Prvé redaktorské skúsenosti získal Štúr s časopisom Tatranka, ktorý založil profesor Juraj Palkovič v roku 1832. Ich spolupráca skončila v roku 1844 pre Palkovičov odpor k novej Štúrovej slovenčine. Štúr už od roka 1841 pripravoval Slovenské národné noviny. Od roka 1842 podal na Uhorskú miestodržiteľskú radu a ďalšie úrady niekoľko žiadostí o ich povolenie, ktoré panovník Ferdinand V. podpísal 15. januára 1845. Zákonnú kauciu 4 tisíc zlatých za noviny zložil Gašpar Belopotocký. Štúr kanceláriu novín zriadil v prenajatom byte vo Fernolayovom dome na Panenskej ulici. Býval tam spolu so stálymi redaktormi Petrom Kellnerom a Bohušom Nosákom, ktorý mal na starosti literárnu prílohu novín Orol tatranský. Ďalšími spolubývajúcimi a spolupracovníkmi boli Štúrovi súrodenci Janko a Karolína. Noviny vychádzali dvakrát do týždňa, prvé číslo vyšlo 1. augusta 1845. Noviny mali prvé roky asi 400 predplatiteľov, vychádzali v Štúrovej spisovnej slovenčine, príloha Orol tatranský raz týždenne, neskôr v dvojtýždennej periodicite. V revolučných rokoch 1847-8 sa počet predplatiteľov zvýšil na 800, Štúr v tej dobe v novinách uverejňoval svoje poslanecké prejavy zo snemu, ktorý zasadal v Bratislave od 2. novembra 1847 do 11. apríla 1848. Posledné číslo novín vyšlo 9. júna 1948, pretože do platnosti vstúpil nový tlačový zákon, ktorý zdvojnásobil vyššie spomenutú kauciu.
Pamätnú tabuľu na pripomenutie existencie politických novín Ľudovíta Štúra, ktoré vydával v rokoch 1845-48 pod názvom Slovenské národné noviny, dala zhotoviť redakcia novej edície SNN z verejnej zbierky. Odhalili ju predseda Matice slovenskej Jozef Markuš a riaditeľ Kancelárie prezidenta SR Milan Čič 28. októbra 2005 na fasáde domu na Panenskej ulici. Na tomto mieste stával Fernolayov dom, v ktorom bol bolo sídlo redakcie SNN. Mramorovú pamätnú tabuľu zhotovil kamenár Karol Roganský z Krupiny.
Novou pamätnou tabuľou sa nahradila staršia, o ktorej vznik sa tiež zaslúžila redakcia SNN a ktorú na rovnakom mieste odhalili už v auguste 1991. Bola z epoxidu a jej autorkou bola sochárka Ľudmila Cvengrošová.
Na tomto dome však existovala ešte staršia pamätná tabuľa, ktorá tu bola osadená v roku 1969. V obrazovom archíve Slovenskej národnej knižnice Martine existuje čiernobiele foto (z roku 1965 ?) trochu neforemnej pamätnej tabule s plastickým nápisom (viď nižšie) podobného obsahu ako na súčasnej a reliéfnym symbolom Bratislavy - mestskou vežou.
NA TOMTO MIESTE STÁL TZV: |
