Univerzita J. A. Komenského bola v roku 1938 premenovaná na Slovenskú univerzitu. Jej súčasťou bolo päť fakúlt filozofická (FF), právnická (PF), lekárska (LF), prírodovedecká (PvF) a teologická.
Vo vstupnej časti univerzitnej budovy na Šafárikovom námestí bola osadená pamätná tabuľa antifašistom školy, ktorí zahynuli počas 2. svetovej vojny. Nepodarilo sa nám zistiť okolnosti odhalenia tabule, len orientačne uvádzame, že bola osadená pred rokom 1974.
NESKLAMALI V ŤAŽKÝCH ZAHYNULI V KONCENTRAČNOM TÁBORE ZASRTRELENÍ GESTAPOM PADLI V SNP I MŔTVI BUDETE NÁS UČIŤ |
Na tabuli je šesť mien profesorov a jeden zamestnanec, ktorí zomreli v koncentračnom tábore, prípadne ich zastrelilo gestapo. Bližšie okolnosti ich smrti sme v literatúre nenašli. Je možné, že všetci boli českej národnosti a boli po vzniku Slovenského štátu z krajiny vypovedaní. Určite to platí o J. Tvrdom a J. Uhrovi. O osobách J. Florian, M. Křivý, F. Šimer, P. Groh, A. Zima sme v literatúre nič nezistili. Na tabuli sú dvaja absolventi školy (A. Markuš, A. Húsek). Ostatní sú študentmi školy, ktorí zahynuli ako partizáni. Absolventské tituly im boli udelené posmrtne. Nedá sa pochybovať, že v prípade absolventov by mohol byť zoznam na tabuli omnoho väčší, ale ani pomerne veľký menoslov študentov, ktorí zahynuli, nie je konečný a v literatúre sa objavili ďalšie mená Jozef Šurda (PF), A. Rossová (LF), J. Schmidt (LF), František Cibula (LF), Ján Brocko (PF) a osudy Bobáka, Dobiáša, Fifka, Gajdošíka, Milana, Mydlu, Mecha, Mikuláša, Malinu, Zorkovského zostali neznáme.
Alexander Markuš (*1913, absolvent FF), stredoškolský profesor a člen ilegálnej komunistickej strany, počas Slovenského štátu organizoval prvú partizánsku skupinu v Malých Karpatoch. V roku 1942 ho zatkli, zahynul 19. februára 1945 v Melku počas transportu väzňov do koncentračného tábora.
Aleš Húsek (*1915, absolvent LF) z Čiech absolvoval školu v roku 1940 a odišiel do Brna. Už na škole bol študentským ilegálnym funkcionárom v protifašistickom spolku a v odboji pokračoval aj na Morave, v roku 1942 ho zatkli a odsúdili na dlhoročné väzenie. Zahynul v tábore v Oranienburgu 1. apríla 1944.
P. Ďurišin (FF) - v literatúre sme nič nezistili.
Ján Belák (FF) a Pavol Belák (absolvent PF), bratia, boli členmi 2. československej partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. Starší Pavol pôsobil v ilegálnom združení študentov na internáte Lafranconi. Po vypuknutí povstania bol poverený organizačnou prácou v oblasti Brezna, Tisovca a Hnúšte. Ján bol partizánskou spojkou. Zahynuli 23. októbra 1944 pri výbuchu muničného skladu v Slavošovciach.
Ján Medvec (FF) padol pri obrane severného Turca pri Lipovci.
František Salenka (FF) zahynul po delostreleckej resp. mínometnej paľbe.
Vladimír Blahovec (PF) padol v krvavom boji pri Vrútkach v septembri 1944. Bol členom 6. oddielu 1. československej partizánskej brigády J. V. Stalina, ktorému velil vysokoškolák Ľ. Šolc.
B. Malina (PF)- zostal nezvestný.
Juraj Ondko (PF) zahynul v bojoch pri Hrone ako príslušník Nitrianskej partizánskej brigády.
Oto Furdík (PvF) bol členom ilegálnych študentských skupín. V partizánskej brigáde Za slobodu Slovanov bol vo funkcii osvetového dôstojníka. Padol pri Kališti ako člen Jegorovovej partizánskej brigády.
Július Horváth (PvF) bol členom ilegálnej KSS v kremnickom okrese a väznený už pred Povstaním. Koncom augusta 1944 sa stal členom Veličkovej 1. partizánskej brigády M. R. Štefánika. Utvoril sa v nej nový 5. oddiel menom Lacko, v ktorom bol zástupcom veliteľa. Po ťažkom zranení sa ho zmocnilo kremnické gestapo, v ktorého väzení prišiel o život. Jeho pozostatky sa našli po oslobodení v masovom hrobe pri Sklenom.
F. Aksteiner (LF) - zostal nezvestný.
Ivan Bakoss (LF) zahynul po delostreleckej resp. mínometnej paľbe.
Ľudovít Beránek (LF), ktorému sa niekoľkokrát podarilo ujsť zo zajatia, zahynul pri plnení bojovej úlohy, keď ho smrteľne zranila guľka do pľúc.
Ján Kamiač (LF) bol zastrelený Nemcami v marci 1945. Pred popravou si musel sám vykopať hrob.
Eugen Karvaš (LF) padol v krvavom boji pri Vrútkach v septembri 1944. Bol členom 6. oddielu 1. československej partizánskej brigády J. V. Stalina, ktorému velil vysokoškolák Ľ. Šolc.
Pavel Mudroch (*1910, LF) štúdium na škole zanechal a stal sa profesionálnym vojakom. V hodnosti kapitána velil 21. pešiemu práporu povstaleckej 1. československej armády. Zahynul pri Podkriváni 23. októbra 1944, keď jeho pozorovateľňu zasiahla mína.
Ondrej Dolan, Július Bartl: Bratislavská univerzita v rokoch 1938-1945, in: Historica XVII - Sborník FFUK, Bratislava 1966, str. 3-33;
-jub-: I mŕtvi budete nás učiť, in: Naša univerzita - Spravodaj UK..., september 1974, str. 1-2;
Július Bartl: Vysokoškoláci v Slovenskom národnom povstaní, in: SNP v histórii a kultúre Slovenska, Bratislava 1977, str. 87-97;
Ľubica Kázmerová: Študenti Univerzity J. A. Komenského v rokoch 1938-1944 a ich účasť v protifašistickom odboji, in: Zborník Múzea SNP 11, Martin-Banská Bystrica 1986, str. 255-268