Pamätná tabuľa na pripomenutie vojakov Červenej armády, ktorí oslobodili mesto, bola na budove mestského úradu odhalená 1. apríla 2005.
Počas oslobodzovacích bojov 1. apríla 1945 vstúpili do Pezinka asi o desiatej hodine kozácke oddiely plukovníka Jefima Popova a rýchlo bez boja obsadili stred mesta. Predchádzalo tomu ostreľovanie tehelne od pol deviatej a následne aj krátke ostreľovanie veží kostolov, kde sa predpokladali nemeckí ostreľovači. Kozáci ďalej v postupe nepokračovali, čakali na zaostávajúce hlavné bojové sily, pretože na predhorí Malých Karpát sa očakávala aktívna obrana Nemcov. Tí sa k večeru pokúšali o protiútok, ale definitívne boli v noci vytlačení prichádzajúcimi tankistami a pechotou generála Plijeva až ku Grinave a Limbachu. Cajla (od roku 1948 súčasť Pezinka) a Grinava (od roku 1975 súčasť Pezinka) boli obsadené do večera 2. apríla. Počas 2. apríla však bombardovanie Pezinka a Cajly nemeckými lietadlami okrem hmotných škôd spôsobilo aj straty na životoch sovietskych vojakov a civilného obyvateľstva. Nemecké lietadlá v počte 5 bombardovali aj 3. apríla postupujúce sovietske kolóny v Pezinku a v Cajle. V chotároch Pezinka, Cajly a Grinavy padlo pri prechode frontu vyše 120 sovietskych vojakov.
Ján Dubovský: Proti fašizmu, Bratislava 1986, str. 145, 146, 184;
Ján Milan Dubovský: Peripetie slobody, Pezinok 1997, str. 176;
Lucia Burdová: Pohľad na rok 1945 očami pezinskej kroniky, in: Historika 1/2016, str. 31-34
