Doba 1. svetovej vojny bola príčinou vzniku revolučných československých dobrovoľníckych vojenských oddielov v Rusku, Srbsku, Francúzsku a neskôr v Taliansku, kde sa v rámci domácich armád zapojili do bojov proti ústredným mocnostiam. Po vojne sa pre nich vžilo označenie československé légie, zastúpenie Slovákov v nich bolo pomerne veľmi chabé. Asi od roka 1917 prevzali ideu založenia Československého štátu a prezentovali sa ako jeho armádna zložka. Ich účasť v boji po boku štátov víťaznej Dohody mohla byť aj najdôležitejším dôvodom, ktorý umožnil vznik Československa.
Légie boli organizované z československých vysťahovalcov a zajatých vojakov rakúsko-uhorskej armády. Osud legionárov v Srbsku bol veľmi tragický, na území Ruska sa po Brest-litovskom mieri dostali do pozície trpeného cudzieho elementu, ktorému bolo umožnené odísť z krajiny len problematickou anabázou cez Sibír. Vladivostok opúšťalo 68 tisíc Čechoslovákov (z toho asi 11 tisíc civilistov) na lodných transportoch od januára 2019 do 2. septembra 2020.
V Československu získali legionári vážené postavenie. Pre podporu svojej komunity založili Banku československých légií. V Bratislave si banka otvorila filiálku v septembri 1921 v budove na rohu Štúrovej a Grösslingovej ulice. Na fasáde spomenutej budovy dala Matica slovenská 11. novembra 2020 osadiť pamätnú tabuľu venovanú slovenským legionárom.

Blízke pamätníky

Kamerové systémy