Martin Rázus po ordinovaní za evanjelického kňaza nastúpil v roku 1911na kaplánske miesto v Modre. Prešiel farárskymi postami v Pribyline (od 1913), Moravskom Lieskovom (od 1921) a Brezne (od 1930 do smrti). V čase vojny skladá protivojnovú poéziu, združenú v známej zbierke Z tichých i búrlivých chvíľ. Z poslednej tvorby sú známe jeho romány s autobiografickými črtami Maroško, Maroško študuje. Po vzniku Československa sa stal odporcom čechoslovakizmu, v roku 1923 kandidoval za Slovenskú národnú stranu v župných voľbách. Po zvolení za predsedu strany získava po parlamentných voľbách v roku 1929 miesto poslanca v československom parlamente. V závere života rezignuje na akúkoľvek politickú činnosť. Martin Rázus v mladosti len obtiažne prekonal týfus, kvôli chatrnému zdraviu predčasne zomiera. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici.
Základný kameň pomníka M. Rázusovi bol položený 18. októbra 2012, ale posvätil ho už 16. novembra 2011 evanjelický kňaz Vladimír Ferenčík na službách božích v evanjelickom kostole v bratislavskom Prievoze. Žulový pomník bol odhalený 24. októbra 2013. Autormi pomníka sú výtvarník Martin Dzurek a architekt Daniel Bartoš. V roku 2008 sa stali víťazmi verejnej súťaže na pomník, ktorú vypísal Spolok Martina Rázusa. Pomník tvorí pilier, poskladaný z kameňov v tvare voľne uložených kníh. Je na nich zaznamenaných 11 miest, kde Rázus pôsobil a dopĺňajú ho sklá s gravírovaným portrétom osobnosti, osobnou históriografiou a citátom.
Ján Juráš: Odhalenie pomníka Martina Rázusa, 17. 10. 2013, in: ecav.sk;
Martin Krno: Ako sa rodí pomník, 23. 10. 2013, in: zurnal.pravda.sk
