Pomník padlým antifašistom v Grinave bol postavený asi v roku 1958. Jeho autorom je P. Tóth.
| V HRDINNOM BOJI ZA OSLOBODENIE NAŠEJ VLASTI POLOŽILI SVOJE ŽIVOTY | |
| des. SEVERÍN SANDTNER des. GUSTÁV SATKO por. FRANTIŠEK LENNER | * 22. 6. 1922 † 11. 9. 1944 * 23. 4. 1922 † 10. 9. 1944 * 6. 4. 1916 † 15. 4. 1945 |
| TÝRANÝ A MUČENÝ GESTAPOM BOL POPRAVENÝ DŇA 6. 2. 1945 DOMINIK VIRGOVIČ * 12. 2. 1912 | |
Severín Santner je v databáze vojenských hrobov www.evidencevh.army.cz. Desiatnik Severin Santner (*22. 6. 1922, Grinava) padol v boji pri obci Pielnia (Poľsko) 13. septembra 1944 pri karpatsko-dukelskej operácii ako príslušník 2. československej paradesantnej brigády 1. československého armádneho zboru.
František Lenner (* Modra 1916) bol riaditeľom školy v Grinave. Podľa evidencie vojnových hrobov na (www.evidencevh.army.cz) kapitán František Lenner, narodený v Modre 6. apríla 1916, padol 16. apríla 1945 v boji na Strečne ako príslušník 3. pešej brigády 1. československého armádneho zboru.
Pochovaný by mohol byť na vojenskom cintoríne v Liptovskom Mikuláši (rad X. číslo hrobu 40), priezvisko na náhrobku je v tvare Lenuer, v zozname cintorína v tvare Lenauer (Přehled obětí - Liptovský Mikuláš, vojenský hřbitov - VPM -19273, in:www.vets.cz).
Pravdepodobnejšie však je, že je pochovaný na vojenskom cintoríne v Martine-Priekope pod číslom hrobu 392 s údajmi František Lehner * 1916 - † 24. 4. 1945 (Martin-Priekopa; Hroby obětí 2. světové války - SNP, in: www.vets.cz).
Podľa J. Pavlíka (str. 60) bol F. Lenner v roku 1944 povolaný do slovenskej armády. Z transportu brancov utiekol a pridal sa k partizánom v okolí Vrútok. 24. apríla mal padnúť do rúk nemeckých vojakov, ktorí ho mali umučiť k smrti. Po oslobodení sa jeho telo našlo v hromadnom hrobe pri Vrútkach a malo byť rodinou prevezené do Kráľovej.
Na náhrobníku svojho otca († 1952) v Kráľovej je pod menom otca zaznamenané aj jeho meno s dátumom narodenia 16. apríl 1916 a dátumom úmrtia 24. apríl 1945, ale podľa charakteru nápisu je to asi len pietna spomienka a na tomto mieste jeho telo nespočíva(?).
V dome Dominika Virgoviča večer 4. februára 1945 požiadalo o jedlo 5 ukrajinských vojakov v nemeckých službách z posádky, ktorá sídlila na majeri Grünfeld v Grinave. Počas rozhovoru, keď traja z nich mali záujem o prechod k partizánom, Virgovič prejavil snahu im pomôcť. Ďalší dvaja vojaci medzitým odišli do posádky, odkiaľ prišla desaťčlenná hliadka vojakov, ktorá zadržala Virgoviča a troch spomenutých vojakov. Dňa 6. februára zasadol na majeri nemecký vojenský poľný súd a Virgoviča odsúdil na trest smrti obesením. Rozsudok vykonali v prítomnosti obecného starostu za Grinavou pri ceste do Bratislavy o pol desiatej večer. Telo na výstrahu nechali visieť až do večerných hodín nasledujúceho dňa. Sú úvahy, že návšteva u Virgoviča nebola náhodná, ale že sa stal obeťou cielenej provokácie. Vojaci z posádky boli členmi divízie so skúsenosťami z protipartizánskeho boja a záujem niektorých vojakov o prechod k partizánom aj ich zadržanie bolo len predstierané.
Jozef Pavlík: Pamätnica modranského učiteľského ústavu 1870-1970, Bratislava 1970, str. 58-61;
Peter Wittgrúber: Prípad Virgovič, in: Nezabudnúť..., Pezinok 2008, str. 40-42
