Karol, brat Ľudovíta Štúra, bol modranským evanjelickým farárom. Na fare žil s manželkou Rosinou, rodenou Emreszovou, a siedmimi ďeťmi. Keď v roku 1851 zomrel, manželka aj s deťmi odišla bývať do domu jej rodičov. Ľudovít Štúr do Modry prišiel bývať po bratovej smrti, aby mohol pomáhať jeho vdove a deťom. Pri nešťastnej poľovačke sa Ľudovít 22. decembra 1855 ťažko zranil a bol nútený sa presťahovať k Rosine do Emreszovského domu, aby ho mal kto ošetrovať. Napriek lekárskemu dohľadu následkom zranenia podľahol a 12. januára 1856 vo večerných hodinách zomrel.
K stému výročiu Štúrovej smrti sa v Emreszovskom dome zriadila Pamätná izba Ľudovíta Štúra, ktorú otvorili pri celoštátnych štúrovských oslavách 14. októbra 1956. Zároveň bola Štúrovi na na priečelí domu odhalená pamätná tabuľa, pred ktorou mal slávnostný príhovor univerzitný profesor Milan Pišút.
Oľga Pavúková: Modra Ľudovíta Štúra, Modra (1984?), str. 43-47
