Mária Terézia sa v roku 1740 stala panovníčkou habsburskej monarchie po smrti otca Karola VI. Otec jej nástup na trón pripravil vizionárskym nariadením Pragmatickej sankcie, ktorá umožnila v monarchii vládnuť aj ženskej línii rodu a neskôr aj výberom manžela Františka I. Lotrinského. Výber sa ukázal byť šťastným v politickej aj rodinnej rovine. Mária Terézia bola za uhorskú kráľovnú korunovaná 25. júna 1741 v Bratislave. Podarilo sa jej uhájiť habsburské dedičstvo predovšetkým proti bavorskému vojvodovi Karolovi Albrechtovi s podporou uhorského vojska a za cenu straty Sliezska aj proti pruskému kráľovi Fridrichovi II. Po smrti manžela vládla so spoluúčasťou syna Jozefa II. Ich modernizačné reformy správy krajiny boli počiatkom úsilia o budúcu politickú centralizáciu monarchie.
V záhrade Grasalkovičovho paláca bola osadená jazdecká socha Márie Terézie. Je to odliatok zrekonštruovanej sochy z Nitry z 2. polovice 18. storočia od neznámeho autora. Socha Márie Terézie z vápenca s čiastočným zlátením tvorila súčasť budovy nitrianskeho veľkoprepoštstva za balustrádou na úrovni strechy. Budova bola počas bombardovania Nitry v 2. svetovej vojne poškodená, socha sa pritom zničila a jej torzo dlho potom ležalo v záhradných priestoroch. Originál zreštauroval do predpokladanej podoby, keďže niektoré súčasti sochy sa nezachovali, sochár Miroslav Černák v roku 1992.
Ingrid Ciulisová, Miroslav Černák: Jazdecké súsošie Márie Terézie z nitrianskeho veľkoprepoštstva, in: Pamiatky a múzeá 1/1993, str. 34-36
