Srbský jazykovedec Vuk Stefanović Karadžić (Вук Стефановић Караџић) sa narodil na území ovládanom Osmanskou ríšou. Po neúspechu 1. srbského povstania sa presťahoval do Viedne, kde mu v začiatkoch pomohol vládny úradník slovinec Jernej Kopitar. Karadžić pripravil revíziu srbmi používanej cyriliky, zjednodušil ju podľa fonetických zásad, vypustil z nej niektoré grafémy a iné pridal. Prvé jeho gramatické diela vychádzali od roka 1814. Doma sa však jeho jazyková reforma presadzovala ťažko, v Srbsku ju prijali po jeho smrti až v roku 1867. Karadžić zapisoval a literárne prezentoval srbské piesne. V roku 1849 vyšiel jeho spis, v ktorom prezentoval názor, že srbmi nie sú len pravoslávni, ale aj juhoslovania moslimského a rímsko-katolíckeho vierovyznania. Dopisoval si s Pavlom Jozefom Šafárikom, Jánom Kollárom a Martinom Hamuljakom. Jeho veľkým obdivovateľom sa stal Ľudovít Štúr, s Karadžičovým dielom sa zoznámil počas štúdií v Halle. Vuk Stefanović Karadžić zomrel vo Viedni, tam bol aj pochovaný. V roku 1897 jeho ostatky previezli do Belehradu.
Mramorová pamätná tabuľa na nízkom betónovom podstavci bola Vukovi Stefanovićovi Karadžićovi osadená v Bratislave v prieluke domov na Karadžičovej ulici v roku 2001. Ulica získala jeho meno v roku 1921 (najprv ako námestie, neskôr ako cesta). Vplyvom prostredia sa zhoršovala čitateľnosť nápisu na tabuli. Po odbornom vyčistení bola 18. augusta 2021 opätovne odhalená.
