Robotnícky spolok Vorwärts (Napred) po vzore Viedne sa v Bratislave etabloval v roku 1869. Členská základňa spolku sa čoskoro vykryštalizovala z radov drobných remeselníkov a tovarišov, ale členmi mohli byť aj živnostníci, ktorí nemali Robotnícky spolok Vorwärts (Napred) po vzore Viedne sa v Bratislave etabloval v roku 1869. Členská základňa spolku sa čoskoro vykryštalizovala z radov drobných remeselníkov a tovarišov, ale členmi mohli byť aj živnostníci, ktorí nemali viac ako jedného zamestnanca. Prvým riadnym predsedom spolku bol Eduard Nemčík (pôvodom z Opavy, obchodník z chemikáliami, neskôr zo spolku odišiel, aby ho v roku 1890 prijali naspäť, v roku 1893 odchádza do Bosny, kde zomrel v roku 1897). V spolku sa úradovalo v nemeckom a v menšej miere maďarskom jazyku. So slovenčinou sa v ňom stretneme asi až začiatkom 20. storočia. Všetky zasadania boli konané za policajnej asistencie. Spolkové noviny Die Wahrheit (Pravda) a Zeitgeist (Duch času), ktoré vychádzali v rokoch 1879 - 1881 boli zakázané a ich redaktor Karol Hanzlíček bol na krátky čas uväznený. Spolok presadzoval znižovanie pracovného času a zavedenie nedeľného voľna. V rámci spolku existovala Robotnícka nemocenská pokladnica na pomoc práceneschopným a nezamestnaným členom. Od roku 1890 sa K. Hanzlíček stal predsedom spolku, ktorý vzápätí usporiadal prvú prvomájovú manifestáciu robotníkov v Bratislave na Železnej studienke, v roku 1891 ďalšiu na území Ovsišťa, v roku 1892 v sieni mestského pivovaru a ďalší rok na Slamenej búde na Kolibe. Činnosť spolku od založenia až po rok 1893 je známa hlavne z publikovaných spomienok K. Hanzlíčka (1886, 1889). Od konca 19. storočia získal spolok stále sídlo na dnešnom námestí SNP, dovtedy sa zasadnutia konali v prenajatých hostincoch. V roku 1902 až 1918 má sídlo v budove Dunajskej ulici v budove, namiesto ktorej bol postavený v 20-tych rokoch minulého storočia nový robotnícky dom. Organizátorskú úlohu spolku v závere svojej existencie už prevzali odbory a politické strany a jeho činnosť tak čoraz viac korešpondovala s prívlastkom, s ktorým bol spolok založený: robotnícky vzdelávací spolok.
Na pamäť robotníckeho spolku Vorvärts (Napred) odhalili 27. novembra 1970 na fasáde Robotníckeho domu pamätnú tabuľu od sochára Vojtecha Baďuru.
Karol Hanzlíček, Pavel Hapák: Spomienky na začiatky robotníckeho hnutia v Bratislave, Bratislava 1970
