Karol Štúr (1811-1851) bol starší Ľudovítov brat. V roku 1939 nastúpil na profesorské miesto v modranskom evanjelickom gymnáziu. V roku 1846 sa stal v Modre evanjelickým farárom. Na faru za ním prišiel 27. mája 1948 Ľudovít Štúr, aby sa tu ukryl pred zatknutím. Keď v roku 1951 Karol predčasne zomrel, prisťahoval sa Ľudovít do Modry, aby pomohol Karolovej vdove a jej deťom. Z titulu svojich funkcií bol Karol v Modre váženou osobnosťou. To sa Ľudovítovi, napriek tomu, že mu už po smrti Ján Kalinčiak vystrojil veľkolepý pohreb, podarilo až pri ďalších generáciách Modranov.
Pamätnú tabuľu, ktorá pripomína účinkovanie Karola Štúra na evanjelickej fare a krátku epizódu zo života Ľudovíta Štúra, ktorý sa na fare ukryl, odhalili 15. januára 1956 na bývalej farskej budove. Bolo to pri stom výročí pohrebu Ľ. Štúra, pamätnú tabuľu venoval miestny evanjelický cirkevný zbor, autorom textu tabule je modranský patriot Pavel Šulla.
Oľga Pavúková: Modra Ľudovíta Štúra, Modra (1984?), str. 43
