Pavol Križko po štúdiách na evanjelickom gymnáziu v Banskej Bystrici nastúpil na miesto evanjelického učiteľa v Kremnici. V Kremnici bol v neskoršej dobe ako mestský úradník archivárom, účtovníkom, správcom bane. V súdobých periodikách publikoval radu historických prác, založených na archívnom výskume. Zriadil kremnické vlastivedné múzeum, bol členom početných spolkov a funkcionárom Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Verejnosti prezentoval skalný nápis na Velestúre dokazujúci územnú autochtónnosť slovanského osídlenia. Nápis má v súčasnej dobe početných priaznivcov nepochybujúcich o jeho pravosti, ale zväčša je považovaný za nedôveryhodný a falzum.
Pavlovi Križkovi odhalil 5. júna 1991 minister vnútra SR Ladislav Pittner pamätnú tabuľu na budove štátneho archívu na ulici, ktorá bola pomenovaná po Križkovi v roku 1921. Odhalenia sa zúčastnili popri odbornej a vedeckej verejnosti aj Križkovi príbuzní. Bronzovú pamätnú tabuľu zhotovil sochár Andrej Peter podľa vlastného návrhu.
Peter Kartous: Odhalenie pamätnej tabule Pavlovi Križkovi, in: Slovenská archivistika 2/1991, Bratislava, str. 182, 183
