Rodák z Vrábľov Štefan Major pochádzal z maďarskej rodiny, pracoval ako učiteľ. Ako organizátor štrajku poľnohospodárskych robotníkov v roku 1920 vo Vrábľoch prišiel o štátne učiteľské miesto. Zamestnal sa v redakcii bratislavských maďarských revolučných novín Népszava. Za komunistickú stranu bol zvolený do bratislavského mestského zastupiteľstva, aj do československého parlamentu. Ani funkcia poslanca ho neochránila pred opakovanými viacmesačnými väzeniami za poburovanie pri manifestáciách. Po tragickej streľbe do robotníkov v Košútoch bol obvinený z podnietenia vzbury a odsúdený na 16 mesiacov väzenia v Leopoldove, z ktorého sa vrátil v decembri 1932. Pred ďalším väzením utiekol koncom roka 1933 do Sovietskeho zväzu a vrátil sa o tri roky. Po vzniku Slovenského štátu a zákaze komunistickej strany cez Rumunsko opätovne emigroval do Sovietskeho zväzu. Po oslobodení sa vrátil do Bratislavy a stal sa riaditeľom tlačiarenského kombinátu Pravda.
Štefanovi Majorovi v Bratislave na Banskobystrickej ulici 5. novembra 1965 odhalil pamätnú tabuľu s bustou 1. tajomník ÚV KSS Alexander Dubček, ktorý mal pri slávnosti hlavný prejav. Autormi bronzovej tabule boli sochár Vojtech Baďura a architekt Jozef Huntier. Pamätná tabuľa bola v auguste 2014 sňatá a dom bol následne asanovaný.
Pamätnú tabuľu Š. Majorovi odhalili aj na obecnom úrade v rodných Vrábľoch v roku 1989, ale krátko po Nežnej revolúcii ju odstránili.
Jozef Kiss: Štefan Major, Bratislava 1979
