Ladislav Novomeský sa narodil v Budapešti. V rokoch 1919-1923 študoval na učiteľskom ústave v Modre. Bol dlhodobým členom komunistickej strany. Počas SNP sa podieľal na založení ilegálnej SNR. Po oslobodení zastával vedúcu pozíciu v Zbore povereníkov. Neskôr sa v komunistickej strane stal obeťou hľadania nepriateľov vo vlastných radoch. Odsúdili ho, ale neskôr aj rehabilitovali. V závere života sa stal predsedom Spolku slovenských spisovateľov. L. Novomeský je oceňovaný ako básnik a novinár, jeho tvorba bola preložená do viacerých jazykov. V medzivojnovom období bol členom literárno-intelektuálnej skupiny DAV, združenej okolo rovnomenného časopisu.
V roku 1984 pedagogickú školu v Modre pomenovali po Ladislavovi Novomeskom. Zároveň bola na školskej budove osadená pamätná tabuľa s upomienkou na Novomeského študentské roky v učiteľskom ústave.
Viera Jančovičová, Karol Erdelský: Pamätné tabule a pamätníky na území Modry, Modra 2008, str. 33
