Sovietski vojaci pochovaní v Pezinku

Pod Malými Karpatami

Podľa Jána Dubovského (Proti fašizmu, Bratislava 1986, str. 158, 159, str. 170, 171, foto 8, 9) previezli na Slavín z Pezinka 50 tiel vojakov z 27 hrobov, z Cajly 66 vojakov z 25 hrobov a z Grinavy 6 vojakov. Dubovský v diele zverejnil celý výkaz padlých červenoarmejcov v Pezinku a čiastočný výkaz padlých červenoarmejcov v Cajle. Za menami z výkazu v zátvorke uvádzame stotožnené meno sovietskeho vojaka z archívu pamyat-naroda.ru.

Mená sú v neúplných a často aj v skomolených tvaroch a takto boli zaznamenané aj na pamätníku Osloboditeľov v Pezinku.

Národný výbor v Pezinku: Výkaz padlých príslušníkov Červenej armády v Pezinku

V mestskom parku napravo od vchodu bolo pochovaných 7 vojakov v 6 hroboch (5. a 6. vojak v spoločnom hrobe)
1. Fedorsejev Peter Fjodorovič nar. 1889 (Pjotr Fjodorovič Fedosejev - Петр Федорович Федосеев)
2. slob. Marinus Uvan Uv nar. 1913
3. neznámy
4. neznámy
5. npor. Kasiano Pietro Šimonovič nar. 1916 (Pjotr Semjonovič Kasjanov - Петр Семенович Касьянов)
6. por. Sukorov Alexander Nikonovič nar. 1922 (Aleksandr Nikonorovič Suchorukov - Александр Никонорович Сухоруков)
7. Medvederov Vavril Lientovič nar. 1903 (Gavril Leonťjevič Medvederov - Гаврил Леонтьевич Медведеров)

V časopise NV v Pezinku Občianske zvesti č. 7 z 21. apríla 1945 bol publikovaný článok, v ktorom sa spomína 5 vojakov pochovaných v parku (npor. Kasianov Piotr Semjenovič nar. 1916 a por. Sukurov Alexander Nikifovič nar. 1920 padli 5. apríla 1945. Filip Vasilievič Zoloterin nar. 1916 (Firs Vasiľjevič Zolotarev - Фирс Васильевич Золоторев) mal 4 vyznamenania, padol 2. apríla 1945 a pochovaný tam boli aj radoví vojaci Medvederov Havrilij Liondevič nar. 1903 a Marinič Ivan Ivanovič nar. 1913.

Na Malinovského ulici (dnes Mýtna) v záhrade C. Kresáka parc. č. 1174/2 od juhu boli pochovaní 4 vojaci v 4 hroboch.
8. st. serž. Nikolaj Ivanovič (Nikolaj Ivanovič Chochin - Николай Иванович Хохин)
9. serž. Tarakanov (Ivan Vasiľjevič Tarakanov - Иван Васильевич Тараканов)
10. voj. Puzikov (Kuzma Michajlovič Puzikov - Кузьма Михайлович Пузиков)
11. slob. Viktor Zorin (Viktor Saveľjevič Zorin - Виктор Савельевич Зорин)

Na Malinovského ulici v záhrade R. Balaza parc. č. 1172/22 bol pochovaný 1 dôstojník.
12. por. neznámy

Na nádvorí rím.-kat. farského kostola boli pochovaní 3 vojaci v 3 hroboch.
13. voj. Pavel Nikolajevič z Odesy
14. voj. Sergej Michailovič
15. voj. Ivan Stepovič

Na Svätojurskej ulici č. 50 (dnes Bratislavská) v záhrade Pavla Guštafíka a spol. boli pochovaní 2 vojaci v 1 hrobe.
16. voj. neznámy
17. voj. neznámy

Na Svätojurskej ulici pri Božej muke boli pochovaní 2 vojaci v 1 hrobe.
18. voj. neznámy
19. voj. neznámy

Na Rázusovej ulici č. 20 na záhumenici Michala Fakundiniho bolo pochovaných v spoločnom hrobe 15 vojakov nezistených hodností a v samostatných hroboch 2 dôstojníci.
20.-34. neznámi
35.-36. neznámi

Pri chate na Babe bol pochovaný v samostatnom hrobe dôstojník a v 2 hroboch 5 vojakov nezistených hodností.
37. kap. Platonovič Fedor Drobišov nar. 1915 (Fjodor Platonovič Drobyšev - Федор Платонович Дробышев)
38.-42. neznámi

Z východnej strany horárne Sirková, tesne severne od vily Jánoška boli pochovaní 2 vojaci v spoločnom hrobe.
43.-44. nezmámi
V záhrade ženského oddelenia Afilovaného ústavu pri potoku bol pochovaný 1 vojak.
45. neznámy

V strede rím.-kat. cintorína pri chodníku v susedstve hrobu partizána Kolára boli pochovaní 4 vojaci v 1 hrobe.
46.-49. neznámi

Na mestskej lúke Mahulánka pri mlynskom potoku vedľa amerikánu Vinohradníckeho spolku bol pochovaný 1 vojak.
50. neznámy

Národný výbor v Cajle: Výkaz padlých príslušníkov Červenej armády na Cajle (neúplné)

Zo zverejnenej časti dokumentu sú známe miesta hrobov 47 vojakov z celkových 65 pochovaných v Cajle.

V lokalite Bilenisko pri kríži vedľa cesty Pezinok-Malacky bolo v ľavom hrobe pochovaných 7 neznámych vojakov. V strednom hrobe boli pochovaní 2 bratia seržant a dôstojník, v pravom hrobe 5 neznámych vojakov.
1.-7. neznámi
8.-9. bratia (Nikolaj Andrejevič Mazur - Николай Андреевич Мазур a Genadij Andrejevič Mazur - Генадий Андреевич Мазур)
10.-14. neznámi

Na starom cintoríne pri rím.-kat. kostole bol v hrobe napravo od vchodu pochovaný dôstojník a v 2 hroboch severnejšie 2 neznámi vojaci.
15. neznámy
16. neznámy
17. neznámy

Pri Božej muke na severnom okraji obce bolo pochovaných viacero vojakov. Južne od Božej muky 3 neznámi vojaci v spoločnom hrobe, západne 4 neznámi vojaci v spoločnom hrobe, severne dôstojník v samostatnom hrobe a 6 vojakov v spoločnom hrobe, severnejšie 3 vojaci v samostatných hroboch, z toho 1 známy po mene.
18.-20. neznámi
21.-24. neznámi
25. npor. Zahar Menblevič nar. 1914 (Zachar Mendelejevič Potaš - Захар Менделеевич Поташ)
26.-31. Eftušenko, Melnik, Pola, Zajavni, Záhorunko,Tokolenko (Pjotr Sergejevič Zajarnyj - Петр Сергеевич Заярный, Michail Martynovič Meľnik - Михаил Мартынович Мельник, Leontij Finakonovič Sokolenko - Леонтий Финаконович Соколенко, Anton Iosipovič Zagorujko -Антон Иосипович Загоруйко, Grigorij Semjonovič Popa - Григорий Семенович Попа, Ivan Michajlovič Jevtušenko - Иван Михайлович Евтушенко)
32. voj. Nikolaj Partinko nar. 1924
33. neznámy
34. neznámy

Na rím.-kat. cintoríne vedľa ohrady pri ceste Pezinok-Malacky bol pochovaný 1 vojak.
35. Vizenko P. V. nar. 1920

Severnejšie od obce pri skupine borovíc pri ceste Pezinok - Malacky bol v južnom hrobe pochovaný vojak a v severnom dôstojník.
36. voj. Alkin Bakber (Bakber Avganovič Ukin - Бакбер Авганович Укин)
37. kap. Lazutkin Vasili Ponteljevič nar. 1914 (Vasilij Nikolajevič Lazutkin - Василий Николаевич Лазуткин)

Na lúke 150 m severne od predošlej lokality bol pochovaný 1 vojak.
38. neznámy

V lokalite Stará revírna Šindler pri potoku boli pochovaní 2 vojaci v spoločnom hrobe.
39.-40. neznámi

Vpravo od cesty Pezinok-Malacky oproti skupine borovíc asi 200 m (?) bol pochovaný 1 vojak.
41. neznámy

V revírne Študijnej základiny v Zumbergu boli pochovaní 2 vojaci v spoločnom hrobe.
42.-43. neznámi

Severne od horárne Janíkovič pri ceste Pezinok-Malacky boli pochovaní 4 vojaci.
44.-47. neznámi.

Grinava

Podľa exhumačného výkazu boli v Grinave pochovaní 6 sovietski vojaci. Známe bolo len neúplné meno jedného z nich Konetčenko.

Červenoarmejci pochovaní v Pezinku

Obce Cajla a Grinava boli v období 2. svetovej vojny samostatnými obcami. Cajla sa stala súčasťou Pezinka v roku 1948, Grinava v roku 1975. V zozname pochovaných vojakov ich uvádzame oddelene. Lokality hrobov vojakov sú zaznamenané podľa archívnych dokumentov ČA zverejnených na pamyat-naroda.ru. Rešpektujeme archívne zápisy ČA podľa miesta hrobu uvedeného vo výkaze strát, aj keď blízkosť intravilánov Cajle a Pezinka spôsobila pisárom ČA ťažkosti pri správnom určení obce. Niekoľko príkladov dosvedčuje, že niektorí z vojakov evidovaných v Pezinku boli v skutočnosti pochovaní na území Cajle.
Porovnaním súboru pochovaných v Pezinku vrátane Cajly a Grinavy zverejnených na pamyat-naroda.ru (celkovo 92) a skutočnými počtami exhumovaných červenoarmejcov (celkovo 122) je zrejmé, že zostáva tridsiatka zatiaľ neznámych mien.

PEZINOK

Lokality hrobov vojakov v Pezinku sú zaznamenané podľa archívnych dokumentov ČA zverejnených na pamyat-naroda.ru. Zoznam obsahuje 51 mená vojakov, ktorí boli v Pezinku pochovaní, u vojaka Zdorikova je to ale veľmi otázne. Referenčným materiálom pre zostavenie zoznamu pochovaných bol zoznam Slavína na pamyat-naroda.ru, z ktorého sme vyradili 3 vojakov, ktorí tam boli zaradení chybne ako prepochovaní z Pezinka. Sú uvedení na konci kapitoly Pezinok.

V roku 2010 k pamätníku Osloboditeľov v Pezinku uložili ostatky neznámeho sovietskeho vojaka, ktoré boli objavené v Malých Karpatoch pri Pezinku. Podľa nálezových indícií mohlo ísť o ruského tankistu.

31. gardový jazdecký pluk 8. gardovej jazdeckej divízie

31. gardový jazdecký pluk 8. gardovej jazdeckej divízie pochoval v Pezinku 3 dôstojníkov a 15 vojakov nižších hodností. Podľa výkazu strát a priloženej poľnej mapky by boli pochovaní na jednom mieste 50 m od hlavnej cesty juhozápadne od Pezinka. Tu ale pochovaní neboli. Hrob poručíka Zolotareva zo zoznamu pluku bol v skutočnosti v zámockom parku. Do úvahy ako hypotetické miesto hrobu ostatných vojakov pluku by pripadala záhumenica Michala Fakundiniho na Rázusovej 20, kde mesto v roku 1945 vykázalo 17 pochovaných vojakov.

  • Fjodor Petrovič Surikov (Федор Петрович Суриков) sa narodil 16. októbra 1916 v Rusku v seľsovete obce Prilogino pri meste Lebjažje (Курганская обл., Лебяжьевский р-н, Прилогинский с/с). Do Červenej armády ho 16. apríla 1937 povolal komisariát mesta Omsk (Омский ГВК). Do tej doby pracoval ako zamestnanec železnice Marjanovka pri Omsku (ст. Марьяновка). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Pjotra Vasiľjeviča Surikova z Priloginského seľsovetu. Známe je meno manželky vojaka (Tamara Ivanovna Surikovová). Hodnosť podporučíka mu priznali 25. apríla 1939, hodnosť poručíka 10. marca 1944. Od mája 1944 slúžil v tejže hodnosti v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie, v roku 1945 ako veliteľ čaty protitankových zbraní. V tejto jednotke ho 25. augusta 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy a 2. decembra 1944 Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Pezinka 50 m od hlavnej cesty.
  • Pavel Michajlovič Šatalov (Павел Михайлович Шаталов) sa narodil 16. decembra 1918 v Rusku v usadlosti Vodjanoj alebo v obci zapísanej ako Dobraja Volja, obe pri meste Belgorod (Курская обл., Белгородский р-н, х. Водяной altern с. Добрая Воля). Do doby vojenskej služby pracoval ako traktorista v kolchoze Parižskaja kommuna pri Vodjanom. V Červenej armáde bol od 1. septembra 1939, povolal ho komisariát v Belgorode (Белгородский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Irinu Nikitičnu Šatalovovú z Dobrej Volji, ale bol aj ženatý (meno manželky Lidija). V roku 1944 absolvoval podporučícky kurz v Moskve a 2. Tambovské jazdecké učilište. Hodnosť podporučíka mu priznali 23. novembra 1944. Naposledy slúžil v tejže hodnosti v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Pezinka 50 m od hlavnej cesty.
    Posmrtne 15. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Podľa vyznamenania jeho čata 2. apríla obsadila železničnú stanicu v Pezinku a v boji o Pezinok podporučík Šatalov padol.
  • Firs Vasiľjevič Zolotorev (Фирс Васильевич Золоторев) sa narodil 18. marca 1912 v Rusku v obci Velikoarchangeľskoje pri meste Buturlinovka (Воронежская область, Бутурлиновский район, с. Великоархангельское). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v adygejskom meste Majkop (Майкопский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Fjodorovnu Zolotorevovú z Majkopu, ul. Proletarskaja 159 (Краснодарский край, г. Майкоп, ул. Пролетарская, 159). V hodnosti poručíka v 253. gardovom streleckom pluku 85. gardovej streleckej divízie ho 19. februára 1943 vyznamenali Radom Červenej hviezdy, Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako veliteľ prieskumnej čaty v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie, v tejto jednotke bol od mája 1943. dvakrát ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa 21. septembra 1943 a 28. novembra 1944. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Pezinka 50 m od hlavnej cesty.

  • Sergej Pavlovič Krochalev (Сергей Павлович Крохалев) sa narodil v roku 1924 v Rusku pri okresnom meste Čoja v Republike Altaj (Алтайский край, Чойский р-н, Чойский с/с). V Červenej armáde bol od septembra 1942, povolal ho komisariát v Čoji (Чойский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Pavla Ivanoviča Krochaleva z kolchozu „14. október“ pri Čoii (Чойский с/с, к-з 14 октября). Ako veliteľa oddielu prieskumnej roty samopalníkov v 64. mechanizovanej brigáde mu 18. januára 1944 udelili medailu Za odvahu. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Pezinka 50 m od hlavnej cesty.
    Vojak bol posmrtne vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Podľa vyznamenania padol 28. marca 1945 v obci Dvory nad Žitavou. Zápis vo vyznamenaní je v tomto smere pravdepodobne chybný. Vojak je zapísaný ako pochovaný v Pezinku vo výkaze strát, jeho meno je aj v zozname jednotky na poľnej mapke hrobu v Pezinku. Navyše v zozname dostupnej poľnej mapky hrobu vo Dvoroch sa nenachádza.
  • Aleksej Lazarevič Pikunov (Алексей Лазаревич Пикунов) sa narodil v roku 1919 v Rusku v obci Zemce pri meste Nelidovo (Калининская обл., Нелидовский р-н, пос. Земцы). Do Červenej armády ho v roku 1939 povolal komisariát v Nelidove (Нелидовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Lazara Dmitreviča Pikunova zo Zemiec. V 219. streleckom pluku 11. streleckej divízie mu ako prieskumníkovi 8. decembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Neskôr slúžil v 53. samostatnom prápore chemickej ochrany a naposledy v hodnosti seržanta v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Pezinka 50 m od hlavnej cesty.
    Posmrtne ho 27. apríla 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Vo vyznamenaní je uvedené, že padol 2. apríla 1945 v uličnom boji o Pezinok.
  • Aleksandr Ignatovič Sokolov (Александр Игнатович Соколов) sa narodil v roku 1914 v Rusku v Buriatskej republike v Severobajkalskom okrese v dedine zapísanej ako Talovo (Иркутская обл., Северо-Байкальский р-н, д. Талово). Do Červenej armády ho v roku 1941 alebo 1942 povolal komisariát Severobajkalského okresu, ktorého centrom bolo mesto Nižneangarsk (Северо-Байкальский РВК - Нижнеангарск). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anastasiju Ivanovnu Safonovovú z Talova. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta roty mínometov 82-mm v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 13. októbra 1943 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Pezinka 50 m od hlavnej cesty.
  • Ivan Stepanovič Michaj (Иван Степанович Михай) sa narodil v roku 1925 v Moldavsku v meste Pelinija pri meste Beľce (Молдавская ССР, Бельцкая обл., Бельцкий р-н, с. Пелиния; rum-mold. Bălți, Pelinia). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Beľce (Бельцкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelenu Georgievnu Michaj z Pelinije. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na plukovom pohrebisku na juhozápadnom okraji Pezinka 50 m od hlavnej cesty.
  • Aleksej Pavlovič Kaškadarov (Алексей Павлович Кашкадаров) sa narodil v roku 1924 v Rusku pri meste Severnoje v Novosibírskej oblasti buď v dedine zapísanej ako Medvežinskaja / Medvežinka alebo podľa nepriameho dokumentu v dedine Pribelenka (Новосибирская обл., Северный р-н, д. Медвежинская / Медвежинка altern. д. Прибеленка). Do Červenej armády ho 16. augusta 1942 povolal komisariát v Severnom (Северный РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jekaterinu Andrejevnu Kaškadarovovú. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Pezinka 50 m od hlavnej cesty.
  • Michail Jefimovič Legkoduchov (Михаил Ефимович Легкодухов) sa narodil v roku 1926 v Kazachstane v obci Bachty pri meste Makanči (Казахская ССР, Семипалатинская обл., Маканчинский р-н, Бахтинский сельсовет, г. Бахты). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Makanči (Маканчинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Klavdiju Kalinovnu Legkoduchovovú z obce Bachty. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Pezinka 50 m od hlavnej cesty.
  • Aleksej Semjonovič Torošev (Алексей Семенович Торошев) sa narodil v roku 1924 v Rusku v jednej z dvoch dedín rovnakého názvu Maksimovskoje pri meste Rybinsk, obe v seľsovete obce Pokrov (Ярославская обл., Рыбинский р-н, Покровский с/с, д. Максимовское). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Rybinsku (Рыбинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Semjona Antonoviča Toroševa z Maksimovského. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali hona juhozápadnom okraji Pezinka 50 m od hlavnej cesty.
  • Ivan Petrovič Jarovoj (Иван Петрович Яровой) sa narodil v roku 1908 v Doneckej oblasti Ukrajiny, pri meste Teľmanovo, dnešným názvom Bojkovskoje a historickým Ostgejm, v oci zapísanej ako Staryj Omerentaľ, pravdepodobne malo ísť o Staryj Marientaľ, dnešným názvom Staromarjevka (Украинская ССР, Сталинская обл., Тельмановский р-н - Остгейм -Тельманово, с. Старый Омеренталь - Старый Мариенталь - Старомарьевка; ukr. Бойківське, Старомар'ївка). Do Červenej armády ho povolal jeden z komisariátov mesta Stalino, dnešným názvom Doneck (Кировский РВК - г. Сталино – Донецк; ukr. Донецьк). Ako kontaktnú osobu uviedol zaťa Pjotra Kuzmiča Popova zo Starého Omerentaľu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Pezinka 50 m od hlavnej cesty.
  • Nikolaj Vasiľjevič Vanzar (Николай Васильевич Ванзарь) sa narodil v roku 1909 na Ukrajine v obci Zamosťje pri býv. okresnom meste Vaškovce (Украинская ССР, Черновицкая обл., Вашковецкий р-н - Вашковцы, с. Замостье; ukr. Вашківці, Замостя). Do Červenej armády ho povolal komisariát vo Vaškovciach (Вашковецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Vasilija Ivanoviča Vanzara zo Zamosťja. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Pezinka 50 m od hlavnej cesty.
  • Grigorij Ivanovič Kulik (Григорий Иванович Кулик) sa narodil v roku 1920 v Bielorusku v seľsovete obce Sokolovo pri meste Žabinka (Белорусская ССР, Брестская обл., Жабинковский р-н, Соколовский с/с; biel. Жабінка, Сакалова). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Žabinke (Жабинковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Frosiju Danilovnu Kulik zo Sokolovského seľsovetu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Pezinka 50 m od hlavnej cesty.
  • Fjodor Aleksandrovič Moškun (Федор Александрович Мошкун) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine v Rovnenskej oblasti, pravdepodobne pri meste Radivilov, býv. Červonoarmejsk, v obci Srebnoje (Ровенская обл., Червоноармейский р-н ?, с. Сребное ?; ukr. Радивилів, Срібне). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Dubno (Дубновский РВК; ukr. Дубно). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Melaňju Ignatovnu Moškun zo Srebného. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Pezinka 50 m od hlavnej cesty.
  • Iľja Vasiľjevič Kreckij (Илья Васильевич Крецкий) sa narodil v roku 1909 na Ukrajine v obci Verchnie alebo Nižnie Stanovce pri býv. okresnom meste Vaškovce (Украинская ССР, Черновицкая обл., Вашковецкий р-н,, с. Становцы; ukr. Вашківці, Верхні/Нижні Станівці). Do Červenej armády ho povolal komisariát vo Vaškovciach (Вашковецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Nilovnu Kreckú zo Stanoviec. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Pezinka 50 m od hlavnej cesty.
  • Jevgenij Akimovič Tugov (Евгений Акимович Тугов) sa narodil v roku 1925 v Rusku v Čečensku v meste Groznyj (г. Грозный). Do Červenej armády ho v marci 1944 povolal jeden z komisariátov v Groznom (Орджоникидзевский РВК - Грозный). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Alimpiadu Nikonorovnu Tugovovú z Grozného. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha ťažkého guľometu v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 10. marca 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Pezinka 50 m od hlavnej cesty.
    Posmrtne 15. mája 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa, v dekréte vyznamenania je uvedené, že padol 2. apríla v boji o Pezinok.
  • Dmitrij Nikolajevič Sorokin (Дмитрий Николаевич Сорокин) sa narodil v roku 1916 v Rusku v obci Kundulun pri meste Zima (Иркутская обл., Зиминский р-н, с. Кундулун). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Zime (Зиминский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nadeždu Darmi... Sorokinovovú z Kundulunu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 3-krát udelili medailu Za odvahu 3. júna 1944, 3. augusta 1944 a 10. marca 1945. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Pezinka 50 m od hlavnej cesty.
  • Nikolaj Aleksejevič Bortnikov (Николай Алексеевич Бортников) sa narodil v roku 1924 v Rusku v Udmurtskej republike v dedine Ruský Žajgil, neskoršej súčasti mesta Selty (Удмуртская АССР, Селтинский р-н, Селтинский с/с, Русский Жайгил). V Červenej armáde bol od 18. novembra 1942, povolal ho komisariát mesta Iževsk (Ижевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Alekseja Nazaroviča Bortnikova z Ruského Žajgilu (meno matky vojaka Serafima). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v čate chemickej ochrany v 31. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 23. februára 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy a 13. mája 1945 medailu Za odvahu za bojový čin v Pezinku z 2. apríla 1945. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhozápadnom okraji Pezinka 50 m od hlavnej cesty.
    Oznámenie o smrti otcovi nebolo doručené, adresáta nenašli.

140. gardový delostrelecko-mínometný pluk 8. gardovej jazdeckej divízie

140. gardový jazdecký pluk 8. gardovej jazdeckej divízie pochoval v Pezinku 5 vojakov na 3 miestach.

  • Stepan Ignatovič Tereščenko (Степан Игнатович Терещенко) sa narodil v roku 1906 na Ukrajine v meste Selidovka, dnešným názvom Selidovo (Сталинская обл., Селидовский р-н, с. Селидовка; ukr. Селидове). Do Červenej armády ho 10. októbra 1944 povolal jeden z komisariátov mesta Stalino, dnešným názvom Doneck (Кировский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Jegorovnu Čeburachinovú zo Stalina, štvrť Rutčenkovo (Сталинская обл., Кировский р-н, пос. Рутченково). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 140. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Baurvaldskom majeri pri Pezinku.

  • Boris Aronovič Švajger (Борис Аронович Швайгер, niekde Givajger, Гивайгер) sa narodil v roku 1912 na Ukrajine v meste Kamenec-Podoľskij (Украинская ССР, г. Каменец-Подольский; ukr. Кам'янець-Подільський). Do Červenej armády ho 3. mája 1941 povolal komisariát v Kamenci-Podoľskom (Каменец-Подольский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Rozu Iosifovnu Švajger z Kamenca-Podoľského, ul. Zinkoveckaja 4. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 140. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ako príslušníkovi roty kanónov 76-mm mu 8. novembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Pezinku na severnom cintoríne.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako Givajger, pravdepodobne správny tvar mena je Švajger, oznámenie o smrti poslané na meno manželky v tvare Švajger adresátke nedoručili, na adrese ju nenašli.

  • Nikolaj Ivanovič Chochin (Николай Иванович Хохин) sa narodil v roku 1915 v Rusku v meste Rybinsk, Gercenova ul. 99 (Ярославская обл., Сталинский р-н, г. Рыбинск, ул. Герсена, 99). Do Červenej armády ho povolal jeden z komisariátov v Rybinsku (Сталинский РВК - Рыбинск). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Veru Vasiľjevnu Chochinovú z dediny Buslaki pri meste Nekrasovskoje (Ярославская обл., Некрасовский район, с. Буслаки). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ čaty mínometov 120-mm v 140. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 12. apríla 1943 udelili medailu Za odvahu a 13. októbra 1943 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy, Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa poľnej mapky hrobu ho pochovali v Pezinku spolu s vojakmi Puzikovom a Tarakanovom. Vo výkaze strát je miesto hrobu popísané 300 m východne od kostola u hlavnej cesty.
  • Ivan Vasiľjevič Tarakanov (Иван Васильевич Тараканов) sa narodil v roku 1908 v Rusku pri meste Buj buď v dedine Teterino, alebo v neidentifikovanej dedine zapísanej ako Tertino (Ярославская обл., Буйский р-н, д. Тетерино altern. Тертино). Do Červenej armády ho 1. októbra 1941 povolal komisariát v Buji (Буйский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Aleksejevnu Tarakanovovú z Teterina. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ obsluhy mínometu 120-mm v 140. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 12. apríla 1943 udelili medailu Za odvahu a 8. novembra 1944 ho vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa poľnej mapky hrobu ho pochovali v Pezinku spolu s vojakmi Chochinom a Puzikovom. Vo výkaze strát je miesto hrobu popísané 300 m východne od kostola u hlavnej cesty.
  • Kuzma Michajlovič Puzikov (Кузьма Михайлович Пузиков) sa narodil v roku 1926 v Rusku v obci Talovskoje pri meste Šerbakuľ (Омская обл., Шербакульский р-н, с. Таловское). Do Červenej armády ho 1. novembra 1943 povolal komisariát tadžického mesta Oktjabrsk, dnešným menom Somonijon (Октябрьский РВК - Сомониён). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Aleksandru Iosifovnu Puzikovovú z kolchozu pri Oktjabrsku (Сталинабадская обл., Октябрьский р-н, к-з Хлопкород). Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako obsluha mínometu v 140. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa poľnej mapky hrobu ho pochovali v Pezinku spolu s vojakmi Chochinom a Tarakanovom. Vo výkaze strát je miesto hrobu popísané 300 m východne od kostola u hlavnej cesty.

16. gardový samostatný divizion protivzdušnej obrany 8. gardovej jazdeckej divízie

  • Michail Aleksandrovič Dedinskij (Михаил Александрович Дединский, niekde Dodinskij, Додинский) sa narodil v roku 1925 v Uzbekistane v meste Taškent (Узбекская ССР, г. Ташкент). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Taškente (Ташкентский ОВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Glesiju Markovnu Dedinskú z Taškentu, ul. Čechova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha guľometu DŠK v 16. gardovom samostatnom divizione protivzdušnej obrany 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Pezinku.

163. jazdecký pluk 8. jazdeckej divízie

163. jazdecký pluk 8. jazdeckej divízie pochoval v Pezinku na dvoch miestach 8 vojakov.

  • Stepan Jakovlevič Gluščak (Степан Яковлевич Глущак) sa narodil v roku 1905 v Rusku pri okresnej obci Gordeejevka (Орловская обл., Гордеевский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát býv. okresnej obce Tygda pri mesta Magdagači (Тыгдинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Matrenu Dmitrievnu Gluščak z dnes opustenej obce Smirnovka v Tygdinskom / Magdačinskom okrese (Читинская обл., Тыгдинский р-н, с. Смирновка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 163. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu ako jazdcovi zásobovacej čaty 17. februára 1944 a 28. februára 1945 udelili medaily Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Pezinku, podľa mapy spolu s 5 druhmi z jednotky.
  • Semjon Jakovlevič Jemeľjanenko (Семен Яковлевич Емельяненко) sa narodil v roku 1915 v Rusku v obci Solodušino pri meste Nikolajevsk (Сталинградская обл., Николаевская р-н, с. Солодушино). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát mesta Lyskovo (Лысковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anastasiju Sergejevnu Jemeľjanenko z dediny Čistoje Pole pri Lyskove (Горьковская обл., Лысковский р-н, с. Чистое Поле). Na uvedenej adrese žila (v 1945 roku ?) 3-r. vojakova dcéra Galina a 66-r. matka Matrena Andrejevna Jemeľjanenko. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako zdravotník v 163. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Pezinku, podľa mapy spolu s 5 druhmi z jednotky.
  • Grigorij Andrejevič Bebeško (Григорий Андреевич Бебешко) sa narodil v roku 1922 na Ukrajine pravdepodobne v meste Slavjansk (Украинская ССР, Сталинская обл., г. Славянск; ukr. Слов’янськ). Do Červenej armády ho povolal komisariát mesta Stalino, dnešným názvom Doneck (Сталинский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Andreja Ivanoviča Bebeška zo Slavjanska, ul. Kalinina 5. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu ako obsluha ťažkého guľometu v 163. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Pezinku, podľa mapy spolu s 5 druhmi z jednotky.
  • Aleksandr Vasiľjevič Jakovlev (Александр Васильевич Яковлев) sa narodil v roku 1926 v Rusku pri meste Puškinskie Gory v obci zapísanej ako Baťkovo aj Bočkovo (Калининская обл., Пушкино-Горский р-н, Новгородкинский с/с, д. Батьково altern с. Бочково). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Puškinských Gorach (Пушкино-Горский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Vasilija Vasiľjeviča Jakovleva z Baťkova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 163. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. V tejto jednotke ho 13. apríla 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Pochovali ho v Pezinku, podľa mapy spolu s 5 druhmi z jednotky.
  • Lavrentij Kornilovič Griščuk (Лаврентий Корнилович Грищук) sa narodil v roku 1916 na Ukrajine vo Volynskej oblasti. Okres bol zapísaný ako Ljubimovskij, do úvahy pripadajú býv. okresné mestá Ljubomľ a Ljubešov, obec bola zapísaná ako Vorokolce, najbližšie etymologicky tomu odpovedajú Vorokomle pri Ljubešove (Украинская ССР, Волынская обл., Любимовский р-н ?, с. Вороколцы ?; Любомль altern. Любешов, Ворокомле; ukr. Любомль, Любешів, Ворокомле). Do Červenej armády ho povolal komisariát okresného mesta v rodisku vojaka. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Kornila Mitrofanoviča Griščuka z obce Vorokolce. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 163. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Pezinku, podľa mapy spolu s 5 druhmi z jednotky.
  • Michail Stepanovič Sereckij (Михаил Степанович Серецкий) sa narodil v roku 1919 na Ukrajine v obci Žilince pri meste Jarmolince (Украинская ССР, Каменец-Подольская обл., Ярмолинецкий р-н, с. Жилинцы; ukr. Ярмолинці, Жилинці). Do Červenej armády ho v marci 1944 povolal komisariát v Jarmolinciach (Ярмолинецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jekaterinu / Karalinu Lavrenťjevnu Sereckú zo Žiliniec. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 163. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Pezinku, podľa mapy spolu s 5 druhmi z jednotky.
  • Viktor Saveľjevič Zorin (Виктор Савельевич Зорин) sa narodil v roku 1918 v Kirovskej oblasti v Rusku v okrese Kvaršinský a obci Perebory, ktoré sa nepodarilo identifikovať (Кировская обл., Кваршинский р-н ?, с. Переборы ?). Do Červenej armády ho povolal Kvaršinský komisariát (Кваршинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Savelija Dmitrieviča Zorina z obce Perebory. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka v 163. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Pezinku spolu s vojakom Piskarevom.
  • Afanasij Pimonovič Piskarev (Афанасий Пимонович Пискарев) sa narodil v roku 1921 v Rusku pri býv. okresnej obci Usť-Karsk v bani Piľnaja (Читинская обл., Усть-Карский р-н, прииск Пильная). Do Červenej armády ho v roku 1940 povolal komisariát Usť-Karska (Усть-Карский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Pimona Andrejeviča Piskareva z bane Piľnaja pri Usť-Karsku. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako zástupca veliteľa palebnej čaty v 163. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. V tejto jednotke v rote kanónov 76-mm ho 13. augusta 1944 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Pezinku spolu s vojakom Zorinom.

11. samostatný gardový mínometný pluk 6. gardového jazdeckého zboru

  • Ivan Michajlovič Dogadin (Иван Михайлович Догадин) sa narodil v roku 1907 v Rusku pri meste Privolžjev obci Syzranskie chutora (Куйбышевская обл., Приволжский р-н, Сызранские Хутора). Do Červenej armády ho v júni 1941 povolal komisariát v Privolžjom (Приволжский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anastasiju Dmitrievnu Dogadinovú. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako zdravotník v 11. samostatnom gardovom mínometnom pluku 6. gardového jazdeckého zboru. V tejto jednotke mu 25. apríla 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na Baurvaldskom majeri pri Pezinku.
    Posmrtne 30. apríla 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Vo vyznamenaní je uvedené, že padol 2. apríla pri kúpeloch nad Cajlou pri ošetrovaní raneného spolubojovníka.

6. gardový jazdecký zbor - štáb spojenia

  • Fjodor Platonovič Drobyšev (Федор Платонович Дробышев) sa narodil 5. augusta 1913 v Rusku v obci (Verchnjaja alebo Nižnjaja) Bajgora pri meste Verchnjaja Chava (Воронежская обл., Верхнехавский р-н, Верхне-Байгорский с/с, Байгора).
    V ČA bol od septembra 1935, povolal ho komisariát vo Verchnej Chave (Верхнехавский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Pelageju Timofejevnu Drobyševovú z Frunzových kúpeľov v obci Krasnaja Poljana pri meste Novosergievka (Чкаловская обл., Новосергиевский р-н, Курорт им. Фрунце, Красная Поляна). Spočiatku slúžil v 30. jazdeckom pluku 5. jazdeckej divízie, v stave 67. horského jazdeckého pluku 21. horskej jazdeckej divízie absolvoval podporučícky kurz v Samarkande. V roku 1942 absolvoval Frunzeho vojenskú akadémiu. Od decembra 1942 bol vo funkcii spojovacieho dôstojníka v 6. gardovom jazdeckom zbore. Hodnosti: podporučík od 1939, poručík 4. december 1941, nadporučík 25. máj 1942. 2-krát bol vyznamenaný Radom Červenej hviezdy, 1. januára 1942 a 11. marca 1944 a 22. januára 1945 Radom Červenej zástavy. Naposledy slúžil v hodnosti kapitána na štábe spojenia 6. gardového jazdeckého zboru. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri turistickej chate na Babe.

1813. pluk samohybných diel 6. gardového jazdeckého zboru

  • Michail Viktorovič Klimenko (Михаил Викторович Клименко) sa narodil v roku 1923 v Rusku v obci Gavrilovka pri meste Kargat (Новосибирская область, Каргатский район, п. Гавриловка). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát mesta Prokopjevsk (Прокопьевский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Viktora Arsenťjeviča Klimenka z Prokopjevska, ul. Moguľskaja 15. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta ako šofér v 1813. pluku samohybných diel 6. gardového jazdeckého zboru. V tejto jednotke mu 21. februára 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v sade na Baurvaldskom majeri pri Pezinku.
    Posmrtne 15. apríla 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Vo vyznamenaní je uvedené, že padol v boji o Cajlu v noci z 1. na 2. apríla. Jeho vozidlo bolo zasiahnuté mínometnou paľbou. Ťažko zranený vojak auto ešte zaviezol mimo dosahu nepriateľa, ale vykrvácal.

250. tankový pluk 13. gardovej jazdeckej divízie

  • Pjotr Semjonovič Kasjanov (Петр Семенович Касьянов) sa narodil 19. októbra 1918 v Rusku v dnes zaniknutej dedine Otary na brehu rieky Vjatka na polceste medzi mestami Lebjaže a Sovjetsk (Кировская обл., Лебяжский р-н, с. Отары). Do Červenej armády ho v roku 1938 povolal komisariát v Lebjažom alebo v meste Kirov (Лебяжский РВК altern, Сталинский РВК - г. Киров). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Semjona Vasiľjeviča Kasjanova asi z Otarov (meno matky vojaka Jevdokija Michajlovna Kasjanovová). V roku 1942 absolvoval podporučícky kurz, v roku 1943 Uľjanovské tankové učilište. Do hodnosti nadporučíka ho povýšili 24. októbra 1942. V tejže hodnosti ako veliteľa roty samohybov SU-76 v 1900. pluku samohybných diel ho 7. júla 1944 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako veliteľ roty samohybných diel SU-76 v 250. tankovom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Pezinku.
  • Aleksandr Nikonorovič Suchorukov (Александр Никонорович Сухоруков) sa narodil 26. decembra 1922 v Rusku v dnes zaniknutej dedine Buda Monastyrskaja pri meste Duminiči (Смоленская обл. - Калужская обл., Думиничский р-н, д. Буда-Монастырская). V Červenej armády bol od 28. júla 1941, povolal ho komisariát v Duminiči (Думиничский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Nataľju Ivanovnu Archangeľskú z Budy Monastyrskej, niekde matku Nataľju Korotčinovú. Spočiatku slúžil ako radista v 478. samostatnom tankovom prápore. V roku 1942 absolvoval Syzranské tankové učilište. Do hodnosti podporučíka ho povýšili 3. januára 1944 a poručíka 31. októbra 1944. Ako veliteľ samohybu SU-76 bol 2-krát vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa, v 1458. pluku samohybných diel 10. mája 1944 a v 3. divizione samohybných diel 6. brigády samohybných diel 22. októbra 1944. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ 4. roty samohybných diel SU-76 v 250. tankovom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 7. apríla 1945 opätovne vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Pezinku.

134. tankový pluk 30. samostatnej jazdeckej divízie

  • Andrej Gavrilovič Zdorikov (Андрей Гаврилович Здориков, niekde Zdarikov, Здариков) sa narodil v roku 1912 v Rusku pri meste Klimovo, podľa nepriameho dokumentu v obci Kamenskij Chutor (Орловская - Брянская обл., Климовский р-н, с. Каменский Хутор). Do Červenej armády ho 17. januára 1942 povolal komisariát mesta Vengerovo (Венгеровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Irinu Michajlovnu Zdorikovovú z neupresnenej obce 1. Petropavlovského seľsovetu pri Vengerove (Новосибирская обл., Венгеровский р-н, Петропавловский 1-й сельсовет). Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako vodič obrneného auta BA-64 v 134. tankovom pluku 30. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 9. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovať ho mali v Pezinku v samostatnom hrobe. Tak je to uvedené v divíznom výkaze strát a aj plukovom výkaze strát. Oba zápisy disponujú rovnakými údajmi, ale vzhľadom k dátumu smrti je miesto hrobu v Pezinku veľmi otázne. Pluk vykázal posledných padlých na Slovensku v Štefanove 7. apríla. Jednotky divízie pochovali 9. apríla mŕtvych v Gbeloch.
    Posmrtne 11. júna 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Vo vyznamenaní je uvedený tiež problematický zápis, že zahynul 9. apríla 1945 zásahom nepriateľského projektilu pri prieskume možnosti prechodu rieky Váh.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru meno vojaka zaevidovali v tvare Zdarikov, správny tvar bude podľa častejších zápisov asi Zdorikov.

34. protitanková delostrelecká brigáda

  • Vasilij Nikolajevič Lazutkin (Василий Николаевич Лазуткин) sa narodil v roku 1914 v Rusku pri meste Roslavľ v obci zapísanej ako Буяковка (Смоленская обл. Рославльский р-н, д. Буяковка). Do Červenej armády ho v roku 1939 povolal komisariát mesta Astrachaň (Астраханский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Oľgu Vasiľjevnu Lazutkinovú z Astrachane, ul. Abchazskaja 28 (г. Астрахань, ул. Абхазская, 28). Do hodnosti kapitána ho povýšili 5. októbra 1942. Naposledy slúžil v tejže hodnosti vo funkcii politruka v 34. protitankovej delostreleckej brigáde. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severozápadnom okraji Pezinka. Uvedený je však v zozname NV Cajla ako padlý v Cajle.

863. protitankový delostrelecký pluk 34. protitankovej delostreleckej brigády

  • Aleksej Jakovlevič Sverdlikovskij (Алексей Яковлевич Свердликовский, niekde nesprávne Sverpikovskij, Свердпиковский) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine pri meste Pervomajsk v obci zapísanej ako Aleksejevka (Одесская обл., Первомайский р-н, с. Алексеевка). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát Bostandykského okresu Juho-Kazachstanskej oblasti (Бостандыкский РВК, Казахская ССР, Южно-Казахстанская обл., Бостандыкский р-н). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Akulinu Konstantinovnu Sverdlikovskú z Aleksejevky. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ čaty v 863. protitankovom delostreleckom pluku 34. protitankovej delostreleckej brigády. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severozápadnom okraji Pezinka (v skutočnosti v chotári Cajle).
  • Bakber Avganovič Ukin (Бакбер Авганович Укин) sa narodil v roku 1924 v Uzbekistane v Karakalpackej republike v meste Tachtakupyr (Каракалпакская АССР, г. Тахта-Купыр). Do Červenej armády ho v októbri 1942 povolal komisariát v Tachtakupyre (Тахта-Купырский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca menom Uki Džanburbajev z Tachtakupyru, ul. Soveta 202. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka, bol členom oddielu kontrarozviedky SMERŠ v 863. protitankovom delostreleckom pluku 34. protitankovej delostreleckej brigády. V tejto jednotke ho 29. októbra 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na severozápadnom okraji Pezinka.

155. gardový delostrelecký pluk 72. gardovej streleckej divízie

  • Pavel Michajlovič Leonenko (Павел Михайлович Леоненко) sa narodil v roku 1911 v Bielorusku pri býv. okresnej obci Komarin v dedine zapísanej asi ako Kirovo-Lužda (Белорусская ССР, Полесская обл., Комаринский р-н, д. Кирово-Лужда). Do Červenej armády ho v januári 1943 povolal komisariát kazašského mesta Uraľsk (Уральский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku A. Konstantinovnu Leonenko z Kirovo-Luždy. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako kuchár v 155. gardovom delostreleckom pluku 72. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 25. septembra 1943 a 18. januára 1945 udelili medaily Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 12. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Pezinku.

14. gardový paradesantný pluk 6. gardovej paradesantnej divízie

  • Georgij Saveľjevič Parchačev (Георгий Савельевич Пархачев) sa narodil v roku 1895 v Rusku pri býv. okresnom meste Kuzedejevo, v dedine zapísanej ako Lugovskoje (Кемеровская обл., Кузедеевский р-н, д. Луговское). Do Červenej armády ho 13. októbra 1943 povolal komisariát v Kuzedejeve (Кузедеевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Oľgu Adamovnu Parchčevovú z Lugovského. V stave 254. streleckého pluku 29. streleckej divízie padol do zajatia na území Rumunska. V zajatí bol od 30. mája do 1. septembra 1944. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 14. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na vŕškoch pri hlavnej ceste z Pezinka do Malaciek na 7. kilometri.

Poľná nemocnica EG 3890

  • Pjotr Fjodorovič Fedosejev (Петр Федорович Федосеев) sa narodil v roku 1899 v Rusku pri okresnej obci Verchnjaja Tojma v obci zapísanej ako Puruševka, etymologicky najbližšie jej odpovedá dedina Puryševskaja (Архангельская обл., Верхнетоемский р-н, Пурушевка – Пурышевская ?). Do Červenej armády ho v januári 1942 povolal jeden z komisariátov v Archangeľsku (Маймаксанский РВК - г. Архангельск). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Vasilisu Fjodorovnu Fedosejevovú z Archangeľska, Lesozávod 26, ul. 7. pereulok č. d. 119. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako povozný v 164. poľnej chlebopekárni 54. samostatnej divízie. V tejto jednotke mu 20. mája 1945 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zomrel na srdečné zlyhanie 6. augusta 1945 v poľnej nemocnici EG 3890 (evakogospitaľ), na liečenie nastúpil 13. júla. Pochovali ho v centrálnom parku v Pezinku.

191. protitankový delostrelecký pluk 34. protitankovej delostreleckej brigády

V brigádnom výkaze strát je u trojice vojakov 191. protitankového delostreleckého pluku uvedené miesto hrobu v Pezinku s dátumom smrti 31. marec 1945. Pravdepodobne správny dátum smrti by mohla byť noc z 1. na 2. apríla, ako tomu nasvedčuje zápis v dekréte vyznamenania vojaka Fuľgu.

  • Semjon Ivanovič Vysockij (Семен Иванович Высоцкий) sa narodil v roku 1921 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Tuzly v obci Budury, dnešným názvom Kočkovatoje (Украинская ССР, Измаильская обл., Тузловский р-н, с. Будуры – Кочковатое; ukr. Тузли, Кочкувате). Do Červenej armády ho v októbri 1944 povolal komisariát v Tuzlách (Тузловский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ivana Kiriloviča Vysockého z obce Budury. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 191. protitankovom delostreleckom pluku 34. protitankovej delostreleckej brigády. Zo stavu ho vyradili 31. marca 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na južnom okraji Pezinka, 40 m od cesty.
  • Pavel Nikiforovič Kudin (Павел Никифорович Кудин) sa narodil v roku 1906 v Bielorusku v dedine Dubnoviči pri meste Pinsk (Белорусская ССР, Пинская обл., Пинский р-н, с. Дубновичи; biel. Пінск, Дубнавічы). Do Červenej armády ho v novembri 1944 povolal komisariát v Pinsku (Пинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Irinu Jakovlevnu Kudinovú z Dubnoviči. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 191. protitankovom delostreleckom pluku 34. protitankovej delostreleckej brigády. Zo stavu ho vyradili 31. marca 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na južnom okraji Pezinka, 40 m od cesty.
  • Viktor Nikolajevič Fuľga (Виктор Николаевич Фульга) sa narodil v roku 1927 na Ukrajine v meste Novoukrainka (Украинская ССР, Кировоградская обл., Ново-Украинский р-н, м. Ново-Украинка; ukr. Новоукраїнка). Do Červenej armády ho v novembri 1944 povolal komisariát Novoukrainky (Ново-Украинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Valentinu Aleksandrovnu Fuľga z Novoukrainky, ul. Stanislavského 23. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 191. protitankovom delostreleckom pluku 34. protitankovej delostreleckej brigády. Zo stavu ho vyradili 31. marca 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na južnom okraji Pezinka, 40 m od cesty.
    Posmrtne 30. apríla 1945 vojaka vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Vo vyznamenaní sa spomína vojakov boj na neupresnenom mieste v noci z 1. na 2. apríla 1945.

250. tankový pluk 13. gardovej jazdeckej divízie

Na poľnej mapke hrobu 250. tankového pluku sú okrem 4 vojakov pochovaných v Pezinku zaznamenaní aj vojak Miľničuk pochovaný v Grinave a vojak Kazanin pochovaný v Perneku.

  • Gavril Leonťjevič Medvederov (Гаврил Леонтьевич Медведеров) sa narodil v roku 1903 v Rusku v zaniknutej dedine Tašlanovo pri okresnom meste Kazanskoje (Омская обл., Казанский р-н, д. Ташланово). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Kazanskom (Казанский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Matrenu Tarasovnu Medvederovovú z Tašlanova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako prieskumník v 250. tankovom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 6. septembra 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy a 25. októbra 1944 medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Pezinku.
  • Ivan Nikolajevič Jevsjukov (Иван Николаевич Евсюков) sa narodil v roku 1919 v Rusku pri meste Roveňki, podľa Pamätnej knihy vojakov Belgorodskej oblasti (1993) v obci Rževka (Воронежская обл., Ровеньский р-н, с. Ржевка ). Do Červenej armády ho v roku 1939 povolal komisariát v Roveňkách (Ровеньский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Galinu Semjonovnu Jevsjukovovú z obce Rževského seľsovetu (Ровеньский р-н, Ржевский с/с). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako šofér GA-64 v 250. tankovom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Pezinku.
  • Anatolij Michajlovič Petrov (Анатолий Михайлович Петров) sa narodil v roku 1916 v Rusku v dedine Ďjakovo pri meste Nekrasovskoje (Ярославская обл., Некрасовский р-н, д. Дьяково). Do Červenej armády ho v roku 1937 a opätovne 10. septembra 1942 povolal jeden z komisariátov mesta Jaroslavľ (Сталинский РВК - Ярославль). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Oľgu Andrejevnu Petrovovú z Jaroslavli, ul. 3. Vokzaľnyj pereulok č. d. 9. Bol v zostave 32. protitankového pluku. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu ako obsluha samohybného dela SU-76 v 250. tankovom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Pezinku.
  • Ivan Nikolajevič Manachov (Иван Николаевич Манахов, niekde Monachov, Монахов) sa narodil v roku 1907 v Rusku v býv. Šeluchovskom okrese, ktorého centrom mohla byť obec Šeluchovo pri meste Šilovo (Рязанская обл., Шелуховский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal jeden z komisariátov Moskvy (Сталинский РВК - г. Москва). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Sergejevnu Manachovovú z dediny Frolovo pri Šeluchove (Шелуховский р-н, д. Фролово). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako obsluha samohybného dele SU-76 v 250. tankovom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu ako veliteľovi veže tanku T-34 22. októbra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Pezinku.

Chybne zaevidovaní v Pezinku

Systém pamyat-naroda.ru vo svojom zozname Slavína chybne zaevidoval 3 vojakov ako prepochovaných z Pezinka.

  • Ivan Vasiľjevič Kazanin (Иван Васильевич Казанин) sa narodil v roku 1924 v Rusku v Mordovskej republike pri meste Romodanovo (Мордовская АССР, Ромодановский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát v Romodanove (Ромодановский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jevdokiju Antonovnu Kazaninovú z Pervomajského seľsovetu pri Romodanove (Ромодановский р-н, Первомайский с/с). V hodnosti ml. seržanta ako obsluhe tanku T-70 v 136. tankovom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie mu 9. septembra 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako obsluha samohybného dela SU-76 v 250. tankovom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Perneku.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak chybne evidovaný ako prepochovaný z Pezinka.
  • Semjon Petrovič Afonasjev (Семен Петрович Афонасьев) sa narodil v roku 1924 v Rusku v obci Omutskoje pri meste Suzdaľ (Владимирская обл., Ивановская обл., Суздальский р-н, с. Омутское). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Suzdale 2. septembra 1942 (Суздальский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Pjotra Varfolomejeviča Afonasjeva z Omutského. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 140. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 6. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na obecnom cintoríne v Kútoch.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka zaevidoval systém chybne ako prepochovaného z Pezinka podľa predchádzajúceho riadku vo výkaze strát.
  • Georgij Ivanovič Maksimov (Георгий Иванович Максимов) sa narodil v roku 1907 v Rusku v meste Krasnodar (г. Краснодар). Do Červenej armády ho 24. júna 1941 povolal komisariát adygejského mesta Tachtamukaj (Тахтамукайский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Fedosju Andrejevnu Maksimovovú z Krasnodaru, železničná zastávka Kubaň, majer Jaklanovskij (pravdepodobne Jablonovskij), ul. Oktjabrskaja 3 (г. Краснодар, разъезд Кубань, хутор Яклановский, ул. Октябрьская, 3). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka alebo slobodníka vo funkcii šoféra zásobovacieho oddelenia 5. leteckej armády. V tejto jednotke mu 28. júna 1943 udelili medailu Za odvahu. Zomrel 7. apríla 1945 v 582. zdravotnícko-sanitárnom prápore 72. gardovej streleckej divízie. Na liečenie nastúpil 5. apríla. Pochovali ho na Hornom majeri pri Senci.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak chybne evidovaný ako prepochovaný z Pezinka.

CAJLA

V archívnych materiáloch na pamyat-naroda.ru sa nachádzajú mená 35 sovietskych vojakov pochovaných v Cajle. Z nich vojak Nekrasov ale vojnu prežil. Niekoľko vojakov pochovaných na území Cajle malo vo výkazoch strát uvedený Pezinok ako lokalitu hrobu, ale napriek tomu z celkového počtu 65 červenoarmejcov, ktorých telá z obce exhumovali a previezli na Slavín nepoznáme mená veľkého počtu vojakov.
V bežnej literatúre sa spomína, že na Cajle Červená armáda pochovala 2 bratov, niekde uvádzali až 3. Ich mená neboli známe. Z výkazu Národného výboru v Cajle z roku 1945 sa vedelo, že ich pochovali spolu v dvojhrobe v lokalite Bi(e)lenisko, ale nesprávne sa udávala ich hodnosť. Boli to Nikolaj Andrejevič Mazur a Genadil Andrejevič Mazur z Bieloruska, podľa divízneho výkazu strát obaja slúžili v 33. gardovom jazdeckom pluku v hodnosti vojakov. To, že boli bratia sa v materiáloch nespomína, je to zjavné zo zverejnených osobných údajov (mena matky, adresy a otcovského mena).

Nad pohrebiskom 14 vojakov v lokalite Bilenisko v Cajle bol v roku 1945 postavený jednoduchý betónový pomník, ktorý tam zotrval do dnešnej doby.

33. gardový jazdecký pluk 8. gardovej jazdeckej divízie

33. gardový jazdecký pluk 8. gardovej jazdeckej divízie pochoval v Cajle 20 vojakov, z toho 2 dôstojníkov.

  • Fjodor Jefimovič Veras (Федор Ефимович Верас) sa narodil v roku 1913 v Bielorusku v dedine Makrany pri meste Glusk (Белорусская ССР, Глусский район, д. Макраны; biel. Глуск, Макраны). Do Červenej armády ho 25. júna 1941 povolal komisariát v meste Rogačov (Рогачевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Valentinu Michajlovnu Chudolej z obce Pobolovo pri Rogačeve (Гомельская обл., Рогачевский р-н, м. Поболово; biel. Рагачоў, Побалава). Počas podporučíckeho kurzu v hodnosti st. seržanta ho 30. júla 1942 vyznamenali Radom Červenej zástavy. Hodnosť podporučíka mu priznali 8. augusta 1942, hodnosť poručíka 23. októbra 1942. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako veliteľ guľometnej čaty v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 22. januára 1945 opätovne vyznamenali Radom Červenej zástavy. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Cajle.
  • Ivan Tichonovič Machno (Иван Тихонович Махно) sa narodil v roku 1909 v Kazachstane v meste Poltorack/ij, dnešným názvom Zibek Žoly, pri meste Saryagaš (Казахская ССР, Южно-Казахстанская обл., Сарыагашский район, с. Полторацк/ий - Жибек Жолы). Do Červenej armády ho 29. júna 1941 povolal komisariát sídliaci v Kelesskom okrese Južno-Kazachstanskej oblasti (Келесский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelenu Ivanovnu Machno z Poltoracku. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ čaty v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 14. januára 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Cajle.

  • Dmitrij Jakovlevič Nikolajev (Дмитрий Яковлевич Николаев) sa narodil v roku 1903 v Rusku v Baškirsku v Pokrovskom okrese, ktorého centrom bola obec Bedejeva Poljana, v dedine Nikoľskoje alebo v usadlosti 2. Nikoľsk/oje vo Fjodorovskom seľsovete (Башкирская АССР, Покровский р-н - Бедеева Поляна, Никольское altern. Федоровский с/с, пос. 2 Никольск). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Bedejevej Poljane (Покровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Fjodoru Pavlovnu Nikolajevovú z Nikoľského. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Cajle.
  • Fjodor Andrejevič Nekrasov (Федор Андреевич Некрасов) sa narodil v roku 1925 v Rusku v dedine Medovaja pri meste Jefremov (Тульская область, Ефремовский район, д. Медовая). V Červenej armáde bol od januára 1943, povolal ho komisariát v Jefremove (Ефремовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Aleksandru Andrejevnu Nekrasovovú z Medovej. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovať ho mali v Cajle.
    Vojak vojnu pravdepodobne prežil. 4. júna 1945 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Vo vyznamenaní sa spomína, že pri bojovej úlohe utrpel vnútorné zranenie, na následky ktorého prišiel o sluch.
    V roku 1985 bol vojak rovnakého mena, roku a miesta narodenia vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa.
  • Grigorij Aleksejevič Rjabčikov (Григорий Алексеевич Рябчиков) sa narodil v roku 1926 v Kazachstane v Semipalatinskej oblasti v okrese Ingužský / Ingušský, ktorý sme nedokázali geograficky určiť (Казахская ССР, Семипалатинская обл., Ингужский / Ингушский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát spomenutého okresu (Ингужский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Stepanovnu Rjabčikovovú zo železničnej zastávky č. 32 v Inguž/š/skom okrese (Ингужский / Ингушский р-н, разъезд № 32). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Cajle.
  • Anatolij Fjodorovič Kovalevskij (Анатолий Федорович Ковалевский, niekde chybne Grigorjevič, Григорьевич) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v meste Charkov (Украинская ССР, г. Харьков). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal jeden z komisariátov Charkova (Краснозаводский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Nataľju Illarionovnu Kovalevskú z Charkova, ul. Novo-Fesenkovskaja 9. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako veliteľ obsluhy guľometu v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 8. novembra 1944 udelili medailu Za odvahu (v tomto vyznamenaní mu chybne uviedli otcovské meno ako Grigorjevič). Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Cajle.
    Posmrtne 27. apríla 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa.
  • Michail Ivanovič Feščenko (Михаил Иванович Фещенко, niekde Fiščenko, Фищенко) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine pri meste Kaganoviči, neskorším názvom Poleskoje v obci zapísanej ako Barany – v zóne Černobylu (Украинская ССР, Киевская обл., Кагановичский р-н, с. Бараны; ukr. Поліське). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Kaganoviči (Кагановичский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Nikolajevnu Feščenko z Baranov. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Cajle.
  • Pavel Aleksejevič Muchaid (Павел Алексеевич Мухаид) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine pri meste Kaganoviči, neskorším názvom Poleskoje – v zóne Černobylu, v obci Buda-Varoviči (Украинская ССР, Киевская обл., Кагановичский р-н, с. Буда-Варовичи; ukr. Поліське, Буда-Варовичі). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Kaganoviči (Кагановичский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Zonju Nikolajevnu Muchaid z Budy-Varoviči. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Cajle.
  • Vladimir Ivanovič Rymar (Владимир Иванович Рымарь) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine v meste Nežin (Украинская ССР, Черниговская обл., Нежинский р-н, г. Нежин; ukr. Ніжин). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Nežine (Нежинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Ivanovnu Guk z Nežinu, ul. Obezžaja 55 (г. Нежинск, ул. Объезжая, 55). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Cajle.
  • Nikolaj Andrejevič Mazur (Николай Андреевич Мазур) sa narodil v roku 1922 v Bielorusku v obci Staryj Sveržeň pri meste Stolbce (Белорусская ССР, Барановичская обл., Столбцовский р-н, с. Старый Свержень; biel. Стоўбцы, Стары Свержань). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Stolbcoch (Столбцовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Nikolajevnu Mazur zo Starého Sveržeňa. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Cajle.
  • Ivan Andrejevič Ruseckij (Иван Андреевич Русецкий) sa narodil v roku 1922 v Bielorusku v dedine Simakovo pri býv. okresnej obci Mir (Белорусская ССР, Барановичская обл., Мирский р-н, д. Симаково; biel. Мір, Сімакава). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Mire (Мирский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Andreja Romanoviča Ruseckého zo Simakova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Cajle.
  • Vikentij Spiridonovič Guček (Викентий Спиридонович Гучек) sa narodil v roku 1923 v Bielorusku v dedine Pesočnaja pri býv. okresnej obci Mir (Белорусская ССР, Барановичская обл., Мирский р-н, д. Песочная; biel. Мір, Пясочная). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Mire (Мирский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Irinu Vasiľjevnu Guček z Pesočnej. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Cajle.
  • Genadij Andrejevič Mazur (Генадий Андреевич Мазур) sa narodil v roku 1925 v Bielorusku v obci Staryj Sveržeň pri meste Stolbce (Белорусская ССР, Барановичская обл., Столбцовский р-н, с. Старый Свержень; biel. Стоўбцы, Стары Свержань). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Stolbcoch (Столбцовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Nikolajevnu Mazur zo Starého Sveržeňa. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Cajle.
  • Grigorij Stepanovič Koršikov (Григорий Степанович Коршиков) sa narodil v roku 1910 v Rusku v obci Lysogorka pri meste Kašary (Ростовская область, Кашарский район, с. Лысогорка). V Červenej armáde bol od 15. septembra 1941, povolal ho komisariát ukrajinského mesta Debaľcevo (Дебальцевский ГВК; ukr. Дебальцеве). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Michajovnu Koršikovovú z Lysogorky. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako zástupca veliteľa čaty protitankových zbraní v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 8. apríla 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Cajle.
  • Pjotr Iosifovič Maksjuk (Петр Иосифович Максюк) sa narodil v roku 1908 na Ukrajine v obci Kolodenka pri meste Rovno (Украинская ССР, Ровенская обл., Ровенский р-н, с. Колоденка; ukr. Рівне, Колоденка). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Rovne (Ровенский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Jakovlevu Maksjuk z Kolodenky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Cajle.
  • Konstantin Michajlovič Koganovič (Константин Михайлович Коганович) sa narodil v roku 1922 v Bielorusku v obci Staryj Sveržeň pri meste Stolbce (Белорусская ССР, Барановичская обл., Столбцовский р-н, с. Старый Свержень; biel. Стоўбцы, Стары Свержань). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Stolbcoch (Столбцовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Michaila Michajloviča Koganoviča z obce Peretoki pri Stolbcoch (Столбцовский р-н, с. Перетоки; biel. Ператокі). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Cajle.
  • Ivan Timofejevič Naletov (Иван Тимофеевич Налетов) sa narodil v roku 1901 v Rusku v obci Preobraženovka pri meste Žerdevka (Тамбовская обл., Жердевский р-н, с. Преображеновка). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Žerdevke (Жердевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Anastasiju Nikitičnu Naletovovú z Preobraženovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako guľometčík v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Cajle.
  • Grigorij Kuzmič Timčenko (Григорий Кузьмич Тимченко) sa narodil v roku 1926 v Rusku v meste Kantemirovka (Воронежская обл., Кантемировский р-н, ст. Кантемировка). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Kantemirovke (Кантемировский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Feklu Lavrenťjevnu Timčenko z Kantemirovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha guľometu v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Cajle.
  • Semjon Ivanovič Chorunžij (Семен Иванович Хорунжий, niekde Choružij, Хоружий) sa narodil v roku 1897 v Rusku v obci Volfinského seľsovetu pri meste Gluškovo (Курская обл., Глушковский р-н, Волфинский с/с). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Gluškove (Глушковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nataľju Jemeľjanovnu Chorunžij z Volfinského seľsovetu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha guľometu v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Cajle.
    Podľa výkazu strát aj poľnej mapky hrobu je tvar priezviska vojaka Choružij a tak ho zaevidovali aj v zozname Slavína na pamyat-naroda.ru. Správny bude asi tvar Chorunžij, ako bolo uvedené v iných dokumentoch. Podľa Pamätnej knihy padlých vojakov Kurskej oblasti (1993) sa vojak narodil v obci Volfino (с. Волфино) a tvar jeho priezviska je Chorunžij.
  • Aleksandr Dmitrievič Chochlov (Александр Дмитриевич Хохлов) sa narodil v roku 1905 v Rusku v Čečensku v meste Groznyj v okrajovej časti Podgornyj (г. Грозный, Старые Промыслы, х. Подгорный). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Groznom (Грозненский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Feodosiju Dmitrievnu z Podgorného v Groznom, ul. Sovchoznaja 8. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako obsluha guľometu v 33. gardovom jazdeckom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Cajle.

140. gardový delostrelecko-mínometný pluk 8. gardovej jazdeckej divízie

  • Nikolaj Michajlovič Ponomarev (Николай Михайлович Пономарев) sa narodil v roku 1907 v Rusku v obci Korševo pri meste Bobrov (Воронежская обл., Бобровский р-н, с. Коршево). Do Červenej armády ho 7. januára 1942 povolal komisariát v Bobrove (Бобровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Pelageju Vasiľjevnu Trinejevovú z Korševa. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 140. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu ako obsluhe 76-mm dela 18. februára 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na východnom okraji Cajly.
  • Arsentij Iľjič Tulinov (Арсентий Ильич Тулинов) sa narodil v roku 1896 v Rusku v obci Oskino pri býv. okresnej obci Gremjačje (Воронежская область, Гремяченский р-н, с. Оськино. Do Červenej armády ho 14. januára 1942 povolal komisariát v Priuraľnom okrese Západokazachstanskej oblasti (Приуральный РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jefimiju Lavrenťjevnu Tulinovovú z obce zapísanej ako Balo Raševo v Priuraľnom okrese (Западно-Казахстанская обл., Приуральный р-н, с. Бало Рашево). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 140. gardovom delostrelecko-mínometnom pluku 8. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v kúpeloch nad Cajlou.

238. gardový strelecký pluk 81. gardovej streleckej divízie

238. gardový strelecký pluk 81. gardovej streleckej divízie pochoval pri Božej muke na severnom okraji Cajly 6 vojakov.

  • Pjotr Sergejevič Zajarnyj (Петр Сергеевич Заярный) sa narodil v roku 1911 na Ukrajine v obci Chruščovka pri meste Zolotonoša (Украинская ССР, Полтавская обл., Золотоношский р-н, с. Хрущовка; ukr. Золотоноша, Хрущівка). Do Červenej armády ho v júli 1943 povolal komisariát mesta Černobaj (Чернобаевский РВК; ukr. Чорнобай). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Ivanovnu Zajarnú z Chruščovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 238. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 31. marca 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na pohrebisku pluku na severnom okraji Cajly.
  • Michail Martynovič Meľnik (Михаил Мартынович Мельник) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine v obci Bortniki pri meste Braclav (Украинская ССР, Винницкая обл., Брацлавский р-н, с. Бортники; ukr. Брацлав, Бортники). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Braclavi (Брацлавский РВК,). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Afanasjevnu Meľnik z Bortnikov. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 238. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na pohrebisku pluku na severnom okraji Cajly.
  • Leontij Finakonovič Sokolenko (Леонтий Финаконович Соколенко) sa narodil v roku 1901 na Ukrajine v neupresnenej obci seľsovetu obce Annovka pri meste Rovnoje (Украинская ССР, Кировоградская обл., Ровнянский р-н, Анновский с/с; ukr. Рівне, Ганнівка). Do Červenej armády ho povolal pravdepodobne komisariát mesta Volodarskoje, (dnešným názvom Nikoľskoje) v Stalinskej oblasti (Володарский РВК; ukr. Микільське). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jefrosiniju Vasiľjevnu Sokolenko z kolchozu Krasnyj Oktjabr v Annovskom seľsovete (Ровнянский р-н, Анновский с/с, к/з Красный Октябрь). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 238. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na pohrebisku pluku na severnom okraji Cajly.
  • Anton Iosipovič Zagorujko (Антон Иосипович Загоруйко) sa narodil v roku 1902 na Ukrajine v obci Semirečka pri meste Gajsin (Украинская ССР, Винницкая обл., Гайсинский р-н, с. Семиречка; ukr. Гайсин, Семирічка). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Gajsine (Гайсинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Nataľju Jevmenovnu Zagorujko zo Semirečky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 238. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na pohrebisku pluku na severnom okraji Cajly.
  • Grigorij Semjonovič Popa (Григорий Семенович Попа) sa narodil v roku 1914 v Moldavsku v obci Napadeny pri býv. okresnej obci Kornešty (Корнештский р-н, с. Нападены; rum-mold. Corneşti, Năpădeni). Do Červenej armády ho v roku 1945 povolal komisariát v Korneštoch (Корнештский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Kseniju Petrovnu Popa z obce Napadeny. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 238. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na pohrebisku pluku na severnom okraji Cajly.
  • Ivan Michajlovič Jevtušenko (Иван Михайлович Евтушенко) sa narodil v roku 1910. Podľa udeleného vyznamenania bol Ukrajincom, ale žil a pracoval v Rusku pri meste Komsomolsk na Amure v obci Voznesenskoje vo fabrike Rybozavod (Хабаровский край, Комсомольский р-н, с. Вознесенское, Рыбозавод). Do Červenej armády ho v marci 1942 povolal komisariát v Komsomolsku na Amure (Комсомольский РВК). Príbuzných nemal. Utrpel 2 ťažké zranenia 30. júla 1942 a 7. októbra 1944. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 238. gardovom streleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 31. marca 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na pohrebisku pluku na severnom okraji Cajly.
    Pravdepodobne ide o vojaka rovnakého mena a roku narodenia, ktorý slúžil v hodnosti ml. seržanta v 181. tankovej brigáde. Do Červenej armády ho povolal komisariát v Komsomolsku na Amure (Комсомольский РВК). Rodiskom vojaka, pravdepodobne len bydliskom bola obec Ommi, vo výkaze strát zapísaná skomolene ako Oleši, pri Komsomolsku na Amure (Хабаровский край, Комсомольский р-н, с. Олеши - Омми). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Ivanovnu Jevtušenko z rodiska/bydliska vojaka. Od 27. januára 1944 zostal v skupine viacerých vojakov nezvestný pri obci Pisarevka pri meste Novomirgorod na Ukrajine.
    Voznesenskoje a Ommi sú protiľahlé obce na brehoch rieky Amur.

173. gardový delostrelecký pluk 81. gardovej streleckej divízie

  • Andrej Timofejevič Tkačev (Андрей Тимофеевич Ткачев) sa narodil v roku 1919 v Rusku v obci Dedov pri meste Starodub (Брянская обл., Стародубский р-н, с. Дедов). Do Červenej armády ho v roku 1939 povolal komisariát v Starodube alebo v júli 1941 komisariát v ukrajinskom meste Ševčenkovo, dnešným názvom Dolinskaja (Стародубский РВК altern. Долинский РВК - Шевченково). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Darju Antonovnu Tkačevovú zo seľsovetu obce Baštino pri Dolinskej v obci zapísanej ako Kalinovataja (Кировоградская обл. Долинский р-н, Баштинский с/с, д. Калиноватая; ukr. Долинська. Баштине). Vojakova matka Uľjana Jefremovna Tkačevová žila v Dedove. Padol do zajatia a v roku 1944 bol opätovne povolaný do ČA poľným komisariátom na území Rumunska. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 173. gardovom delostreleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v kúpeloch pri Cajle.
  • Froim Moškovič Chasis (Фроим Мошкович Хасис) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine v meste Tuľčin (Винницкая область, город Тульчин). Do Červenej armády ho v marci 1942 povolal komisariát v ruskom meste Chabarovsk (Хабаровский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Firu Naumovnu Chasis z Chabarovska. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako zdravotník v 173. gardovom delostreleckom pluku 81. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 3. septembra 1943 udelili medailu Za bojové zásluhy, 1. júna 1944 medailu Za odvahu a 8. februára 1945 medailu Za bojové zásluhy. Prvé vyznamenanie obdržal pod chybne uvedeným menom Filipp Moisejevič Chasis (Филипп Моисеевич Хасис). Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v kúpeloch pri Cajle.

142. gardový protitankový delostrelecký pluk 6. gardového jazdeckého zboru

  • Pavel Petrovič Pčelov (Павел Петрович Пчелов) sa narodil v roku 1906 v Rusku v dedine Gorenka medzi mestami Olenino a Ržev (Калининская обл., Оленинский р-н, д. Горенка). Do Červenej armády ho 23. júna 1941 povolal komisariát v Olenine (Оленинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Michailovnu Pčelovovú z Gorenky. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako pisár v 142. gardovom protitankovom delostreleckom pluku 6. gardového jazdeckého zboru. V tejto jednotke mu 9. októbra 1943 udelili medailu Za odvahu a 7. novembra 1944 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Cajle.
  • Vasilij Stepanovič Usanov (Василий Степанович Усанов) sa narodil v roku 1914 v Rusku v Čuvašskej republike v obci Šemalakovo pri býv. okresnej obci Jaľčiki (Чувашская АССР, Яльчикский р-н, с. Шемалаково). Do Červenej armády ho 25. januára 1942 povolal komisariát v Jaľčikoch (Яльчикский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Darju Afanasjevnu Usanovovú zo Šemalakova. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako zámočník v 142. gardovom protitankovom delostreleckom pluku 6. gardového jazdeckého zboru. V tejto jednotke mu za opravu bojovej techniky 16. apríla 1944 a 23. októbra 1944 udelili 2-krát medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho pri kostole v Cajle.

1813. pluk samohybných diel 6. gardového jazdeckého zboru

  • Zachar Mendelejevič Potaš (Захар Менделеевич Поташ) sa narodil 15. marca 1914 na Ukrajine v dedine Malý alebo Veľký Nagartov, dnešných súčasti mesta Bereznogovatoje (Украинская ССР, Николаевская обл., Березнеговатский р-н, д. Нагартов - Большой, Малый ?; ukr. Березнегувате). V Červenej armáde bol od septembra 1940, povolal ho komisariát býv. okresnej obce Varvarovka, dnešnej súčasti mesta Nikolajev (Варваровский РВК; ukr. Варварівка, Миколаїв). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Sofju Mendelejevnu Goľdinovú z mesta Krasnogvardejskaja, ul. Čkalova 10, v Samarkandskej oblasti Uzbekistanu, možno ide o dnešné mesto Bulungur (Узбекская ССР, Самаркандская обл., ст. Красногвардейская – Булунгур?, ул. Чкалова, 10). Ako záložník sa v ČA objavil už v roku 1936, evidovali ho ako námorníka na škole leteckých odborníkov, od roku 1937 v službe nepokračoval. Priebeh ďalšej služby - rok 1940: 465. samostatný spojovací prápor 127. streleckej divízie, rok 1941: Charkovské vojenské pechotné učilište a 931. strelecký pluk 240. streleckej divízie, rok 1942: 271. prieskumná rota 240. streleckej divízie, rok 1943-44: Kotlaské tankové učilište.
    Hodnosť nadporučíka mu priznali 10. novembra 1942. Naposledy slúžil v tejže hodnosti ako veliteľ roty samohybných diel SU-76 v 1813. pluku samohybných diel 6. gardového jazdeckého zboru. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Cajle pri cintoríne z južnej strany.
    Posmrtne 15. apríla 1945 ho vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Vo vyznamenaní uviedli, že padol v Cajle zasiahnutý guľkou do hrude pri prenasledovaní nepriateľa.

109. horský inžiniersko-ženijný prápor 5. horskej inžiniersko-ženijnej brigády

  • Illarion Konstantinovič Piskun (Илларион Константинович Пискун) sa narodil v roku 1913 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Staryj Kermenčik, dnešným názvom Staromlynovka, v obci Novopetrikovka (Украинская ССР, Сталинская обл., Старо-Керменчикский р-н - Старомлыновка, с. Ново-Петриковка; ukr. Старомлинівка, Новопетриківка). Do Červenej armády ho 23. júla 1941 povolal komisariát v Starom Kermenčiku (Старо-Керменчикский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Petrovnu Piskun z Novopetrikovky. V zostave 83. samostatného zagradotrjadu (protidezertérskej jednotky) 7. gardovej armády ho 17. októbra 1944 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 109. horskom inžiniersko-ženijnom prápore 5. horskej inžiniersko-ženijnej brigády- Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v samostatnom hrobe 500 m až 513 m od posledného domu severozápadne od Cajly.

17. gardový samostatný divizion protivzdušnej obrany 13. gardovej jazdeckej divízie

  • Dmitrij Pavlovič Sokolov (Дмитрий Павлович Соколов) sa narodil v roku 1907 v Rusku pri meste Kolpaševo (Новосибирская обл., Колпашско-Круглый р-н). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát v Kolpaševe (Колпашевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Raisu Jakovlevnu Sokolovovú z nemenovanej dediny Petropavlovského seľsovetu pri Kolpaševe (Колпашско-Круглый р-н, Петроп. с/с). Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v 17. gardovom samostatnom divizione protivzdušnej obrany 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 5. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v kúpeloch pri Cajle.

GRINAVA

250. tankový pluk 13. gardovej jazdeckej divízie

U vojaka Miľničuka je vo výkaze strát uvedený otázny dátum smrti 29. marec 1945. Ale jeho meno sa objavuje aj na poľnej mapke hrobu pluku, je vyznačené modrou farbou (pozri v kapitole Pezinok).

  • Ivan Grigorjevič Miľničuk (Иван Григорьевич Мильничук) sa narodil v roku 1922 na Ukrajine pri meste Turbov (Украинская ССР, Винницкая обл., Турбовский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Turbove (Турбовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Istachovnu Miľničuk z obce Staraja Priluka pri Turbove (Турбовский р-н, Старая Прилука; ukr. Турбів, Стара Прилука). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako prieskumník v 250. tankovom pluku 13. gardovej jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 29. marca 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Grinave.

222. gardový strelecký pluk 72. gardovej streleckej divízie

222. gardový strelecký pluk pochoval v Grinave 5 vojakov. V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru sú 4 z nich chybne evidovaní ako prepochovaní z Malaciek.

  • Aleksej Akimovič Bezsonov (Алексей Акимович Безсонов) sa narodil v roku 1919 na Ukrajine v meste Osipenko, dnešným názvom Berdjansk (Украинская ССР, Запорожская обл., г. Осипенко - Бердянск; ukr. Бердянськ). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát mesta Nikolajev (Николаевский ГВК; ukr. Миколаїв). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Oľgu Fjodorovnu Markovovú z Osipenka, ul. Sadovaja 43. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 222. gardovom streleckom pluku 72. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Grinavy.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak chybne evidovaný ako prepochovaný z Malaciek.
  • Andrej Semjonovič Šmyga (Андрей Семенович Шмыга) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine v obci Zarvanica pri býv. okresnej obci Zolotniki (Украинская ССР, Тарнопольская обл., Золотниковский р-н, с. Зарваница; ukr. Золотники, Зарваниця). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Zolotnikoch (Золотниковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Sofiju Antonovnu Šmyga zo Zarvanice. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 222. gardovom streleckom pluku 72. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Grinavy.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak chybne evidovaný ako prepochovaný z Malaciek.
  • Aleksandr Michajlovič Lesničenko (Александр Михайлович Лесниченко) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine v býv. okresnej obci Valegoculovo, dnešným názvom Dolinskoje (Украинская ССР, Одесская обл., Валегоцуловский р-н, м. Валегоцулово – Долинское; ukr. Долинське). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát vo Valegoculove (Валегоцуловский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Matrenu Artjomovnu Lesničenko z Valegoculova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 222. gardovom streleckom pluku 72. gardovej streleckej divízie. V tejto jednotke mu 31. decembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Grinavy.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak chybne evidovaný ako prepochovaný z Malaciek.
  • Andrej Stepanovič Kovalev (Андрей Степанович Ковалев) sa narodil v roku 1910 na Ukrajine v obci Spodobovka pri meste Ševčenkovo (Украинская ССР, Харьковская обл., Шевченковский р-н, с. Сподобовка; ukr. Шевченкове, Сподобівка). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Ševčenkove (Шевченковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Fjodorovnu Kovalevovú zo Spodobovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 222. gardovom streleckom pluku 72. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Grinavy.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak chybne evidovaný ako prepochovaný z Malaciek.
  • Dmitrij Vasiľjevič Kostyrev (Дмитрий Васильевич Костырев) sa narodil v roku 1919 v Rusku v obci Poroslice pri meste Juchnov (Калужская обл., Юхновский р-н, д. Порослицы). Do Červenej armády ho v roku 1939 povolal komisariát v Juchnove (Юхновский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Ivanovnu Kostyrevovú z Poroslíc. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka spojovacej roty v 222. gardovom streleckom pluku 72. gardovej streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na západnom okraji Grinavy.

Zoznam

Referenčným materiálom, podľa ktorého bol zostavený a voči ktorému sa vymedzuje zoznam pochovaných v Pezinku, bol zoznam vojakov Slavína na pamyat-naroda.ru.

Semjon Petrovič Afonasjev (Семен Петрович Афонасьев), pochovaný: Kúty, ev.: chybne Pezinok
Grigorij Andrejevič Bebeško (Григорий Андреевич Бебешко), pochovaný: Pezinok
Aleksej Akimovič Bezsonov (Алексей Акимович Безсонов), pochovaný: Grinava, ev.: chybne Malacky
Nikolaj Aleksejevič Bortnikov (Николай Алексеевич Бортников), pochovaný: Pezinok
Michail Aleksandrovič Dedinskij (Михаил Александрович Дединский, niekde Dodinskij, Додинский), pochovaný: Pezinok
Ivan Michajlovič Dogadin (Иван Михайлович Догадин), pochovaný: Pezinok
Fjodor Platonovič Drobyšev (Федор Платонович Дробышев), pochovaný na Babe pri Pezinku
Pjotr Fjodorovič Fedosejev (Петр Федорович Федосеев), pochovaný: Pezinok
Michail Ivanovič Feščenko (Михаил Иванович Фещенко, niekde Fiščenko, Фищенко), pochovaný: Cajla
Viktor Nikolajevič Fuľga (Виктор Николаевич Фульга), pochovaný: Pezinok
Boris Aronovič Givajger (Борис Аронович Гивайгер), pozri Švajger
Stepan Jakovlevič Gluščak (Степан Яковлевич Глущак), pochovaný: Pezinok
Lavrentij Kornilovič Griščuk (Лаврентий Корнилович Грищук), pochovaný: Pezinok
Vikentij Spiridonovič Guček (Викентий Спиридонович Гучек), pochovaný: Cajla
Froim Moškovič Chasis (Фроим Мошкович Хасис), pochovaný: Cajla
Nikolaj Ivanovič Chochin (Николай Иванович Хохин), pochovaný: Pezinok
Aleksandr Dmitrievič Chochlov (Александр Дмитриевич Хохлов), pochovaný: Cajla
Semjon Ivanovič Chorunžij (Семен Иванович Хорунжий, niekde Choružij, Хоружий), pochovaný: Cajla
Aleksandr Vasiľjevič Jakovlev (Александр Васильевич Яковлев), pochovaný: Pezinok
Ivan Petrovič Jarovoj (Иван Петрович Яровой), pochovaný: Pezinok
Semjon Jakovlevič Jemeľjanenko (Семен Яковлевич Емельяненко), pochovaný: Pezinok
Ivan Nikolajevič Jevsjukov (Иван Николаевич Евсюков), pochovaný: Pezinok
Ivan Michajlovič Jevtušenko (Иван Михайлович Евтушенко), pochovaný: Cajla
Pjotr Semjonovič Kasjanov (Петр Семенович Касьянов), pochovaný: Pezinok
Aleksej Pavlovič Kaškadarov (Алексей Павлович Кашкадаров), pochovaný: Pezinok
Ivan Vasiľjevič Kazanin (Иван Васильевич Казанин), pochovaný: Pernek, ev.: chybne Pezinok
Michail Viktorovič Klimenko (Михаил Викторович Клименко), pochovaný: Pezinok
Konstantin Michajlovič Koganovič (Константин Михайлович Коганович), pochovaný: Cajla
Grigorij Stepanovič Koršikov (Григорий Степанович Коршиков), pochovaný: Cajla
Dmitrij Vasiľjevič Kostyrev (Дмитрий Васильевич Костырев), pochovaný: Grinava
Andrej Stepanovič Kovalev (Андрей Степанович Ковалев), pochovaný: Grinava, ev.: chybne Malacky
Anatolij Fjodorovič Kovalevskij (Анатолий Федорович Ковалевский, niekde chybne Grigorjevič, Григорьевич), pochovaný: Cajla
Iľja Vasiľjevič Kreckij (Илья Васильевич Крецкий), pochovaný: Pezinok
Sergej Pavlovič Krochalev (Сергей Павлович Крохалев), pochovaný: Pezinok
Pavel Nikiforovič Kudin (Павел Никифорович Кудин), pochovaný: Pezinok
Grigorij Ivanovič Kulik (Григорий Иванович Кулик), pochovaný: Pezinok
Vasilij Nikolajevič Lazutkin (Василий Николаевич Лазуткин), pochovaný: Pezinok
Michail Jefimovič Legkoduchov (Михаил Ефимович Легкодухов), pochovaný: Pezinok
Pavel Michajlovič Leonenko (Павел Михайлович Леоненко), pochovaný: Pezinok
Aleksandr Michajlovič Lesničenko (Александр Михайлович Лесниченко), pochovaný: Grinava, ev.: chybne Malacky
Ivan Tichonovič Machno (Иван Тихонович Махно), pochovaný: Cajla
Georgij Ivanovič Maksimov (Георгий Иванович Максимов), pochovaný: Senec, ev.: chybne Pezinok
Pjotr Iosifovič Maksjuk (Петр Иосифович Максюк), pochovaný: Cajla
Ivan Nikolajevič Manachov (Иван Николаевич Манахов, niekde Monachov, Монахов), pochovaný: Pezinok
Genadij Andrejevič Mazur (Генадий Андреевич Мазур), pochovaný: Cajla
Nikolaj Andrejevič Mazur (Николай Андреевич Мазур), pochovaný: Cajla
Gavril Leonťjevič Medvederov (Гаврил Леонтьевич Медведеров), pochovaný: Pezinok
Michail Martynovič Meľnik (Михаил Мартынович Мельник), pochovaný: Cajla
Ivan Stepanovič Michaj (Иван Степанович Михай), pochovaný: Pezinok
Ivan Grigorjevič Miľničuk (Иван Григорьевич Мильничук), pochovaný: Grinava
Ivan Nikolajevič Monachov (Иван Николаевич Монахов), pozri Manachov
Fjodor Aleksandrovič Moškun (Федор Александрович Мошкун), pochovaný: Pezinok
Pavel Aleksejevič Muchaid (Павел Алексеевич Мухаид), pochovaný: Cajla
Ivan Timofejevič Naletov (Иван Тимофеевич Налетов), pochovaný: Cajla
Fjodor Andrejevič Nekrasov (Федор Андреевич Некрасов), pochovaný: Cajla, vojnu prežil
Dmitrij Jakovlevič Nikolajev (Дмитрий Яковлевич Николаев), pochovaný: Cajla
Georgij Saveľjevič Parchačev (Георгий Савельевич Пархачев), pochovaný v horách pri Pezinku
Pavel Petrovič Pčelov (Павел Петрович Пчелов), pochovaný: Cajla
Anatolij Michajlovič Petrov (Анатолий Михайлович Петров), pochovaný: Pezinok
Aleksej Lazarevič Pikunov (Алексей Лазаревич Пикунов), pochovaný: Pezinok
Afanasij Pimonovič Piskarev (Афанасий Пимонович Пискарев), pochovaný: Pezinok
Illarion Konstantinovič Piskun (Илларион Константинович Пискун), pochovaný: Cajla
Nikolaj Michajlovič Ponomarev (Николай Михайлович Пономарев), pochovaný: Cajla
Grigorij Semjonovič Popa (Григорий Семенович Попа), pochovaný: Cajla
Zachar Mendelejevič Potaš (Захар Менделеевич Поташ), pochovaný: Cajla
Kuzma Michajlovič Puzikov (Кузьма Михайлович Пузиков), pochovaný: Pezinok
Grigorij Aleksejevič Rjabčikov (Григорий Алексеевич Рябчиков), pochovaný: Cajla
Ivan Andrejevič Ruseckij (Иван Андреевич Русецкий), pochovaný: Cajla
Vladimir Ivanovič Rymar (Владимир Иванович Рымарь), pochovaný: Cajla
Michail Stepanovič Sereckij (Михаил Степанович Серецкий), pochovaný: Pezinok
Leontij Finakonovič Sokolenko (Леонтий Финаконович Соколенко), pochovaný: Cajla
Aleksandr Ignatovič Sokolov (Александр Игнатович Соколов), pochovaný: Pezinok
Dmitrij Pavlovič Sokolov (Дмитрий Павлович Соколов), pochovaný: Cajla
Dmitrij Nikolajevič Sorokin (Дмитрий Николаевич Сорокин), pochovaný: Pezinok
Aleksandr Nikonorovič Suchorukov (Александр Никонорович Сухоруков), pochovaný: Pezinok
Fjodor Petrovič Surikov (Федор Петрович Суриков), pochovaný: Pezinok
Aleksej Jakovlvič Sverdpikovskij (Алексей Яковлевич Свердпиковский), pochovaný: Pezinok
Pavel Michajlovič Šatalov (Павел Михайлович Шаталов), pochovaný: Pezinok
Andrej Semjonovič Šmyga (Андрей Семенович Шмыга), pochovaný: Grinava, ev.: chybne Malacky
Boris Aronovič Švajger (Борис Аронович Швайгер, niekde Givajger, Гивайгер), pochovaný: Pezinok
Ivan Vasiľjevič Tarakanov (Иван Васильевич Тараканов), pochovaný: Pezinok
Stepan Ignatovič Tereščenko (Степан Игнатович Терещенко), pochovaný: Pezinok
Grigorij Kuzmič Timčenko (Григорий Кузьмич Тимченко), pochovaný: Cajla
Andrej Timofejevič Tkačev (Андрей Тимофеевич Ткачев), pochovaný: Cajla
Aleksej Semjonovič Torošev (Алексей Семенович Торошев), pochovaný: Pezinok
Jevgenij Akimovič Tugov (Евгений Акимович Тугов), pochovaný: Pezinok
Arsentij Iľjič Tulinov (Арсентий Ильич Тулинов), pochovaný: Cajla
Bakber Avganovič Ukin (Бакбер Авганович Укин), pochovaný: Pezinok
Vasilij Stepanovič Usanov (Василий Степанович Усанов), pochovaný: Cajla
Nikolaj Vasiľjevič Vanzar (Николай Васильевич Ванзарь), pochovaný: Pezinok
Fjodor Jefimovič Veras (Федор Ефимович Верас), pochovaný: Cajla
Semjon Ivanovič Vysockij (Семен Иванович Высоцкий), pochovaný: Pezinok
Anton Iosipovič Zagorujko (Антон Иосипович Загоруйко), pochovaný: Cajla
Pjotr Sergejevič Zajarnyj (Петр Сергеевич Заярный), pochovaný: Cajla
Andrej Gavrilovič Zdorikov (Андрей Гаврилович Здориков, niekde Zdarikov, Здариков), pochovaný: možno Pezinok
Firs Vasiľjevič Zolotarev (Фирс Васильевич Золоторев), pochovaný: Pezinok
Viktor Saveľjevič Zorin (Виктор Савельевич Зорин), pochovaný: Pezinok

Blízke pamätníky

Karol Peknik (1900 - 1944), Pezinok
Karol Peknik (1900 - 1944), Pezinok
Eugen Suchoň (1908 - 1993), Pezinok
Eugen Suchoň (1908 - 1993), Pezinok
Pietne miesto TT, Pezinok - štôlňa Ferdinand
Pietne miesto TT, Pezinok - štôlňa Ferdinand
Alfonz Šilhár - Štefan Šilhár, Cajla
Alfonz Šilhár - Štefan Šilhár, Cajla
Titus Zeman (1915 - 1969), Cajla
Titus Zeman (1915 - 1969), Cajla
Imrich Orth (1950 - 2012), Pezinok - Kapucínske skaly
Imrich Orth (1950 - 2012), Pezinok - Kapucínske skaly
Ferdinand Gruber († 1967), Pezinok
Ferdinand Gruber († 1967), Pezinok
Irena Mlynková († 1971), Pezinok
Irena Mlynková († 1971), Pezinok
Synagóga, Pezinok
Synagóga, Pezinok
Nenarodeným deťom, Grinava
Nenarodeným deťom, Grinava
Banský vozík - Obetiam banských nešťastí, Pezinok
Banský vozík - Obetiam banských nešťastí, Pezinok
Pietne trampské miesto Blatina, Pezinok
Pietne trampské miesto Blatina, Pezinok
Franz Utschik († 1934), Cajla
Franz Utschik († 1934), Cajla
Pomník padlých, Grinava
Pomník padlých, Grinava
Padlým antifašistom, Grinava
Padlým antifašistom, Grinava
SNP, Pezinok
SNP, Pezinok
Karol Peknik - rodný dom, Pezinok
Karol Peknik - rodný dom, Pezinok
Karol Peknik - hrob, Pezinok
Karol Peknik - hrob, Pezinok
Philippe Pinel - pomník 2002, Cajla
Philippe Pinel - pomník 2002, Cajla
Philippe Pinel - pomník 1954, Cajla
Philippe Pinel - pomník 1954, Cajla
Ján Zigmundík (1846 - 1938), Pezinok
Ján Zigmundík (1846 - 1938), Pezinok
Pomník padlých - katolíci, Pezinok
Pomník padlých - katolíci, Pezinok
Pomník padlých - nemeckí evanjelici, Pezinok
Pomník padlých - nemeckí evanjelici, Pezinok
Pomník padlých - slovenskí evanjelici, Pezinok
Pomník padlých - slovenskí evanjelici, Pezinok
Zaniknuté - pomník padlých 1915, Pezinok
Neznámy ruský vojak, Pezinok
Neznámy ruský vojak, Pezinok
Osloboditeľom, Pezinok
Osloboditeľom, Pezinok
Oslobodenie Červenou armádou, Pezinok
Oslobodenie Červenou armádou, Pezinok
Štefan Sandtner (1916 - 2006), Pezinok
Štefan Sandtner (1916 - 2006), Pezinok
Jezuitské gymnázium, Pezinok
Jezuitské gymnázium, Pezinok
Slobodné kráľovské mesto - 370. výročie, Pezinok
Slobodné kráľovské mesto - 370. výročie, Pezinok
Slobodné kráľovské mesto - 300. výročie, Pezinok
Slobodné kráľovské mesto - 300. výročie, Pezinok
Perzekuovaným občanom, Pezinok
Perzekuovaným občanom, Pezinok
Vojenské tábory nútených prác, Pezinok
Vojenské tábory nútených prác, Pezinok
Jozef Ľudovít Holuby (1836 - 1923), Pezinok
Jozef Ľudovít Holuby (1836 - 1923), Pezinok
Ján Kupecký (1667 - 1740), Pezinok
Ján Kupecký (1667 - 1740), Pezinok
Pomník padlých, Cajla
Pomník padlých, Cajla
Padlým hrdinom 2. svetovej vojny, Cajla
Padlým hrdinom 2. svetovej vojny, Cajla
Padlým červenoarmejcom, Cajla
Padlým červenoarmejcom, Cajla
Kamerové systémy