Ľudovít Štúr po štúdiách na bratislavskom evanjelickom lýceu zostal na škole vyučovať študentov dejiny slovanských národov a literatúr. Stal sa ideovým vodcom slovenských žiakov. Zorganizoval pamätný výlet študentov na Devín v roku 1836, kde prijali slovanské mená a zaviazali sa pracovať pre slovenský národ. Pripravil kodifikáciu spisovnej slovenčiny, po viacročnom snažení založil Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský. Ako poslanec za mesto Zvolen hájil na Uhorskom sneme mestské práva, národnostné práva Slovákov a zrušenie poddanstva. V revolučnom roku 1848 stál pri založení Slovenskej národnej rady, ktorá viedla septembrovú výpravu protimaďarského Slovenského povstania. Pre ďalšie dve výpravy povstania získaval dobrovoľníkov. Po smrti brata Karola, modranského farára, sa v roku 1851 presťahoval do Modry, aby bol na pomoci jeho osirelej rodine. Zomrel potom, ako sa nešťastne postrelil na poľovačke.
Ľudovít Štúr sa stal veľkou osobnosťou slovenského národa. Žil v dobe, keď sa rozhodovalo o bytí a nebytí národa. Vychoval pre neho generáciu mladých ľudí, ktorí sa stali nositeľmi jeho ideí a zachránili národ pred zánikom.
Pamätnú tabuľu s bustou Ľudovíta Štúra na Panskej ulici dala zhotoviť Slovenská akadémia vied. Odhalili ju predseda SAV Štefan Luby spolu s ministrom kultúry Rudolfom Chmelom 13. júna 2006 na budove Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV. Jej autorom je sochár Alexander Ilečko.
