smoleniciach pri kostole.
  • Ivan Trofimovič Manzi (Иван Трофимович Манзи) sa narodil v roku 1924 na Ukrajine v obci Osievka pri meste Beršaď (Украинская ССР, Винницкая обл., Бершадский р-н, с. Осиевка; ukr. Бершадь, Осіївка). Do Červenej armády ho 10. septembra 1944 povolal komisariát v Beršadi (Бершадский РВК). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 34. gardovom jazdeckom pluku 9. gardovej jazdeckej divízie Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Smoleniciach pri kostole.

225. gardový protilietadlový delostrelecký pluk

  • Dmitrij Petrovič Zborovskij (Дмитрий Петрович Зборовский) sa narodil v roku 1925 v Rusku obci Agrafenovka pri okresnom meste Rodionovo-Nesvetajskaja (Ростовская обл. Родионово-Несветайский район - слобода Родионово-Несветайская, слобода Аграфеновка). Do Červenej armády ho vo februári 1943 povolal komisariát Rodionovo-Nesvetajskej alebo mesta Novošachtinsk (Родионово-Несветайский РВК Новошахтинский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol tetu Jekaterinu Semjonovnu Rudenko z Agrafenovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 225. gardovom protilietadlovom delostreleckom pluku. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Smoleníc.

Chybne evidovaní do Smoleníc

  • Fjodor Jemeľjanovič Veličko (Федор Емельянович Величко) sa narodil v roku 1919 v Rusku v obci Kriničnoje v býv. okrese obce Novaja Kalitva (Воронежская обл., Новокалитвинский р-н, с. Слобода Криничная / с. Криничное). Do Červenej armády ho v roku 1939 povolal komisariát v Novej Kalitve (Ново-Калитвенский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Jemeľjana Aleksejeviča Velička z Kriničného. Naposledy slúžil v hodnosti kapitána ako veliteľ divizionu v 247. gardovom delostreleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Trstíne. Podľa poľnej mapky sa hrob nachádzal na juhovýchodnom okraji kostola v obci.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak nedopatrením evidovaný ako prepochovaný zo Smoleníc.
  • Ivan Leonidovič Osipov (Иван Леонидович Осипов) sa narodil v roku 1921 v Rusku v meste Kansk (Красноярский край, г. Канск). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát Kanska (Канский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Leonida Stepanoviča Osipova z Kanska, ul. Proletarskaja 21. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ roty v 247. gardovom delostreleckom pluku 110. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Trstíne. Podľa poľnej mapky sa hrob nachádzal na juhovýchodnom okraji kostola v obci.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak nedopatrením evidovaný ako prepochovaný zo Smoleníc.
  • Vasilij Nikolajevič Ljaskovskij (Василий Николаевич Лясковский) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine v meste Šepetovka (Украинская ССР, Каменец-Подольская обл., г. Шепетовка; Шепетівка). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát Šepetovky (Шепетовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Nokolaja Pavloviča Ljaskovského zo Šepetovky, ul. Nekrasova 98. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu ako veliteľovi oddielu roty 45 mm zbraní 30. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Smoleniciach. Podľa poľnej mapky hrobu bol pochovaný v Dolných Orešanoch.
  • Vasilij Petrovič Nester (Василий Петрович Нестер) sa narodil v roku 1918 v Izmailskej oblasti, ktorá sa v roku 1940 stala súčasťou Ukrajiny, pri býv. okresnej obci Borodino, dnešným názvom Budžak (Украинская ССР, Измаильская обл., Бородинский р-н - Буджак). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Borodine (Бородинский РВК). Vojakova manželka žila v dedine Petropavlovka pri Borodine (Бородинский р-н, д. Петропавловка; ukr. Петропавлівка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji.
    Miesto pochovania vojaka je sporné. Podľa výkazu strát pluku ho pochovali pri zámku v Smoleniciach. Zachovala sa však poľná mapka hrobu vojaka, podľa popisku na nej bol pochovaný 200 metrov západne od obce Buková. Podľa nákresu to bolo pri Božej muke, ktorá stála v tej dobe ešte mimo intravilánu.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný zo Smoleníc, pravdepodobne bol však pochovaný na Bukovej.
  • Pjotr Kuzmič Gubarev (Петр Кузьмич Губарев, niekde Gubyrev, Губырев) sa narodil v roku 1908 v Rusku v Karačajsko-čerkeskej republike (Черкесская АО, г. Черкесск). Do Červenej armády bol povolaný komisariátom mesta Čerkesk (Черкесский РВК) v roku 1941. Manželka žila v Čerkesku na ulici Škoľnaja 3. Slúžil v hodnosti staršinu v zostave 562. gardového streleckého pluku 165. streleckej divízie do konca júna 1944. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ jazdeckej čaty v 42. gardovom jazdeckom pluku 10. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu jednotky ho vyradili 3. alebo 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji.
    Miesto pochovania vojaka je sporné. Podľa záznamu vo výkaze strát 42. gardového jazdeckého pluku ho pochovali pri zámku v Smoleniciach. Zachovala sa však poľná mapka hrobu vojaka, podľa popisu na nej bol pochovaný v centre obce Buková. Podľa Pamätnej knihy (padlých vojakov) Karačajsko-čerkeskej republiky (1994) vojak padol 3. apríla 1945 a bol pochovaný na Bukovej.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný zo Smoleníc, pravdepodobne bol však pochovaný na Bukovej.

Zoznam

Článok o vojakoch Červenej armády pochovaných v Smoleniciach bol zostavený podľa materiálov na portáli pamyat-naroda.ru. V nižšie uvedenom zozname sú žltou a tyrkysovou farbou zvýraznené rozdiely oproti zoznamu vojakov Slavína zverejnenom na pamyat-naroda.ru.

Grigorij Sarufanovič Adomjan (Григорий Саруфанович Адомьян)
Rysmagombet Atabajev (Рысмагомбет Атабаев)
Achmet Gajdulovič Bachtijarov (Ахмет Гайдулович Бахтияров, niekde Kgendovič, Gindullovič, Кгендович, Гиндуллович) chybne evidovaný: Svätý Jur
Nikolaj Nikolajevič Balašov (Николай Николаевич Балашов)
Serafim Petrovič Belousov (Серафим Петрович Белоусов)
Viktor Vasiľjevič Berezkin (Виктор Васильевич Березкин)
Vasilij Ivanovič Bizu (Василий Иванович Бизу)
Aleksandr Michajlovič Čaulytko (Александр Михайлович Чаулытко) chybne evidovaný: Svätý Jur
Vasilij Jakovlevič Černyšev (Василий Яковлевич Чернышев)
Porfirij Nikitovič Daniljuk (Порфирий Никитович Данилюк)
Semjon Aleksejevič Dimitriev (Семен Алексеевич Димитриев)
Ivan Vasiľjevič Dodij (Иван Васильевич Додий)
Fjodor Semjonovič Dorogančuk (Федор Семенович Дороганчук) chybne evidovaný: Šaľa
Vasilij Petrovič Dorochov (Василий Петрович Дорохов, niekde Grigorjevič ?, Григорьевич)
Michail Prokopovič Dovgošeja (Михаил Прокопович Довгошея) chybne evidovaný: Trnava
Ivan Fjodorovič Drozdov (Иван Федорович Дроздов)
Vasilij Georgievič Filippov (Василий Георгиевич Филиппов)
Vladimir Jelisejevič Filonenko (Владимир Елисеевич Филоненко)
Ivan Dmitrievič Gorbulin (Иван Дмитриевич Горбулин)
Grigorij Nikitič Gorochovskij (Григорий Никитич Гороховский)
Vladimir Ivanovič Grigorjev (Владимир Иванович Григорьев)
Pjotr Kuzmič Gubarev (Петр Кузьмич Губарев, niekde Gubyrev, Губырев) pochovaný: Buková
Gerš Šmulevič Gurnyj (Герш Шмулевич Гурный)
Michail Potapovič Guškovskij (Михаил Потапович Гушковский) chybne evidovaný: Trnava
Grigorij Aleksandrovič Chiža (Григорий Александрович Хижа)
Valentin Vladimirovič Chramov (Валентин Владимирович Храмов)
Vasilij Gerasimovič Isajev (Василий Герасимович Исаев)
Dmitrij Ivanovič Jablonskij (Дмитрий Иванович Яблонский)
Nikolaj Lavrenťjevič Jegorov (Николай Лаврентьевич Егоров) chybne evidovaný: Svätý Jur
Aleksej Vasiľjevič Juferov (Алексей Васильевич Юферов)
Gavriil Gerasimovič Kabanjuk (Гавриил Герасимович Кабанюк)
Ivan Iľjič Kapranov (Иван Ильич Капранов)
Semjon Abramovič Kigeľ (Семен Абрамович Кигель)
Ejup Mamedovič Kiľdejev (Эюп Мамедович Кильдеев) chybne evidovaný: Svätý Jur
Kiril Stepanovič Kononenko (Кирил Степанович Кононенко)
Arkadij Terenťjevič Korop (Аркадий Терентьевич Короп)
Sergej Semjonovič Kotljar (Сергей Семенович Котляр)chybne evidovaný: Svätý Jur
Aleksandr Sergejevič Kovalev (Александр Сергеевич Ковалев)
Nikolaj Nikiforovič Kozlenko (Николай Никифорович Козленко) chybne evidovaný: Trnava
Prokofij Karpovič Krikun (Прокофий Карпович Крикун)
Djuseš Kurmangaliev (Дюсеш Курмангалиев) chybne evidovaný: Trnava
Karp Vasiľjevič Kušnir (Карп Васильевич Кушнир) chybne evidovaný: Svätý Jur
Aleksandr Matvejevič Larijan (Александр Матвеевич Лариян)
Aleksej Nazarovič Leonenkov (Алексей Назарович Леоненков)
Michail Petrovič Litvinov (Михаил Петрович Литвинов) chybne evidovaný: Šaľa
Dmitrij Jegorovič Ljalin (Дмитрий Егорович Лялин)
Vasilij Nikolajevič Ljaskovskij (Василий Николаевич Лясковский) pochovaný: Dolné Orešany
Pavel Fjodorovič Logvinov (Павел Федорович Логвинов)
Pjotr Davydovič Lyska (Петр Давыдович Лыска)
Timofej Borisovič Manuškin (Тимофей Борисович Манушкин)
Ivan Trofimovič Manzi (Иван Трофимович Манзи)
Ivan Jegorovič Marčenko (Иван Егорович Марченко)
Konstantin Vasiľjevič Maslov (Константин Васильевич Маслов)
Semjon Timofejevič Meľnik (Семен Тимофеевич Мельник)
Pjotr Fjodorivič Michajlov (Петр Федорович Михайлов)
Vasilij Vasiľjevič Mokroguz (Василий Васильевич Мокрогуз) chybne evidovaný: Trnava
Vasilij Petrovič Nester (Василий Петрович Нестер) pochovaný: Buková
Grigorij Vasiľjevič Ochotničenko (Григорий Васильевич Охотниченко) chybne evidovaný: Trnava
Georgij Pavlovič Oprja (Георгий Павлович Опря)
Ivan Leonidovič Osipov (Иван Леонидович Осипов) pochovaný: Trstín
Iľja Semjonovič Ovsjannikov (Илья Семенович Овсянников)
Dmitrij Filippovič Pachomov (Дмитрий Филиппович Пахомов)
Iľja Ivanovič Pančišin (Илья Иванович Панчишин)
Nikolaj Andrejevič Piščik (Николай Андреевич Пищик)
Stepan Michajlovič Plesovskich (Степан Михайлович Плесовских)
Aleksandr Vasiľjevič Podšivalov (Александр Васильевич Подшивалов)
Aleksej Ivanovič Pokiňboroda (Алексей Иванович Покиньборода)
Jakov Charitonovič Poliščuk (Яков Харитонович Полищук, niekde Poleščuk, Полещук)
Boris Nikolajevič Polunin (Борис Николаевич Полунин) chybne evidovaný: Trnava
Ivan Denisovič Popov (Иван Денисович Попов)
Nikolaj Semjonovič Pujka (Николай Семенович Пуйка) chybne evidovaný: Trnava
Michail Vasiľjevič Safronov (Михаил Васильевич Сафронов) chybne evidovaný: Šaľa
Pjotr Andrejevič Sarankin (Петр Андреевич Саранкин)
Aleksandr Mitrofanovič Solovjev (Александр Митрофанович Соловьев)
Ivan Andrejevič Stepanov (Иван Андреевич Степанов) chybne evidovaný: Trnava
Ivan Vasiľjevič Stratejčuk (Иван Васильевич Стратейчук) chybne evidovaný: Trnava
Aleksandr Kirillovič Subočev (Александр Кириллович Субочев)
Michail Akimovič Surikov (Михаил Акимович Суриков) chybne evidovaný: Svätý Jur
Roman Markovič Syzon (Роман Маркович Сызон)
Lukjan Charitonovič Ševčenko (Лукьян Харитонович Шевченко)
Ivan Andrejevič Ševčuk (Иван Андреевич Шевчук)
Nikolaj Vasiľjevič Širjajev (Николай Васильевич Ширяев)
Nazar Anisimovič Šolochov (Назар Анисимович Шолохов)
Trifon Zinovjevič Štrachov (Трифон Зиновьевич Штрахов)
Grigorij Ivanovič Šumko (Григорий Иванович Шумко)
Vasilij Semjonovič Tofan (Василий Семенович Тофан)
Aron Abramovič Vajnikas (Арон Абрамович Вайникас)
Andrej Petrovič Vasiľjev (Андрей Петрович Васильев)
Miron Timofejevič Vatomanjuk (Мирон Тимофеевич Ватоманюк)
Fjodor Jemeľjanovič Veličko (Федор Емельянович Величко) pochovaný: Trstín
Leonid Nikolajevič Zapoľskij (Леонид Николаевич Запольский, niekde Zapoľnyj, Запольный)
Dmitrij Petrovič Zborovskij (Дмитрий Петрович Зборовский)
Nikolaj Pavlovič Žeromskij (Николай Павлович Жеромский)
Karp Kalinovič Žuravlev (Карп Калинович Журавлев)

Kamerové systémy