Štátna nemocnica v Bratislave, ktorá mala hlavné pracovisko na Mickiewiczovej ulici, prijala po oslobodzovacích bojoch 4. apríla 1945 do ošetrenia dvesto zranených vojakov Červenej armády. Sovietski vojaci si však krátko po oslobodení Bratislavy zriadili na území mesta niekoľko poľných nemocníc s vlastným personálom na ošetrovanie vojakov. Ich prvým zdravotným útvarom bolo obväzište vo Vojenskej nemocnici na Červenom moste. Zakrátko sa celá nemocnica stala poľnou nemocnicou Červenej armády. Súbežne si zriadili ďalších päť poľných nemocníc plus transfúznu stanicu v nemocnici na Šulekovej ulici. Boli v prevádzke asi 6 až 9 týždňov.
Dňa 3. apríla 1960 boli v Bratislave na všetkých siedmych miestach zdravotných zariadení Červenej armády odhalené pamätné tabule, ktoré pripomenuli ich poslanie krátko po oslobodení. Akademický sochár Ľudovít Goga navrhol tri rovnaké bronzové tabule, ktoré sa osadili v internátnej budove na Ulici 29. augusta, na školskej budove na Palisádach a na školskej budove na Lafranconi (dnes FTVŠ, bola sňatá pri stavebných úpravách).