V Bratislave zasadal v priebehu 16. až 19. storočia stavovský Uhorský snem vyše 70 krát. Z toho 6 krát medzi rokmi 1825 - 1848 v budove Uhorskej kráľovskej komory a Primaciálnom paláci. Historicky prelomovým bolo posledné zasadanie v revolučných časoch od novembra 1847 do apríla 1848 za prítomnosti Ľudovíta Štúra, Juraja Palkoviča, poslancov za mestá Zvolen a Skalicu a Štefana Moyzesa za Záhrebskú kapitulu. Na sneme bol pripravený balík tzv. marcových zákonov (maď. aprílových), ktoré vstúpili do platnosti 11. apríla 1848 podpisom panovníka Ferdinanda V. Najdôležitejším z nich bolo zrušenie poddanstva v Uhorsku a ustanovenie uhorského ministerstva s vládnou právomocou. Negatívom snemu bolo, že maďarskí revoluční poslanci odmietli prijať zrovnoprávnenie iných národov v Uhorsku, vrátane slovenského.
Posledný stavovský Uhorský snem v Bratislave zasadal v rokoch 1847-8 v budove Uhorskej kráľovskej komory, postavenej v 50-tych rokoch 18. storočia. Budova (dnes sídlo univerzitnej knižnice) sa už začiatkom 19. storočia stala miestom zasadaní Uhorského snemu. Pripomína ich pamätná tabuľa, ktorú odhalili na jej fasáde 12. mája 2006.
