Karol Hanzlíček sa narodil vo Svätom Jure v evanjelickej rodine ako nemanželský syn. V Prešporku pracoval ako stolársky tovariš. Stáva agilným funkcionárom v roku 1869 založeného robotníckeho spolku Vorvärts (Napred). Od roku 1879 je redaktorom spolkových robotníckych novín, ktoré boli úradne zakázané a sám bol pre neprípustnú politickú novinársku činnosť dvakrát krátko väznený. Od roku 1890 je predsedom spolku, ale už v roku 1893 odchádza pracovať do Budapešti do Všeobecnej robotníckej nemocenskej a invalidnej pokladnice. S prešporským robotníckym spolkom Vorvärts je v kontakte až do roku 1889. Je autorom spomienok na spolok od založenia až do svojho odchodu, ktoré boli publikované v roku 1899 na pokračovanie a ktoré sú rozhodujúcim prameňom k dejinám spolku od založenia až do Hanzlíčkovho odchodu. Zo spomienok vyplýva, že v roku 1880 už bol ženatý. V literatúre sa neuvádza Hanzlíčkova národnosť, vedel však dokonale nemecky vzhľadom na jeho novinársku činnosť v spolku, v ktorom sa úradovalo z rozhodujúcej časti v nemčine. Jemu adresované zásielky mu uvádzali priezvisko v nemeckej transkripcii, sám sa podpisoval len iniciálmi K, H. Po roku 1899 je ďalší jeho osud neznámy. Niekedy sa v literatúre uvádza ako dátum jeho smrti rok 1932, na pomníku v Bratislave však rok 1935.
Na rodnom dome Karola Hanzlíčka vo Svätom Jure na Prostrednej ulici mu bola v roku 1986 odhalená pamätná tabuľa.
Hanzlíček Karol (10. 1. 1850 - 1932 Budapešť), in: www.tlbhistory.szm.com;
Karol Hanzlíček, Pavel Hapák: Spomienky na začiatky robotníckeho hnutia v Bratislave, Bratislava 1970
