Na pomník padlých na katolíckom cintorín vo Svätom Jure bola krátko po roku 1945 osadená pamätná tabuľa miestnych vojakov, ktorí zahynuli v bojoch 2. svetovej vojny. Prvých päť vojakov zahynulo v radoch slovenskej armády v ťažení proti Sovietskemu zväzu. Mená ďalších siedmych vojakov, ktorí zhynuli v protifašistickom odboji, prevzala aj pamätná tabuľa z roku 1959, odhalená k výročiu SNP. Poslední dvaja vojaci na tabuli majú čas úmrtia niekoľko mesiacov po vojne.
Za koho vedeli život klásť, sa tu biť, len mŕtvi majú právo - právo hovoriť. IVAN TEREN. | |
Tomaškovič Jozef Ivica Imrich Ondrejkovič Ján Hupka Karol Ondrejkovič Joz. Reingráber Viliam Tomaškovič Ján Srna Michal Bednarič Alojz Lisý Michal Kujovič Karol Kohút Štefan Lackovič Viktor Bednár Jozef | strel. 25.IV.1920 - 30.VII.1941 strel. 9.X.1920 - 11.IX.1942 strel. 15.VIII.1919 -16.X.1942 čatár 8.X.1918 - 26.III.1943 strel. 10.VI.1921 - 30.X.1943 vojin 28.V.1906 - 13.IX.1944 vojin 27.V.1911 - 13.XI.1944 vojin 16.IX.1905 - 14.IX.1944 čatár 30.IV.1922 - 13.X.1944 strel. 24.1.1915 - 21.III.1945 vojin 18.X.1914 - 25.IV.1945 strel. 29.VII.1921 - nezvestný strel. 24.III.1924 - 28.X.1945 strel. 7.VII.1926 - 25.IX.1945 |
Vojaci, ktorí zahynuli v boji proti Sovietskemu zväzu sú v zozname padlých vojakov na východnom fronte. Vojaci z Neštichu, ktorý sa stal v roku 1944 súčasťou Svätého Jura, sú v tomto zozname omylom radení do Smolenickej Novej Vsi, ktorej historický názov bol rovnako Neštich. Úplný zoznam padlých publikoval v roku 2020 Petr Švanda.
- Jozef Tomaškovič z Neštichu (správny dátum narodenia 25.3.1920) padol pri ukrajinskej obci Granov (do roku 1939 Granów, Poľsko).
- Imrich Ivica zo Svätého Jura narukoval v roku 1940, padol pri obci Kutajskaja (Rusko). Tam bol i pochovaný. V roku 2016 exhumovaný a prenesený na nový slovenský vojenský cintorín v Apšeronsku.
- Ján Ondrejkovič zo Svätého Jura padol pri rieke Suchaja Cice pri Krasnodare, pochovaný bol v obci Abchazskaja. V roku 2016 exhumovaný a prenesený na nový slovenský vojenský cintorín v Apšeronsku.
- Karol Hupka (správny dátum narodenia 8.9.1918) zo Svätého Jura bol pri obci Kerč na Kryme ťažko ranený, po pár dňoch zomrel v nemeckom poľnom lazarete (správny dátum úmrtia 26. február 1943). Na druhý deň ho pochovali na cintoríne v Kerči.
- Jozef Ondrejkovič z Neštichu padol zasiahnutý guľometnou paľbou za obcou Ševčenko. Pochovaný bol ešte v ten deň v susednej obci Kalančak (Ukrajina).
- Viliam Reingraber zo Svätého Jura v zostave trnavskej vojenskej posádky odišiel počas SNP na povstalecké územie. Pravdepodobne zahynul v boji. Našli ho zastreleného v chotári Viesky (súčasť obce Bystričany). Pochovaný bol v hromadnom hrobe v Zemianskych Kostoľanoch.
- Ján Tomaškovič z Neštichu bol v auguste 1944 povolaný ako záložník do armády v Martine. Prešiel na stranu povstalcov, padol pri obci Baláže.
- Michal Srna (správny dátum narodenia 16.11.1905) zo Svätého Jura v zostave trnavskej vojenskej posádky odišiel k povstalcom. Po zásahu mínometným granátom bol 10.9.1944 ranený pri Žarnovici (alebo v úseku medzi Handlovou a Topoľčanmi) a prevezený do nemocnice. Od tej doby zostal nezvestný, pravdepodobne zahynul, úradne vyhlásený za mŕtveho bol po vojne.
- Alojz Bernadič (na tabuli nesprávne čatár Bednarič) zo Svätého Jura na východnom fronte padol do sovietskeho zajatia a vstúpil do radov 1. československého armádneho zboru v ZSSR. V hodnosti vojaka (niekde sa uvádza slobodník) 2. čsl. paradesantnej brigády bol na palube Lisunova Li-2, letiaceho na pomoc SNP. Lietadlo bolo zostrelené v noci 13. októbra 1944 nad vrchom Slemä pri Liptovskej Porúbke, zahynulo 13 príslušníkov brigády a 6-členná sovietska posádka. Po znesení mŕtvych tiel partizánmi bol 18. októbra pochovaný na cintoríne v Nižnej Boci, v roku 1945 exhumovali a previezli na cintorín do Svätého Jura.
- Michal Lisý zo Svätého Jura sa zúčastnil Malej vojny (konflikt s maďarskou armádou) aj protipolského ťaženia slovenskej armády. Ako príslušník povstaleckej armády v čase SNP padol 8. novembra 1944 pri Balážoch do zajatia. Deportovaný bol do nemeckého zajateckého tábora na území Poľska. Po neúspešnom úteku pravdepodobne zomrel od vyčerpania v zajateckom tábore v českom Sokolove 21. alebo 23. marca 1945. Pochovaný tam bol asi v hromadnom hrobe. Po vojne ho vyhlásili za nezvestného.
- Karol Kujovič (správny dátum narodenia 18.10.1916) zo Svätého Jura sa zúčastnil protipolského ťaženia. Ako príslušník východoslovenskej divízie prešiel v čase SNP k partizánskej brigáde Kriváň. Po prechode frontu vstúpil do 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, v bojoch pred Žilinou bol ťažko ranený. Zomrel 23. alebo 25. apríla 1945 v poľnom lazarete vo Vrútkach, kde bol aj pochovaný na dočasnom vojenskom cintoríne. Po exhumácii ho uložili 29. augusta 1945 do hrobu na katolíckom cintoríne vo Vrútkach.
- Štefan Kohút (správny dátum narodenia 22.8.1921) zo Svätého Jura ako príslušník povstaleckej armády zostal nezvestný 3. novembra 1944 po boji v priestore Biely Potok - Liptovská Lúžna. Padol alebo bol zajatý nemeckými vojakmi. Po vojne bol vyhlásený za mŕtveho.
- O Viktorovi Lackovičovi zo Svätého Jura nie sú známe bližšie údaje.
- Jozef Bednár zo Svätého Jura podľa príbuzných zomrel v sovietskom zajatí.
Padlí, zomrelí a zabití slovenskí vojaci v priebehu protisovietského ťaženia (jún 1941 – august 1944), in: www.upn.gov.sk;
Juraj Pavelek: Protifašistická činnosť v obci Svätý Jur v rokoch 1939-1945, in: Nezabudnúť..., Pezinok 2008, str. 22;
Petr Švanda: Vlasť ich zavolala - smrť ich dostihla..., in: Historika 1/2020, str. 50-55