Slávnostný pohreb Ľ. Štúrovi v Modre 15. januára 1856 pripravil Ján Kalinčiak. Štúrov hrob bol bez pomníka, miesto identifikoval aspoň ker ruže, ktorý na ňom vysadil Vendelín Bohboj Kutlík. Bolo to v roku 1868, keď navštívil Štúrov hrob jeho mladší brat Felix Kutlík, dolnozemský Slovák, ktorý sa podivoval nad neoznačeným hrobom. Myšlienka postaviť Štúrovi náhrobník z verejnej zbierky sa objavila okamžite po jeho smrti, ako je to zjavné z korešpondencie medzi Danielom G. Lichardom a Jozefom M. Hurbanom. Verejne k nej však vyzval až v roku 1859 Pavol Dobšinský, ktorý na myšlienke pracoval trvalejšie a vyzbieral vyše tisíc zlatých. V roku 1863 ich odovzdal do úschovy práve založenej Matice slovenskej. Úcta Modry k Ľ. Štúrovi sa však prebúdzala len pomaly. Až v roku 1872 sa získal súhlas evanjelických zborov z mesta pre označenie hrobu pomníkom. Matica potom zaslala peniaze evanjelickému farárovi Danielovi Minichovi. Náhrobník v podobe obelisku bol zhotovený u bratislavského kamenára Feiglera. Do Modry ho priviezli 25. novembra 1872 a v priebehu troch dní osadili aj s úpravou hrobu. Celá akcia s osadením pomníka však prebehla len stroho bez akýchkoľvek pietnych okázalostí.
Tomáš Kowalski: Tu leží náš Štúr! in: Historika 2/2016, str. 30-33
