Károly Kisfaludy pochádzal zo šľachtickej rodiny. Nastúpil do armády, ktorú v roku 1811 opustil a zvolil si život umelca, čím nahneval svojho otca, ktorý ho potom aj vydedil. V umeleckom prostredí maľoval, tvoril rytiny. Často cestoval. V roku 1819 sa mu podarilo presadiť so svojou historickou dramatickou tvorbou. Stal sa aj napriek krátkemu životu významným zjavom maďarskej drámy. Zomrel na tuberkulózu. Už krátko po smrti jeho priatelia založili Kisfaludyho spoločnosť na podporu maďarskej literatúry, ktorá sa hneď stala prestížnou ustanovizňou maďarského národa.
Károly Kisfaludy žil v roku 1817 krátko aj v Bratislave. Býval v dome na Kozej ulici, kde mu v roku 1865 odhalili pamätnú tabuľu na pripomenutie tejto jeho životnej etapy.