Karol Štúr (1811-1851), najstarší súrodenec Ľudovíta Štúra, sa narodil v Trenčíne v rodine evanjelického učiteľa. Bol žiakom evanjelického lýcea v Bratislave, teologické vzdelanie získal na berlínskej univerzite. Po krátko trvajúcom poste kaplána vo Vrbovom prijal v roku 1839 pozvanie na rektorské miesto nižšieho evanjelického gymnázia v Modre. Podľa vzoru z bratislavského lýcea založil na gymnáziu Slovenský ústav (1839-1853), ktorého členskú základňu každoročne tvorila približne dvadsiatka študentov. V roku 1846 ho v Modre inštalovali za slovenského evanjelického farára a jeho miesto na škole prevzal Ján Kalinčiak. Do obdobia po porážke maďarskej revolúcie (1849) spadá pôsobenie K. Štúra v mestskej rade Modry. V literatúre sme ale nenašli konkrétnejšie podrobnosti. Do mestskej rady bol vládnym úradom menovaný alebo potvrdený na post dôverníka slovenského národa. Karol Štúr s manželkou Rozinou, rod. Emresz, mal sedem detí. Krátko po narodení posledného zomrel po dlhotrvajúcich zdravotných ťažkostiach začiatkom roka 1851. Pochovali ho na miestnom cintoríne.
V podchode budovy bývalej mestskej radnice osadili Karolovi Štúrovi pamätnú tabuľu, ktorá pripomenula jeho slovenský zástoj v mestskej rade Modry. Podľa literatúry mohla byť odhalená 9. januára 1996 (Oľga Pavúková: Kultúrno-spoločenské pomery, in: Dejiny Modry, Modra 2006, str. 271) alebo 12. januára 2001 (Viera Jančovičová, Karol Erdelský: Pamätné tabule a pamätníky na území Modry, Modra 2008, str. 42).
