Juraja Fándlyho od desiatich rokov s tromi ďalšími súrodencami vychovávala ovdovelá matka v núdznych podmienkach. Vzdelanie získaval v rôznych kláštorných školách, s podporou ostrihomského arcibiskupa dokončil teologické vzdelanie v Trnave a v roku 1776 bol vysvätený za kňaza. Po kaplánskych miestach v Seredi a Lukáčovciach získal v roku 1770 miesto farára v Naháči. Bol zakladajúcim členom Slovenského učeného tovarišstva, v jeho štruktúrach sa stal po Bernolákovi druhou rozhodujúcou osobnosťou. Podporoval úsilie Jozefa II pri rušení kláštorov a popri pastoračnej činnosti písal edukatívne práce pre domácich hospodárov. Strácajúc zrak odišiel na vlastnú žiadosť po 27 rokoch z naháčskej fary a usadil sa v Častej, kde si vo dvore rodičovského domu postavil vlastný dom.
Pamätnú tabuľu Jurajovi Fándlymu na fare v Naháči odhalili v roku 1937. Budova fary z 18. storočia je od roku 1990 muzeálne prezentovaná ako pamätný dom Juraja Fándlyho.
