Bratranci Alfonz Šilhár (1930-1999) a Štefan Šilhár (1932-2021), rodáci z Cajle, boli v čase násilného zatvorenia kláštorov v roku 1950 saleziánskymi klerikmi. Internovali ich a zaradili do pracovných táborov. Po úteku za hranice boli v roku 1959 vysvätení za kňazov, v dobe politického uvoľnenia v roku 1968 mohli v rodisku odslúžiť primičnú omšu. Alfonz sa stal misionárom a pedagógom v Austrálii, v roku 1992 sa vrátil na Slovensko, pochovaný je v Šaštíne. Štefan v pastoračnej a pedagogickej službe prešiel mnohými krajinami, v závere 80-tych rokov sa stal sprievodcom pútnikov v Ríme. V roku 1993 sa vrátil na Slovensko a viedol saleziánsky teologický inštitút v Žiline. Pochovaný je v saleziánskej hrobke v bratislavskej Vrakuni.
V kostolnom dvore v Cajle osadili Alfonzovi a Štefanovi Šilhárovi spoločnú pamätnú tabuľu. Po omši ju 30. mája 2021 spoločne odhalili pezinský farár Andrej Šottník a saleziánsky kňaz Pavol Seman, požehnal ju miestny rodák a saleziánsky kaz Ľudovít Banovič. Na záver slávnosti preniesli do kostola relikvie Titusa Zemana, ktorý sa v roku 1950 ukrýval práve v rodine Štefana Šilhára. Relikvie uložili pod Titusov reliéf.
Peter Sandtner: Pezinok - Cajla – odhalenie pamätnej tabule, 30. 5. 2021, in: kpvs.sk
