Svetozár Hurban Vajanský, syn Jozefa Miloslava Hurbana, dokončil stredné vzdelanie na katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici. Na akadémiách v Bratislave a Budapešti vyštudoval právo, ako koncipient a samostatný advokát pracoval na rôznych miestach. Po návrate z opätovnej vojenskej služby v Bosne sa usadil v Martine a venoval sa novinárskej činnosti. Obnovil vydávanie Slovenských pohľadov, bol redaktorom literárneho časopisu Orol a šéfredaktorom Národných novín. Za kritické články bol uhorskými úradmi trikrát väznený. Svetozár Hurban Vajanský sa stal na prelome 19. a 20. storočia najvýraznejšou osobnosťou slovenského spoločenského a kultúrneho života. V roku 1873 použil literárny pseudonym Vajanský, ktorý sa stal jeho prímením. Popri publicistickej činnosti bol básnikom, prozaikom a literárnym kritikom, prekladateľom z ruskej literatúry, často cestoval po slovanských krajinách.
Svetozárovi Hurbanovi Vajanskému odhalili 8. septembra 1933 pamätnú tabuľu v Bratislave na fasáde budovy na Kapitulskej ulici, kde študoval. Autorom tabule z travertínu s bronzovým portrétom Vajanského je sochár Vojtech Ihriský.
Ivana Weissová: Obrazový archív Svetozára Hurbana Vajanského v zbierkach Archívu literatúry a umenia SNK v Martine, in: Knižnica 5/2008 str. 62