Samuel Mikovíni sa narodil v rodine evanjelického kňaza. Za jeho rodisko mal označiť Matej Bel Ábelovú, kde otec Samuel Mikovíni st. pôsobil ako farár v rokoch 1693-1704. Ako dátum narodenia mladého Mikovíniho sa všeobecne prijíma neoverený rok 1700, prevzatý zo staršieho spisu. Ale na porovnanie na portáli mek.oszk.hu je uvedený rok 1698. Slovenský biografický slovník (IV. zväzok, 1989) je príčinou rozšírenia alternatívne uvádzaného miesta narodenia v Turíčkach v roku 1686, kedy sa tam jeho otec prisťahoval.
Geodetické vzdelanie nadobudol Mikovíni na nemeckých univerzitách. V roku 1723 sa stal kartografom kniežatstva v Jene. Od roka 1725 bol inžinierom Bratislavskej stolice, venoval sa meliorácii brehov Dunaja a Váhu. V roku 1731 ho požiadal cisár Karol VI., aby bol zhotovením máp uhorských stolíc nápomocný Matejovi Belovi pri zostavovaní rozsiahlej geograficko-historickej encyklopédie Uhorska. Už v bratislavskom období sa venoval úpravám banských tajchov na strednom Slovensku, preto predložil cisárovi ponuku, že by mohol v Banskej Štiavnici popri odbornej banskej činnosti vychovávať odborníkov na banskej škole. Poverenie pre založenie školy obdržal v roku 1735. Po roku 1747 bol povolaný do nových služieb na odvodňovaní Komárna, stavbe budínskeho paláca a revízii fortifikácií na moravsko-slovenských hraniciach v súvislosti s pruskou hrozbou. Zomrel na následky prechladnutia na neznámom mieste pri ceste z Trenčína do Banskej Štiavnice.
Samuelovi Mikovínimu na ľavom nábreží Dunaja v Bratislave odhalili 17. decembra 1970 pomník v podobe polpostavy na pylóne z lámanej žuly. Autorom výtvarnej časti pomníka je sochár František Gibala. Mikovíniho podobizeň s mapou v rukách voľne stvárnil podľa rytiny Sebastiana Zellera, ktorá bola publikovaná v roku 1753 v diele Mateja Bela Compendium Hungariae Geographicum.
Štefan Adamovič: Dejiny evanj. cirkevného sboru turíčskeho, Turíčky 1936, str. 6, 7, 36;
Ján Purgina: Tvorcovia kartografie Slovenska..., Bratislava 1972, str. 23, 24
