Podľa Jána Dubovského (Proti fašizmu, Bratislava 1986, str. 158, 171) bolo z Modry a jej súčastí (Kráľová, Piesok, Harmónia) na Slavín prevezených 26 tiel exhumovaných sovietskych vojakov. V Piesku bolo 11 vojakov pochovaných v spoločnom hrobe.
Z archívnych dokumentov pamyat-naroda.ru sú poznatky o 34 červenoarmejcoch, ktorí mali byť na území Modry pochovaní, z nich však vojak Mazur vojnu prežil a u majora Šakirjanova je miesto hrobu sporné.

17. gardový paradesantný pluk 6. gardovej paradesantnej divízie

Podľa záznamu na poľnej mapke hrobu trojčlenná pohrebná čata vojakov pluku v zostave voj. Grigorčuk L. Ja., voj. Pokusajev M. G., voj. Krjučkovskij V. M. pod Grigorčukovým velením pochovala majora Šakirjanova v Kráľovej a podporučíkov Tkačenka a Abarbaneľa v Harmónii. Na mapke boli lokality hrobov označené červenými krúžkami s krížikom (Kráľová) a bodkou (Harmónia), v popise hrobov, ktorý pohrebná čata vyhotovila, sú označené opačne. Meno Šakirjanova je z mapky pravdepodobne gumované, je možné, že ho nakoniec pochovali na inom mieste. Vzhľadom k dátumom smrti - vyradenia zo stavu, tak, ako ho zaznamenali výkazy strát, je cenná informácia, že všetci traja boli pochovaní 3. apríla 1945.

  • Salik Šakirjanov (Салик Шакирьянов) sa narodil 10. decembra 1908 v Rusku v Baškirskej republike v obci Kukkujanovo pri meste Djurtjuli (Башкирская АССР, Дюртюлинский р-н, д. Куккуяново). Do Červenej armády ho 1. novembra 1930 povolal asi komisariát v meste Beloreck (Белорецкий РВК). Vojakova manželka Fadima / Faja Mazetdinovová a ich syn Boris a dcéra Klara žili v dnes zaniknutej dedine Srednekargino pri Djurtjuli (Дюртюлинский р-н, д. Среднекаргино). V 14. gardovom paradesantnom pluku obdržal v hodnosti kapitána viaceré vyznamenania; 7. júna 1944 Rad Červenej hviezdy, 17. októbra 1944 Rad Alexandra Nevského a 9. januára 1945 Rad Červenej zástavy. Naposledy slúžil v hodnosti majora ako veliteľ streleckého práporu v 17. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa dvoch rôznych výkazov strát ho mohli pochovať v Kráľovej, alebo na cintoríne pri kostole vo Vištuku. V popise poľnej mapky hrobu je zaznamenané, že hrob sa nachádza na severnej strane kostola v Kráľovej pri pamätníku.
    Posmrtne 27. apríla 1945 vojaka vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. V odôvodnení vyznamenania je zápis, že padol 2. apríla v boji o osadu Piesok v Malých Karpatoch.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný ako prepochovaný z Vištuku.
  • Vitalij Arsenťjevič Tkačenko (Виталий Арсентьевич Ткаченко) sa narodil 2. februára 1920 v Doneckej oblasti Ukrajiny pri meste Čistjakovo v usadlosti bane č. 10 (Сталинская обл., Чистяковский р-н, шахта № 10; ukr. Чистякове). Do Červenej armády ho 5. septembra 1940 povolal komisariát v meste Melitopoľ (Мелитопольский ГВК; ukr. Мелітополь). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Agripinu Jakovlevnu Tkačenko z Melitopoľa ul. Čkalova 9. Prehľad služby: od 5. septembra 1940 71. pohraničný oddiel, od 25. júla 1941 909. strelecký pluk 247. streleckej divízie, od 23. decembra 1941 36. pohraničný pluk, od 5. apríla 1943 71. pohraničný oddiel, od 5. januára 1944 29. paradesantný pluk 7. paradesantnej divízie, od 25. apríla 1944 armádny záložný strelecký pluk, od júla 1944 podporučícky kurz. Od 31. januára 1945 slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ čaty v 17. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa výkazu strát ho pochovali na severnom okraji Kráľovej, podľa mapky hrobu bol pochovaný v Harmónii – 2 km od Kráľovej, pri vilových domoch na pravej strane rieky pri moste. Podľa J. Dubovského (str. 158) bol pochovaný v Harmónii pri vile Šrobár.
    Vojaka posmrtne 29. apríla 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. V odôvodnení sa spomína, že 3. apríla 1945 sa zúčastnil boja pri osade Piesok v Malých Karpatoch, v ktorom padol.
  • Michail Izrailevič Abarbaneľ (Михаил Израилевич Абарбанель) sa narodil 12. decembra 1915 v Rusku v meste Rudnja (Смоленская область, г. Рудня). Do Červenej armády ho 20. mája 1941 povolal komisariát v Leningrade (Октябрьский РВК - г. Ленинград). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Aleksandru Michajlovnu Abarbaneľ z mesta Luga, ul. Jaroslavskaja 40 (Ленинградская обл., г. Луга, ул. Ярославская, 40) aj z mesta Leningrad, ul. Vosstočnaja 2. V roku 1942 absolvoval podporučícky kurz. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ čaty v 17. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. V tejto jednotke ho 13. apríla 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy, Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Podľa výkazu strát ho pochovali v Kráľovej, podľa mapky hrobu bol pochovaný na rovnakom mieste (v Harmónii – 2 km od Kráľovej, pri vilových domoch na pravej strane rieky pri moste) ako podporučík Tkačenko.
    Posmrtne 21. apríla 1945 vojaka vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa.
  • Dmitrij Antonovič Admakin (Дмитрий Антонович Адмакин) sa narodil v roku 1923 v Rusku v Mordovskej republike pri meste Ruzajevka (Мордовская АССР, Рузаевский р-н). Do Červenej armády ho 8. februára 1942 povolal komisariát v Ruzajevke (Рузаевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Antona Vasiľjeviča Admakina z obce Levža pri Ruzajevke (Рузаевский р-н, с. Левжа). V mínometnom oddiele 2. mechanizovanej brigády 5. mechanizovaného zboru vojakovi 10. februára 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy a 13. mája 1944 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy, obe vyznamenania obdržal ešte v hodnosti ml. seržanta. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako komsomolský agitátor práporu v 17. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 11. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovať ho mali na severnom okraji Kráľovej. Podľa J. Dubovského (str. 158) bol pochovaný v Harmónii pri vile Šrobár. Uvedený dátum smrti 11. apríl sa viackrát opakuje v rôznych dokumentoch, ale je chybný.
    Vojaka posmrtne 5. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. V odôvodnení sa spomína, že 3. apríla 1945 sa zúčastnil boja pri Piesku, v ktorom padol. Do dotazníkovej časti dekrétu vyznamenania bol dodatočne vpísaný údaj, že padol 4. apríla 1945. Veliteľ pluku podpísal odôvodnenie vyznamenania už 10. apríla.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný bez miesta pôvodného hrobu.
  • Abdulla Gaforovič Aedinov (Абдулла Гафорович Аединов, niekde Ledinov, Лединов) sa narodil 1. júna 1917 na Kryme v obci Tatarskij Sarabuz, neskorším názvom Kadrovo, dnešnej súčasti obce Ukromnoje (Крымская АССР, Симферопольский р-н, с. Татарский Сарабуз - Кадрово – Укромное; ukr. Сімферополь, Укромне). Do Červenej armády ho 1. septembra 1939 povolal komisariát azerbajdžanského mesta Kirovabad, dnešným a historickým názvom Gjandža (Кировабадский ГВК - Гянджа). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Lilju Bagirovovú z Kirovobadu, ul. Krepostnaja 14. Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka v 17. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. V tejto jednotke mu 19. mája 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Kráľovej.
    V dvoch dokumentoch bolo zaznamenané, že vojak padol 6. apríla, ale tento dátum je s najväčšou pravdepodobnosťou chybný.
    Vojaka posmrtne 29. apríla 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. V odôvodnení sa spomína, že 3. apríla 1945 sa zúčastnil boja pri osade Piesok v Malých Karpatoch, v ktorom padol. Do dotazníkovej časti dekrétu vyznamenania bol dodatočne vpísaný údaj, že padol 2. apríla 1945.

  • Sergej Ivanovič Olejnik (Сергей Иванович Олейник) sa narodil v roku 1921 na Ukrajine pri býv. okresnej obci Oľgopoľ (Винницкая обл., Ольгопольский р-н). Do Červenej armády ho 10. marca 1944 povolal komisariát v Oľgopoli (Ольгопольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jefrosiniju Vasiľjevnu Olejnik z obce Rogozka pri Oľgopoli (Ольгопольский р-н, с. Рогозка; ukr. Ольгопіль, Рогізка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 17. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovať ho mali v samostatnom hrobe v hospodárskom dvore 2 km severne od Kráľovej, podľa záznamu na mapke hrobu bol pochovaný 3. apríla 2 km severozápadne od Kráľovej (v Harmónii) pri meštianskych domoch na ľavej strane riečky pri moste.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru je vojak chybne evidovaný do mesta Malacky.

20. gardový paradesantný pluk 6. gardovej paradesantnej divízie

Podľa záznamu v divíznom výkaze strát bolo 5 vojakov pluku pochovaných 1,5 km západne od Modry pri hlavnej ceste.

  • Dmitrij Nikitovič Avakumov (Дмитрий Никитович Авакумов) sa narodil v roku 1906 v Rusku v usadlosti Agarjovka pri býv. okresnej obci Berjozovka (Саратовская обл., Жерновский р-н, с. Агаревка). Do Červenej armády ho povolal komisariát v meste Machačkala (Махачкалинский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Trofimovnu Avakumovovú z Machačkaly, ul. Tupik 8. marca č. d. 17. V zostave 664. streleckého pluku padol do zajatia pri Kachovke 9. augusta alebo 9. septembra v roku 1941. Po vyslobodení ho do ČA opätovne 9. septembra 1944 povolala jednotka kontrarozviedky SMERŠ v rumunskom meste Ploješt (ОКР СМЕРШ, г. Плоешта). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku s iným menom Mariju Stepanovnu Avakumovovú z Machačkaly, adresa: Territorija cholodiľnika. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 20. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 1,5 km západne od Modry pri hlavnej ceste.
  • Savva Stepanovič Mazur (Савва Степанович Мазур) sa narodil v roku 1909 na Ukrajine v obci Kraska pri býv. okresnom meste Zaboloťje (Владимиро-Волынская обл., Заболотьевский р-н, с. Краска; ukr. Заболоття, Краска). Do Červenej armády ho 4. augusta 1944 povolal komisariát v Zaboloťjom (Заболотьевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Feklu Gavrilovnu Mazur z Krasky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 20. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovaný mal byť 1,5 km západne od Modry pri hlavnej ceste.
    Vojak vojnu prežil, v roku 1985 bol vyznamenaný Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa.
  • Zinir Achmedžanov (Зинир Ахмеджанов) sa narodil v roku 1913 v Uzbekistane v meste Taškent (г. Ташкент). Do Červenej armády ho 6. júna 1942 povolal jeden z komisariátov v Taškente (Кировский РВК - Ташкент). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Richel Talinovovú z Kirovského obvodu Taškentu. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v 20. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 1,5 km západne od Modry pri hlavnej ceste.
  • Fjodor Jefimovič Ternovskij (Федор Ефимович Терновский, niekde Terkovskij, Терковский) sa narodil v roku 1898 na Ukrajine v obci Kozackoje pri meste Balta (Одесская обл., Балтский р-н, с. Казацкое; ukr. Балта, Козацьке). Do Červenej armády ho 29. marca 1944 povolal komisariát v Balte alebo v meste Golovanevsk (Балтский РВК altern. Голованевский РВК; ukr. Голованівськ) . Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jevdokiju Pavlovnu Terkovskú z Kozackeho. V zajatí bol 9 dní. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka v 20. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 1,5 km západne od Modry pri hlavnej ceste.
  • Dimitrij Konstantinovič Korineckij (Димитрий Константинович Коринецкий) sa narodil v roku 1899 na Ukrajine v obci Koza, dnešným názvom Limany, pri meste Tiligulo Berezanka, dnešným názvom Berezanka (Одесская обл., Тилигуло-Березанский р-н - Тилигуло-Березанка, с. Коза - Лиманы; ukr.Березанка, Лимани). Do Červenej armády ho 22. marca 1944 povolal komisariát v meste Džulinka (Джулинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Akulinu Nikitovnu Korineckú z obce Oknina pri Džulinke (Винницкая обл., Джулинский р-н, с. Окнина; ukr. Джулинка, Вікнина). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 20. gardovom paradesantnom pluku 6. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho 1,5 km západne od Modry pri hlavnej ceste.

173. samostatný gardový spojovací prápor 6. gardovej paradesantnej divízie

  • Jevsej Petrovič Ivanenko (Евсей Петрович Иваненко) sa narodil v roku 1912 na Ukrajine v obci Kamburlievka pri meste Onufrievka (Кировоградская обл., Онуфриевский р-н, с. Камбурлиевка; ukr. Онуфріївка, Камбурліївка). Základnú vojenskú službu vykonal v rokoch 1934-36. Do Červenej armády ho v roku 1943 (24. novembra alebo 20. septembra) povolal komisariát v Onufrievke (Онуфриевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jefrosiňju Petrovnu Ivanenko z Kamburlievky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako telefonista v 137. samostatnom gardovom spojovacom prápore 6. gardovej paradesantnej divízie. V tejto jednotke mu 17. novembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Kráľovej v ohrade kostole.

115. jazdecký pluk 8. jazdeckej divízie

  • Ivan Matvejevič Grošev (Иван Матвеевич Грошев) sa narodil v roku 1920 v Rusku v obci Lukino pri meste Berjozovka, ktorá bola centrom býv. Sovetského okresu (Красноярский край, Советский р-н - Берёзовка, д. Лукино). Do Červenej armády ho v roku 1940 povolal komisariát v meste Krasnojarsk (Кировский РВК - г. Красноярск). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Matveja Kuzmiča Groševa z Lukina. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ roty kanónov 45-mm v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho ako veliteľa roty kanónov 76-mm 16. apríla 1944 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Modre.
  • Aleksandr Ivanovič Lašmanov (Александр Иванович Лашманов) sa narodil 21. marca 1909 v Rusku v meste Kujbyšev, dnešným názvom Samara (г. Куйбышев). Do Červenej armády ho v roku 1934 povolal komisariát v Kujbyševe (Сталинский РВК - г. Куйбышев). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Ivanovnu Lašmanovovú (*1890) z Kujbyševa, ul. Akad(emika) Pavlova 7 (Куйбышев, ул. Акад. Павлова, 7). Naposledy slúžil v hodnosti nadporučíka ako zástupca náčelníka pre zásobovanie potravinami v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. V tejto jednotke ho 1. januára 1945 a 17. januára 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Modre.

  • Konstantin Kondraťjevič Zlivko (Константин Кондратьевич Зливко) sa narodil v roku 1908 na Ukrajine v obci Kovaljovka pri meste Šišaki (Полтавская обл., Шишацкий р-н, с. Ковалевка; ukr. Шишаки, Ковалівка). Do Červenej armády ho 23. júna 1941 povolal komisariát v Šišakoch (Шишацкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Kondrata Pavloviča Zlivka z Kovaljovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 26. februára 1944 udelil medailu Za bojové zásluhy a 2. augusta 1944 medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Modre.
  • Ivan Aleksejevič Kuročkin (Иван Алексеевич Курочкин) sa narodil v roku 1918 v Rusku v Udmurtsku v meste Sarapul (Удмуртская АССР, Сарапульский р-н, г. Сарапул). Do Červenej armády ho v roku 1939 komisariát v Sarapule (Сарапульский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Alekseja A. Kuročkina zo Sarapula, ul. Práce 54 (г. Сарапул. ул. Труда, 54). Naposledy slúžil v hodnosti a funkcii staršinu eskadry v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 15. októbra 1943 udelili medailu Za odvahu, 30. októbra 1944 medailu Za bojové zásluhy. Vojaka 2-krát vyznamenali Radom Červenej hviezdy vo veľmi krátkom časovom odstupe 15. a 17. januára 1945, Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Modre.
  • Kamamdin Adamusanov (Камамдин Адамусанов) sa narodil v roku 1917 v Kazachstane v obci zapísanej ako Majka v Majskom okrese, ktorého dnešným centrom je mesto Koktobe (Казахская ССР, Павлодарская обл., Майский р-н, с. Майка). Do Červenej armády ho povolal komisariát v meste Boľšaja Vladimirovka, dnešným názvom Beskaragaj (Бескарагайский РВК - Большая Владимировка). Ako kontaktnú osobu uviedol tetu Šašinu Adamusanovovú z Majky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Modre.
  • Pjotr Dmitrievič Satalkin (Петр Дмитриевич Саталкин) sa narodil v roku 1908 v Rusku v obci Jelabuga pri meste Chabarovsk (Хабаровский край, Нанайский р-н, с. Елабуга). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát Nanajského okresu v Chabarovskom kraji (Нанайский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Antonidu Ivanovnu Satalkinovú z Jelabugy. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 4. augusta 1944 udelili medailu Za bojové zásluhy a 22. novembra 1944 medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Modre na západnom okraji mesta.
  • Grigorij Vasiľjevič Jegošin (Григорий Васильевич Егошин) sa narodil v roku 1925 v Rusku v Baškirskej republike v meste Birsk (Башкирская АССР, г. Бирск, ул. Коммунистическая, 35). Do Červenej armády ho povolal komisariát v tatarskej obci Jutaza (Ютазинский РВК). Príbuzných nemal. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Modre.
  • Timofej Ivanovič Stirenko (Тимофей Иванович Стиренко) sa narodil v roku 1917 na Ukrajine v obci Klebaň pri meste Tuľčin (Винницкая обл., Тульчинский р-н, с. Клебань; ukr. Тульчин, Клебань). Do Červenej armády ho povolal komisariát v dagestanskom meste Kizljar (Северокавказский РВК - г. Кизляр). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Anastasiju Stirenko z obce Klebaň. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu ako veliteľ oddielu v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Modre.
  • Vasilij Michajlovič Golubev (Василий Михайлович Голубев) sa narodil v roku 1926 v Rusku v Moskve v usadlosti Michejcevo pri býv. okresnej obci Sudaj (Ярославская обл., Судайский р-н, д. Михейцево). Do Červenej armády ho povolal 12. septembra 1944 jeden z komisariátov v Moskve (Ленинградский РВК - г. Москва). Ako kontaktnú osobu uviedol sestru Annu Michajlovnu Gnevuševovú z Moskvy, ul. Ambulatornyj pereulok 49 (г. Москва 130, Амбулаторный переулок, 49). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Modre.
  • Namur Karabajev (Намур Карабаев) sa narodil v roku 1917 v Turkménsku pri meste Bajramali (Туркменская ССР, Марыйская обл., Байрам-Алийский р-н), Do Červenej armády ho povolal komisariát v Bajramali (Байрам-Алийский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Kadymu Karabajevovú z okresu Bajramali. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Modre.
  • Fedot Filimonovič Denisov (Федот Филимонович Денисов) sa narodil v roku 1904 v Rusku v Burjatsku v obci Novyj Zagan pri meste Muchoršibir (Бурят-Монгольская АССР, Мухоршибирский р-н, с. Новый Заган). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Muchoršibire (Мухоршибирский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Afanasjevnu Denisovovú z Nového Zaganu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Modre.
  • Nikolaj Kornilovič Voršigora (Николай Корнилович Воршигора) sa narodil v roku 1925 na Ukrajine pri meste Špikov v obci zapísanej ako Guta, možno ide o Gutu Bušinskú (Винницкая обл., Шпиковский р-н, с. Гута – Гута-Бушинская ?; ukr. Шпиків, Гута-Бушинська). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Špikove (Шпиковский РВК). Otec vojaka žil v Gute. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Modre.
  • Michail Konstantinovič Konstantinov (Михаил Константинович Константинов) sa narodil v roku 1921 v Rusku v Čuvašskej republike v obci Ajbeči pri meste Ibresi (Чувашская АССР, Ибресинский р-н, с. Айбечи). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Ibresi (Ибресинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Stepanovnu Konstantinovovú z Ajbeči. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Modre.
  • Valentin Ivanovič Ivanov (Валентин Иванович Иванов) sa narodil v roku 1926 v Rusku pri meste Puškinskie Gory v dedine zapísanej ako Šnegovo, pravdepodobne ide o dedinu Snegovo (Калининская обл., Пушкиногорский р-н, д. Шнегово – Снегово ?). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Puškinskych Gorach (Пушкино-Горский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Stepanidu Markovnu Ivanovovú zo Šnegova. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Modre.
  • Vasilij Vasiľjevič Belov (Василий Васильевич Белов) sa narodil v roku 1922 v Rusku v usadlosti Ivanovskaja pri meste Kameškovo (Ивановская обл., Камешковский р-н, д. Ивановская). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Kameškove (Камешковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jekaterinu Pavlovnu Belovovú z Ivanovskej. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako spojár v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Modre.
  • Ivan Grigorjevič Lukjanec (Иван Григорьевич Лукьянец) sa narodil v roku 1900 na Ukrajine v obci Gonce pri býv. okresnej obci Lazorki (Полтавская обл., Лазорковский р-н, с. Гонцы; ukr. Лазірки, Гінці). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Lazorkoch (Лазорковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Mariju Antonovnu Lukjanec z obce Gonce. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako spojár v rote kanónov 76-mm v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. V tejto jednotke mu 26. októbra 1944 udelili medailu Za odvahu a 2. decembra 1944 medailu Za bojové zásluhy. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Modre.
  • Aleksandr Georgievič Mjagkov (Александр Георгиевич Мягков) sa narodil v roku 1924 v Rusku v meste Drezna pri meste Orechovo-Zujevo (Московская обл., Орехово-Зуевский р-н, г. Дрезна). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Orechove-Zujeve (Орехово-Зуевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jekaterinu Sidorovnu Mjagkovovú z dediny Kinjajevo, č. d. 2, pri Drezne (Орехово-Зуевский р-н, д. Киняево, д. № 2). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 115. jazdeckom pluku 8. jazdeckej divízie. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Modre.

12. samostatný spojovací pluk 2. ukrajinského frontu

  • Vasilij Ivanovič Stolbov (Василий Иванович Столбов) sa narodil v roku 1922 v Rusku v meste Irkutsk (г. Иркутск). Do Červenej armády ho 4. augusta 1941 povolal komisariát v Irkutsku (Иркутский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Klavdiju Sergejevnu Kostrominovú z Irkutska, štvrť Žilkino, mlyn 5, č. d. 1 (пос. Жилкино, мел. комбинат № 5, д. № 1). Naposledy slúžil v hodnosti seržanta ako telegafista-rádiomontér v 12. samostatnom spojovacom pluku. Zo stavu ho vyradili 8. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji, zomrel pri leteckom ostreľovaní. Pochovali ho 10. apríla v Modre-Harmónii pri vile Bratislava v samostatnom hrobe.
  • Vasilij Dmitrievič Kuzmin (Василий Дмитриевич Кузьмин) sa narodil v roku 1925 v Rusku v meste Vjazniki (Ивановская обл., Вязниковский р-н, г. Вязники). Do Červenej armády ho v marci 1942 povolal komisariát vo Vjaznikoch (Вязниковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Praskovju Aleksejevnu Kuzminovú z Vjaznikov, ul. Internacionalnaja č. d. 7. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 12. samostatnom spojovacom pluku. Zo stavu ho vyradili 16. apríla 1945 z dôvodu smrti, spáchal samovraždu. Pochovali ho 18. apríla v Modre vo dvore učiteľskej školy v samostatnom hrobe.

Chirurgická poľná mobilná nemocnica CHPPG 5217

  • Andrej Konstantinovič Šmarin (Андрей Константинович Шмарин) sa narodil v roku 1900 v Rusku v Čkalovskej oblasti (Чкаловская обл.). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v meste Čkalov, dnešným názvom Orenburg (Кировский РВК - г. Чкалов). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelenu Filippovnu Šmarinovú z býv. okresnej obce Troickoje pri meste Tjuľgan (Чкаловская обл., Троицкий р-н, с. Троицкое). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 141. streleckej divízie. Zomrel v poľnej nemocnici CHPPG 5217 na následky zranenia 8. apríla 1945, na liečenie ho prijali 6. apríla. Pochovali ho v Modre vo dvore učiteľskej školy.

228. samostatný motoprápor

  • Anatolij Danilovič Belogonov (Анатолий Данилович Белоногов) sa narodil v roku 1917 v Rusku v dedine Makušina pri býv. okresnej obci Jelaň (Свердловская обл., Еланский р-н, д. Макушина). Do Červenej armády ho v roku 1938 povolal komisariát v Jelani (Еланский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anastasiju Sergejevnu Belonogovovú z Makušiny. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu ako šofér v 228. samostatnom motoprápore. V tejto jednotke ho 4. júna 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zo stavu ho vyradili 12. augusta 1945 z dôvodu smrti. Pochovali ho na východnom okraji Modry.

493. armádny mínometný pluk 7. gardovej armády

  • Leonid Grigorjevič Kožedub (Леонид Григорьевич Кожедуб) sa narodil v roku 1918 na Ukrajine v neidentifikovanej usadlosti zapísanej ako Lunev pri obci Šatrišče v okrese mesta Jampoľ (Сумская обл., Ямпольский р-н, с. Шатрище, х. Лунев; ukr. Ямпіль, Шатрище). Do Červenej armády ho v júni 1944 povolal komisariát v meste Kodyma (Кодымский РВК; ukr. Кодима). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Grigorija Saveľjeviča Kožeduba z Luneva. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 493. armádneho mínometného pluku. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Kráľovej.
    V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojak nie je evidovaný.

Zoznam

Referenčným materiálom, podľa ktorého bol zostavený zoznam pochovaných červenoarmejcov v Modre, bol zoznam Slavína na portáli pamyat-naroda.ru. Farebne zvýraznené poznámky za menoslovom sa vzťahujú k tomuto zoznamu Slavína.

Michail Izrailevič Abarbaneľ (Михаил Израилевич Абарбанель)
Kamamdin Adamusanov (Камамдин Адамусанов)
Dmitrij Antonovič Admakin (Дмитрий Антонович Адмакин), ev.: bez lokality
Abdulla Gaforovič Aedinov (Абдулла Гафорович Аединов, niekde Ledinov, Лединов)
Zinir Achmedžanov (Зинир Ахмеджанов)
Dmitrij Nikitovič Avakumov (Дмитрий Никитович Авакумов)
Anatolij Danilovič Belogonov (Анатолий Данилович Белоногов)
Vasilij Vasiľjevič Belov (Василий Васильевич Белов)
Fedot Filimonovič Denisov (Федот Филимонович Денисов)
Vasilij Michajlovič Golubev (Василий Михайлович Голубев)
Ivan Matvejevič Grošev (Иван Матвеевич Грошев)
Valentin Ivanovič Ivanov (Валентин Иванович Иванов)
Jevsej Petrovič Ivanenko (Евсей Петрович Иваненко)
Grigorij Vasiľjevič Jegošin (Григорий Васильевич Егошин)
Namur Karabajev (Намур Карабаев)
Michail Konstantinovič Konstantinov (Михаил Константинович Константинов)
Dimitrij Konstantinovič Korineckij (Димитрий Константинович Коринецкий)
Leonid Grigorjevič Kožedub (Леонид Григорьевич Кожедуб), neev.
Ivan Aleksejevič Kuročkin (Иван Алексеевич Курочкин)
Vasilij Dmitrievič Kuzmin (Василий Дмитриевич Кузьмин)
Aleksandr Ivanovič Lašmanov (Александр Иванович Лашманов)
Abdulla Gaforovič Ledinov (Абдулла Гафорович Лединов), pozri Aedinov
Ivan Grigorjevič Lukjanec (Иван Григорьевич Лукьянец)
Savva Stepanovič Mazur (Савва Степанович Мазур), vojnu prežil
Aleksandr Georgievič Mjagkov (Александр Георгиевич Мягков)
Sergej Ivanovič Olejnik (Сергей Иванович Олейник), ev.: chybne Malacky
Pjotr Dmitrievič Satalkin (Петр Дмитриевич Саталкин)
Timofej Ivanovič Stirenko (Тимофей Иванович Стиренко)
Vasilij Ivanovič Stolbov (Василий Иванович Столбов)
Salik Šakirjanov (Салик Шакирьянов), pochovaný: Kráľová alebo Vištuk, ev.: Vištuk
Andrej Konstantinovič Šmarin (Андрей Константинович Шмарин)
Fjodor Jefimovič Ternovskij (Федор Ефимович Терновский, niekde Terkovskij, Терковский)
Vitalij Arsenťjevič Tkačenko (Виталий Арсентьевич Ткаченко)
Nikolaj Kornilovič Voršigora (Николай Корнилович Воршигора)
Konstantin Kondraťjevič Zlivko (Константин Кондратьевич Зливко)

 

Blízke pamätníky

Kamerové systémy