Padlým antifašistom pedagogickej školy, Modra

Časť bývalých žiakov modranského pedagogickej školy, keď už vykonávali učiteľské povolanie sa zapojila v dobe 2. svetovej vojny do bojov pod zástavou SNP. Tých z nich, ktorí vo vojne zahynuli, pripomína pamätná tabuľa na budove pedagogickej školy. Jej autorom je sochár Alexander Ilečko. Odhalená bola 5. septembra 1964.

• František Dauda (* Beckov 14. 10. 1909) absolvoval učiteľské štúdium v Modre v rokoch 1924-1928. Za účasť v SNP bol v decembri 1944 zaistený a deportovaný do koncentračného tábora Sachsenhausen, kde pravdepodobne prišiel o život v roku 1945.
• Arpád Felcán (* Hlohovec 13. 8. 1900). Z učiteľského postu vo Svätom Jure ho premiestnili v roku 1938 do Novej Bane. Tam sa zapojil do SNP v radoch povstaleckej armády a po potlačení povstania sa ukrýval v okolí obce. Pri návšteve rodiny ho nemeckí vojaci zadržali a 23. decembra 1944 ho popravili aj so skupinou partizánov pri obci Píla (okres Žarnovica). Jeho pozostatky boli po oslobodení z hromadného hrobu na Píle prevezené do Hlohovca.
• Stanislav Hlubocký (* Stará Turá 13. 11. 1908) ukrýval v dome na Starej Turej amerického letca Jamesa Kirchhoffa a nemocného partizána Ondreja Chorváta. Bol prezradený, oddiel HG a gestapa 16. decembra 1944 odviedol z jeho domu letca aj partizána. Sám Hlubocký nebol doma, ale keďže sa obával o osud svojej rodiny, po výzve sa sám dostavil na vyšetrovaciu stanicu do Nového Mesta nad Váhom 23. alebo 24. decembra. Z väzenia v Novom Meste nad Váhom ich všetkých troch previezli do Trenčíne. Popravili ich 28. decembra na Brezine a pochovali tam do hromadného hrobu. Po oslobodení boli pozostatky všetkých troch identifikované a pochované 27. mája 1945 na cintoríne v Starej Turej.
• Ondrej Chorvát (* Stará Turá 3. 9. 1910) odišiel zo Starej Turej v septembri 1944 po vyhlásení povstania na stredné Slovensko a pridal sa k partizánom Jegorova. Po zime v horách mal ťažké omrzliny a od 10. decembra 1944 sa ukrýval u svojho švagra Stanislav Hlubockého v Starej Turej. Úkryt bol prezradený, 16. decembra ho zadržali a 28. decembra 1944 popravili na trenčianskej Brezine.
• František Lenner (* Modra 1916) bol riaditeľom školy v Grinave. Podľa evidencie vojnových hrobov na (www.evidencevh.army.cz) kapitán František Lenner, narodený v Modre 6. apríla 1916, padol 16. apríla 1945 v boji na Strečne ako príslušník 3. pešej brigády 1. československého armádneho zboru. Mohol by byť pochovaný na vojenskom cintoríne v Liptovskom Mikuláši (rad X, číslo hrobu 40), priezvisko na náhrobku je v tvare Lenuer, v zozname cintorína v tvare Lenauer (Přehled obětí - Liptovský Mikuláš, vojenský hřbitov - VPM -19273), in: www.vets.cz). Pravdepodobnejšie však je, že je pochovaný na vojenskom cintoríne v Martine-Priekope pod číslom hrobu 392 s údajmi František Lehner * 1916 - † 24. 4. 1945 (Martin-Priekopa; Hroby obětí 2. světové války - SNP), in: www.vets.cz). Podľa J. Pavlíka (str. 60) bol F. Lenner v roku 1944 povolaný do slovenskej armády. Z transportu brancov utiekol a pridal sa k partizánom v okolí Vrútok. 24. apríla mal padnúť do rúk nemeckých vojakov, ktorí ho mali umučiť k smrti. Po oslobodení sa jeho telo našlo v hromadnom hrobe pri Vrútkach a malo byť rodinou prevezené do Kráľovej. Na náhrobníku svojho otca († 1952) v Kráľovej je pod menom otca zaznamenané aj jeho meno s dátumom narodenia 16. apríl 1916 a dátumom úmrtia 24. apríl 1945, ale podľa charakteru nápisu je to asi len pietna spomienka a na tomto mieste jeho telo nespočíva(?). Meno má zaznamenané aj na pamätníku v Grinave.
• Viliam Kopečný ml. (* Tekovská Breznica 20. 11. 1921) zmaturoval na modranskom učiteľskom ústave v roku 1941. V roku 1943 narukoval do Žiliny. Počas jari nasledujúceho roku sa skontaktoval s partizánmi. Zahynul v bojoch pri Strečne už v prvý deň povstania 29. 8. 1944.
• Milan Slávik (* Dolné Bzince 27. 1. 1913) bol už v roku 1941 krátko väznený za protifašistickú činnosť. Podporoval partizánov v rodnom kraji, podieľal sa na zaobstaraní a následnej distribúcii zbraní z novomestských kasární medzi partizánov. 16. septembra 1944 prevážal na motorke sovietskeho komisára Uhrovej partizánskej skupiny Andreja Pančekova. Pri Krajnom ich prepadla nemecká hliadka, Pančekova zastrelili a Slávika zajali. Zo slovenských väzníc sa dostal až do koncentračného tábora v Dachau. Odtiaľ bol premiestnený do tábora v Allachu. Dožil sa oslobodenia, ale cestu domov už nedokončil, zomrel v cudzine 15. mája 1945 po traume z prežitých útrap.
• Martin Ševca (* Brezová 1906) bol učiteľom v Hlohovci, za ilegálnu činnosť bol väznený v Ilave a deportovaný do koncentračného tábora v Dachau, kde zahynul zahynul v marci 1945 (Protifašistický odboj v okrese Trnava, Bratislava 1979, str. 185). Meno má zaznamenané aj na pamätníku na Košariskách.

Viera Jančovičová, Karol Erdelský: Pamätné tabule a pamätníky na území Modry, Modra 2008, str. 61;
Jozef Mátej: Slovenské učiteľstvo v boji proti fašizmu 1939-1945, Bratislava 1960;
Jozef Pavlík: Pamätnica modranského učiteľského ústavu 1870-1970, Bratislava 1970, str. 58-61;
Ľubomír Paulus: František Dauda, in: Beckovské noviny 5/2016, str.14;
Jozef Urminský ml.: Perom a kriedou - život rebelujúceho učiteľa, in: www.elap-hlohovec.sk;
Peter Podolan: Príbeh letca F/O Jamesa Kirchhoffa očami Martin Kýšku, in: Historia Nova, str. 87-103, dostupné v pdf na www.fphil.uniba.sk;
Peter Cabadaj: Viliam Kopečný ml., in: Orol tatranský 3/2013, str. 5;
Milan Slávik, in: Bzinský chýrnik 7-8/2010, str. 4