Vladimír Ján Žuffa, rodák z Liptovského Mikuláša, vyštudoval farmáciu a medicínu. Ako vojak bol počas 1. svetovej vojny zranený. V roku 1920 sa presťahoval do Bratislavy, kde si kúpil dom s lekárňou na Štefánikovej ulici. Keď v roku 1927 vznikol Zväz lekárnikov Slovenska, stal sa jeho prvým predsedom. Krátko bol aj riaditeľom kníhtlačiarne v Žiline. Bol na lodi, ktorú v roku 1942 na južnej pologuli v Atlantiku torpédovala nemecká ponorka, cestujúcich zachránila britská cisternová loď. V Londýne pracoval ako zástupca Červeného kríža, zaobstarával zdravotnícky materiál pre povojnové Československo. Po návrate na Slovensko pracoval v lekárenských funkciách. V roku 1952 sa stal obeťou šikanovania komunistickým režimom, ktorý ho aj s rodinou vysťahoval z Bratislavy do Lučenca. Rodinný hrob Žuffovcov je na cintoríne na Kozej bráne v Bratislave.
Vladimírovi Žuffovi v roku 2005 odhalili pamätnú tabuľu s portrétnym medailónom na fasáde domu na Štefánikovej ulici, kde býval do roka 1952.
