Slovenský štát pri svojom vzniku implementoval antisemitskú politiku hitlerovského Nemecka. Dozorom nad deportáciami židov do koncentračných táborov na Slovensku bol poverený nemecký emisár Dieter Wisliceny. Po 1. vlne deportácií zostalo na území Slovenského štátu 19 tisíc židovských obyvateľov. Na Slovensku boli založené pracovné tábory (najväčšie boli v Novákoch, Seredi a Vyhniach, neskôr v Krupine), v ktorých bolo bolo sústredených 2,5 až 3,7 tisícov židov. Od septembra 1940 bola na Slovensku povolená len jedna organizácia zastupujúca židovských obyvateľov; Ústredňa židov. Organizácia musela oficiálne konať v rámcoch protižidovských nariadení štátu, preto jej hlavní funkcionári a ďalšie osobnosti židovskej komunity založili ilegálnu Pracovnú skupinu, aby zabránili deportáciám. Istú záruku pred transportmi videli aj v existencii pracovných táborov. Popri tom sa snažili kontaktovať vplyvné organizácie vo svete a za pomoci úplatkov aj pracovníkov slovenských úradov zodpovedných za transporty. Samotný Wisliceny prijal úplatok 50 tisíc dolárov a Pracovná skupina bola presvedčená, že kontakt s ním sa stal rozhodujúcim faktorom, pre ktorý boli transporty v roku 1942 zastavené. Aféra s úplatným vládnym úradníkom Izidorom Kosom sa stala dôvodom dočasného zatknutia členky Ústredne Gizely Fleischmannovej na začiatku roka 1944. V auguste Slovensko obsadila nemecká armáda, prestali platiť prezidentské a štátne ochranné výnimky, protižidovské nariadenia sa začali uplatňovať nielen nábožensky ale aj etnicky. V septembri zaujal Wisliceniho miesto Alois Brunner, ktorý pripravil rozsiahle zatýkanie členov Ústredne aj Pracovnej skupiny. V noci z 28. na 29. septembra zadržali v Bratislave 1600 židov a cez Sereď ich transportovali do vyhladzovacích táborov.
Na sídle Židovskej náboženskej obce Bratislava je osadená pamätná tabuľa Pracovnej skupiny. Sedem členov tejto ilegálnej organizácie z prostredia židovskej komunity sa od roku 1942 snažilo zastaviť transporty do koncentračných táborov. Činnosť organizácie nakoniec paralyzovalo rozsiahle zatýkanie v septembri a októbri 1944.
- Gizela Fleischmannová je považovaná za vedúcu hlavu Pracovnej skupiny. Mala široké spoločenské kontakty, udržiavala styk s medzinárodnými organizáciami a získavala finančné prostriedky pre činnosť Ústredne ale aj Pracovnej skupiny. Odmietla spolupracovať s A. Brunnerom, zadržali ju a 19. októbra 1944 dopravili do Osvienčimu, kde bola okamžite popravená.
- Tibor Kováč, generálny tajomník Ústredne židov, korumpoval zamestnanca ministerstva vnútra Antona Vašeka, ktorý potom zastavil transport. Od októbra 1944 sa ukrýval, po vojne bol pod dohľadom tajnej polície, v roku 1952 spáchal samovraždu.
- Armin Frieder, rabín, osobne intervenoval u Jozefa Tisu. Na jeseň 1944 bol zatknutý a internovaný v tábore v Seredi, v apríli 1945 sa mu podarilo utiecť, zomrel krátko po vojne.
- Andrej Steiner ako architekt bol vedúcim stavebné oddelenie Ústredne pri budovaní pracovných táborov a viedol väčšinu rokovaní s Wislicenim. V čase SNP bol na území ovládanom povstalcami, neskôr sa ukrýval. V roku 1948 emigroval, od roku 1950 žil v USA.
- Oskar Neumann, aktívny politicky pred aj po vojne, bol od decembra 1943 šéfom Ústredne. Po zatknutí bol odtransportovaný do Terezína. Prežil a v roku 1946 emigroval do Izraela.
- Wilhelm Fürst, bankový manažér, viedol finančné oddelenie Ústredne. V roku 1944 bol aj s manželkou zadržaný, obaja zahynuli v Osvienčime.
- Michael D. Weismandel, rabín, v októbri 1944 aj s rodinou boli zatknutí a zaradení do transportu do Osvienčimu. Z transportu ušiel a ukrýval sa, rodina zahynula v koncentračnom tábore. Po vojne emigroval do USA.
Katarína Mešková-Hradská: Činnosť Ústredne Židov a aktivity Pracovnej skupiny..., in: Židia v Slovenskom národnom povstaní, str. 53-79
