Padlým hrdinom SNP, Svätý Jur

Pamätná tabuľa hrdinom padlým v SNP bola odhalená v roku 1959. Má v zozname sedem mien, ktoré sú aj na pamätnej tabuli na pomníku padlých na katolíckom cintoríne, s čiastočnými zmenami v údajoch. Navyše ale na nej pribudlo meno Jána Schwarza. Úplný zoznam padlých vojakov zo Svätého Jura aj z Nešticha (súčasť Jura od roku 1944) publikoval v roku 2020 Petr Švanda.

• Alojz Bernadič zo Svätého Jura na východnom fronte padol do sovietskeho zajatia a vstúpil do radov 1. československého armádneho zboru v ZSSR. V hodnosti vojaka (niekde sa uvádza slobodník) 2. čsl. paradesantnej brigády bol na palube Lisunova Li-2, letiaceho na pomoc SNP. Lietadlo bolo zostrelené v noci 13. októbra 1944 nad vrchom Slemä pri Liptovskej Porúbke, zahynulo 13 príslušníkov brigády a 6-členná sovietska posádka. Po znesení mŕtvych tiel partizánmi bol 18. októbra pochovaný na cintoríne v Nižnej Boci, v roku 1945 telo exhumovali a previezli na cintorín do Svätého Jura.
• Karol Kujovič zo Svätého Jura sa zúčastnil protipolského ťaženia. Ako príslušník východoslovenskej divízie prešiel v čase SNP k partizánskej brigáde Kriváň. Po prechode frontu vstúpil do 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, v bojoch pred Žilinou bol ťažko ranený. Zomrel 23. alebo 25. apríla 1945 v poľnom lazarete vo Vrútkach, kde bol aj pochovaný na dočasnom vojenskom cintoríne. Po exhumácii ho uložili 29. augusta 1945 do hrobu na katolíckom cintoríne vo Vrútkach.
• Michal Lisý zo Svätého Jura sa zúčastnil Malej vojny (konflikt s maďarskou armádou) aj protipolského ťaženia slovenskej armády. Ako príslušník povstaleckej armády v čase SNP padol 8. novembra 1944 pri Balážoch do zajatia. Deportovaný bol do nemeckého zajateckého tábora na území Poľska. Po neúspešnom úteku pravdepodobne zomrel od vyčerpania v zajateckom tábore v českom Sokolove 21. alebo 23. marca 1945. Pochovaný tam bol asi v hromadnom hrobe. Po vojne ho vyhlásili za nezvestného.
• Ján Tomaškovič z Neštichu bol v auguste 1944 povolaný ako záložník do armády v Martine. Prešiel na stranu povstalcov, padol pri obci Baláže.
• Ján (Hans) Schwarz sa narodil v Berlíne, ako interbrigadista v Španielsku bol ranený, odišiel odtiaľ do Sovietskeho zväzu. Stal sa agentom sovietskej vojenskej rozviedky, kurzy výcviku absolvoval v Sovietskom zväze. V apríli 1939 bol vyslaný do Budapešti a v máji 1940 na Slovensko. Oženil sa s obyvateľkou Svätého Jura, ktorú zapojil do ilegálnej činnosti. Vo februári 1943 ich zatkli a v januári 1944 odsúdili na dlhoročné tresty. Z väznice v Ružomberku ich 26. augusta oslobodili partizáni skupiny Jánošík, ku ktorým sa pridali. Ján padol už o pár dní pri Hranovnici alebo Telgárte, keď kryl ako guľometčík ústup partizánskej jednotky.
• Viliam Reingraber zo Svätého Jura v zostave trnavskej vojenskej posádky odišiel počas SNP na povstalecké územie. Pravdepodobne zahynul v boji. Našli ho zastreleného v chotári Viesky (súčasť obce Bystričany). Pochovaný bol v hromadnom hrobe v Zemianskych Kostoľanoch.
• Michal Srna zo Svätého Jura v zostave trnavskej vojenskej posádky odišiel k povstalcom. Po zásahu mínometným granátom bol 10.9.1944 ranený pri Žarnovici (alebo v úseku medzi Handlovou a Topoľčanmi) a prevezený do nemocnice. Od tej doby zostal nezvestný, pravdepodobne zahynul, úradne vyhlásený za mŕtveho bol po vojne.
• Štefan Kohút (správny dátum narodenia 22.8.1921) zo Svätého Jura ako príslušník povstaleckej armády zostal nezvestný 3. novembra 1944 po boji v priestore Biely Potok - Liptovská Lúžna. Padol alebo bol zajatý nemeckými vojakmi. Po vojne bol vyhlásený za mŕtveho.

Juraj Pavelek: Protifašistická činnosť v obci Svätý Jur v rokoch 1939-1945, in: Nezabudnúť..., Pezinok 2008, str. 22;
Petr Švanda: Vlasť ich zavolala - smrť ich dostihla..., in: Historika 1/2020, str. 50-55