Životný osud Philippa Aureola Theophrasta Bombasta von Hohenheim, neskôr známeho ako Paracelsus, ovplyvnilo povolanie otca lekára s chemickým vzdelaním. Život prežil v nemecky hovoriacich krajinách, v mladosti podnikol dlhé študijné cesty. Doktorom medicíny sa stal na univerzite v talianskej Ferrare. Lekárstvo tej doby bolo samozrejme ovplyvnené filozofiou, alchýmiou a astrológiou, ktorým sa tiež venoval. Nebál sa ostentatívne odmietnuť vžité ale neúčinné postupy lekárov, aplikoval svoje poznatky z chémie pri príprave liekov a nadobudnuté znalosti aj z viacročnej praxe vojenského chirurga. Prinieslo mu to slávu ale aj odpor lekárskych autorít, kvôli ktorému zanechal profesorské miesto na univerzite v Bazileji. Počas dlhšej cesty v roku 1637 strávil tri týždne v Bratislave, privítali ho a pohostili zástupcovia mesta. Zomrel v Salzburgu, predpokladá sa, že bol zavraždený.
Na podnet mestského archivára Ovídia Fausta bola na pamiatku Paracelsovej návštevy osadená v 30-tych rokoch minulého storočia pamätná tabuľa z bronzu na fasáde Primaciálneho paláca zo strany Uršulínskej ulice. Jej autorom je bratislavský sochár Ludwig Mack. Na tabuli je latinský nápis, že Paracelsus býval na tejto ulici. Faustovým zámerom bolo osadiť tabuľu na dome, o ktorom sa predpokladalo, že v ňom Paracelsa ubytoval mešťan Blasius Beheim, ale majiteľ domu s tým nesúhlasil.
Štefan Holčík: Paracelsus strávil pár dní aj v Bratislave, in: Bratislavské noviny 9/2003, str. 9