V máji 1948 vydala maďarská vláda zatykač na Štúra, Hodžu a Hurbana, v ktorom sľubovala 100 zlatých v striebre ako odmenu za ich zadržanie. Ľudovít Štúr mal v pláne ujsť do Prahy, ale 27 mája ešte prišiel ku bratovi Karolovi na faru do Modry, kde mu mali priatelia priniesť nejaké veci z Bratislavy. Už na druhý deň sa o ňom dozvedeli modranskí gardisti a keď ho išli zatknúť, Štúrovi sa v poslednej chvíli podarilo uniknúť cez záhradu za mesto. Po zotmení prišiel do mestskej horárne v Harmónii za horárom Jánom Veštíkom, ktorého dvaja synovia boli Štúrovi žiaci. J. Veštík potom previedol Štúra v noci z 28. na 29. mája cez Malé Karpaty do Jablonového na katolícku faru Jána Galbavého. S jeho pomocou sa cez Záhorskú Ves dostal do Rakúska a odtiaľ do Prahy.
Na horárni v Harmónii odhalili 14. októbra 1956 pamätnú tabuľu na pamäť Štúrovho úteku z Modry počas spomienkových podujatí, poriadaných pri storočnici jeho úmrtia. Slávnostnú reč pri odhalení predniesol Ján Petrík.
Oľga Pavúková: Modra Ľudovíta Štúra, Modra (1984?), str. 47
