Jozef Gregor, známy ako celoživotný tvorca divadelných hier a kratších próz, používal literárne prímenie Tajovský, odvodené od rodnej obce Tajova. Po absolvovaní učiteľského ústavu v Kláštore pod Znievom vystriedal v krátkom čase pozíciu dedinského učiteľa vo viacerých obciach. V roku 1898 odišiel študovať na pražskú obchodnú akadémiu. Tu sa stal členom slovenského spolku Detvan a ovplyvnil ho program slovenského literárno-spoločenského časopisu Hlas. Po akadémii sa postupne zamestnal ako bankový úradník v Trnave, Martine, rumunskom Nadlaku a v Prešove. V roku 1912 prichádza opäť do Martina a stáva sa tajomníkom Slovenskej národnej strany. V čase 1. svetovej vojny ho povolali do armády a poslali na ruský front, prebehol však k Rusom a stal sa dôstojníkom v Rusku sa formujúcich československých vojenských légií. Po návrate ostal žiť v Bratislave, pracoval v legionárskej kancelárii, v roku 1925 odišiel do dôchodku. Bol prívrženec spoločného spolužitia Čechov a Slovákov, sprievodné udalosti spojené so vznikom Slovenského štátu znášal ťažko. Zomrel v Bratislave, pochovaný je v Tajove.
Jozefovi Gregorovi Tajovskému odhalili v Bratislave 20. októbra 1960 pamätnú tabuľu na fasáde domu, kde žil. Autorom tabule z mramoru bol sochár Ladislav Schichman.
Andrej Kostolný: Život Jozefa Gregora Tajovského, in: Literárnohistorický sborník SAVU VIII, Bratislava 1951, str. 80-88
