Padlým učiteľom a študentom SVŠT v 2. svetovej vojne, Nám. Slobody 50

V Košiciach bola v roku 1937 zriadená technická univerzita. Po Viedenskej arbitráži, keď Košice pripadli Maďarsku, bola škola urýchlene presťahovaná nakrátko do Martina, kde získala názov Slovenská vysoká škola technická (SVŠT). Od júla 1939 škola sídlila v Bratislave, v roku 1991 sa premenovala na Slovenskú technickú univerzitu. Mnohí študenti školy položili životy počas 2. svetovej vojny v ozbrojenom protifašistickom odboji. Škola im 6. apríla 1946 udelila in memoriam absolventské tituly. V tej dobe bolo známych asi 13 obetí zo študentských radov. Časom sa počet objasnených osudov padlých študentov zväčšil. Podľa literatúry medzi nimi bolo aj 10 revolučných bulharských študentov, ktorí zahynuli v partizánskych oddieloch a v koncentračných táboroch. Na pamätnej tabuli vo vstupnej hale Strojníckej fakulty SVŠT popri menách dvoch profesorov je menoslov už 19 študentov. Odhalili ju v roku 1964, jej autorom je sochár Ladislav Snopek.

• Štefan Boďanský (6. 5. 1921 - jún 1945?) musel v dôsledku rasových opatrení opustiť SVŠT v októbri 1940. Počas SNP bojoval ako partizán v oblasti Čierneho Balogu. Po vojne sa 16. mája 1945 sa zapísal do 2. ročníka školy, do ktorého nenastúpil. Zahynul za nevyjasnených okolností. Pravdepodobne v júni sa stal obeťou znepriatelenej osoby - možno z povstaleckého obdobia.
• Charizan Nikolov Charizanov (28. 12. 1915 - 30. 4. 1945) pochádzal z Macedónska. Po zatvorení českých vysokých škôl prestúpil na SVŠT. Zapojil sa do bojov v partizánskej brigáde P. A. Velička, ktorej členovia sa neskôr pripojili k Červenej armáde. Zahynul pri zneškodňovaní míny pri Porube na Morave.
• Enju Enev Ignatov (14. 11. 1915 - 13. 2. 1945) z Bulharska od roku 1941 študoval na SVŠT, kde sa zapojil do ilegálnych štruktúr bulharských študentov. Koncom roka 1944 sa stal členom internacionálneho oddielu (veliteľ J. Mičudík) Nitrianskej partizánskej brigády. V ňom sa utvorila začiatkom roka 1945 samostatná čata bulharských partizánov. Velil jej Stojan Panov Stojanov. V noci z 13.na 14. februára sa partizánske zväzky Alexander Nevský a Nitrianska partizánska brigáda z tyla prebili frontom a prešli Hron. Pri prechode zahynulo možno až 80 členov brigády a aj E. E. Ignatov a S. P. Stojanov.
• František Klein (18. 10. 1920 - 21. 3. 1945) pre židovský pôvod musel v dôsledku rasových nariadení opustiť školu v lete 1940. Od vypuknutia SNP bol v povstaleckých radoch pri Liptovskom Svätom Jáne. Pri obci Lazisko ho 21. marca 1945 postrelili a zajali Nemci a popravili pri Galovanoch.
• Milan Králik (24. 8. 1924 - 13. 9. 1944) študent SVŠT bol v lete 1944 na prázdninovej praxi v továrni v Novákoch. Zapojil sa do bojov SNP v radoch partizánov pri Topoľčanoch. Spolu s vojakmi 1. československej armády mali spomaľovať postup nemeckých vojsk v hornom Turci. Padol 13. septembra 1944 ako veliteľ protitankovej batérie medzi Novákmi a Nitrianskymi Sučanmi.
• František Kubala (26. 7. 1919 - január 1945) bol odsúdený (1943) za protištátnu činnosť na rok väzenia. Po začiatku povstania pracoval pri vydávaní povstaleckých novín, ktoré sa tlačili vo Zvolene. V decembri 1944 ho zadržali gardisti, po mučení bol popravený vo vápenke v Nemeckej.
• Ondrej Kytajovský (26. 11. 1923 - november 1944) sa zúčastnil povstania ako partizán. V novembri 1944 ho v okolí Moštenice zajali fašisti a popravili. Po oslobodení jeho telo našli v masovom hrobe a previezli do rodného Badína.
• Ján Mikuláš (10. 3. 1921 - 2. 2. 1945) sa po vypuknutí povstania stal členom Revolučného národného výboru v rodnom Iľanove (súčasť Liptovského Mikuláša) a následne členom Vysokoškolského strážneho oddielu. Po potlačení SNP bol zásobovačom partizánskych jednotiek v Nízkych Tatrách. Po prezradení koncom januára 1945 ho zaistili aj s niekoľkými spolupracovníkmi a previezli na výsluch do Ružomberka. Dňa 2. februára ich vyviezli za obec Lúčky a popravili. Jeho telo v máji 1945 previezli z masového hrobu do rodiska.
• Mirko Nešpor (28. 9. 1924 - 17. 12. 1944) medzi partizánmi ochorel, pri návrate do domova ho zadržali gardisti, vypočúvali, mučili a popravili v policajnej vyšetrovni v Bratislave na Vlčkovej ulici. M. Nešpor je najznámejšou osobou z radov študentov, ktorí položili svoj život v SNP. Pomenovali po ňom školy, ulice a odhalili mu rad pamätníkov.
• Ľudovít Šolc (15. 10. 1921 - 9. 9. 1944) sa po vypuknutí Povstania stal veliteľom roty v rámci Ozábolovho oddielu 1. československej partizánskej brigády J. V. Stalina. Ľ. Šolc a väčšina členov roty padla v hrdinskom boji 9. septembra v boji brigády pri Priekope a Vrútkach.
• Slavi Račev Valkov zahynul v koncentračnom tábore.
• Angel Cvetkov Vichrovski (19. 11. 1918 - 27. 10. 1944) po nemožnosti prihlásiť sa na univerzitu v Čechách sa zapísal na SVŠT v roku 1941. Počas SNP bojoval v radoch 1. československej partizánskej brigády J. V. Stalina. Keď Nemci 26. októbra 1944 prelomili obranu povstalcov pri Liptovských Revúcach, partizáni boli nútení sa presunúť na základňu na Latiborskej holi. A. C. Vichrovski padol pri presune v pamätnom boji pri Krížnej.
• Ivan Matej Žuffa (14. 3. 1924 - 6. 9. 1944) bol od roku 1942 študentom SVŠT. V dobe Povstania bol partizánskou spojkou v Martine. Padol 6. septembra 1944 pri Dražkovciach.
• Na pamätnej tabuli sú mená dvoch profesorov školy J. Saháneka a J. Mrkosa, o ktorých osude sme v literatúre nič nezistili.
• Z 13. na 14. novembra 1944 zatkli na Slovensku 51 bulharských antifašistov, ktorí skončili v koncentračných táboroch. V nich 12 zahynulo, podľa literatúry malo byť sedem z nich za radov školy. Na pamätnej tabuli padlých študentov SVŠT je ďalších šesť mien, ku ktorým sme nezískali žiadne informácie. Pravdepodobne zahynuli v koncentračných táboroch, či to boli všetci Bulhari nevieme potvrdiť (E. G. Bersinski, D. G. Christov, A. I. Stoilov, A. Tankopišea, V. P. Telbyzov, V. P. Vasilev).

Nevieme z akých formálnych dôvodov sa na tabuli neobjavili nasledujúce dve mená Zdeňka Remtu a Stojana Panova Stojanova.

• Zdeněk Remta (7. 2. 1918 - 12. 12. 1944) z obce Vlachovo Březí po zatvorení českých vysokých škôl 17. novembra 1939 bol zatknutý a deportovaný do internačného tábora v Oranienburgu. Odtiaľ ho poslali ako ťažko chorého domov. Po príchode na Slovensko sa zapísal ako študent SVŠT. Po vypuknutí SNP sa zapojil do odbojového hnutia, bol zajatý a zastrelený fašistami.
• Stojan Panov Stojanov (2. 2. 1920 - 13. 2. 1945) bol v radoch študentov SVŠT, ktorí koncom decembra 1944 odišli k partizánom. Keď sa v rámci Nitrianskej partizánskej brigády vyčlenila samostatná čata bulharských partizánov, stal sa jej veliteľom. Padol v krvavom boji brigády pri pokuse o prechod Hrona v ústrety ČA.

Slovenské národné povstanie a naša škola, 25. 8. 2014, in: stuba.sk