Janko Jesenský študoval právo v Prešove a Kluži (rum.), advokátsku skúšku zložil v roku 1905 v Budapešti. Advokátsku kanceláriu si zriadil v Bánovciach nad Bebravou. V čase 1. svetovej vojny ho poslali na ruský front, kde prebehol na ruskú stranu. Do vlasti sa vrátil ako legionár. Spolu so vzdelaním to bol dobrý predpoklad pre uplatnenie sa v štátnych službách novovzniknutého Československa. Viedol Gemersko-malohontskú a po reorganizáciách Nitriansku župu. Po zrušení župného usporiadania sa stal viceprezidentom krajinskej vlády na Slovensku. Aj s manželkou žil od roka 1928 v Bratislave, do nájomného bytu na 1. poschodí domu na Somolického ulici sa presťahovali začiatkom 30-tych rokov minulého storočia. Od mlada sa venoval poézii aj próze. Časopisecky publikoval už v predvojnovom období, počas ruského zajatia spolupracoval pri vydávaní slovenského časopisu s Jozefom Gregorom Tajovským. Ruskou anabázou je ovplyvnená zbierka básní Zo zajatia a neskoršia autobiografická próza Cesta k slobode (1932). Od roka 1934 začal časopisecky vychádzať jeho satirický román Demokrati. Po vyhlásení Slovenského štátu vydal protestné verejné vyhlásenie, vzdal sa funkcie predsedu Spolku slovenských spisovateľov a stiahol sa z verejného života. Po oslobodení mu krátko pred smrťou ako prvému Slovákovi udelili titul Národný umelec. Pochovaný bol na cintoríne pri Kozej bráne, o päť rokov preniesli jeho pozostatky na Národný cintorín v Martine.
V byte Jesenských bolo v roku 1948 zriadené literárne múzeum J. Jesenského. Jeho prvou lektorkou bola spisovateľova manželka Anna. Pri adaptácii v roku 1967 v jednej miestnosti múzea zriadili pamätnú izbu manželov Hany Gregorovej a Jozefa Gregora Tajovského, blízkych priateľov Jesenských. V roku 2015 múzeum zatvorili pre nízku návštevnosť a horší stav budovy, ktorej je mesto len spoluvlastníkom. Od tej doby bolo otvorené len príležitostne, jeho správca Mestské múzeum Bratislavy sa ho v poslednej dobe snažil spropagovať cez osobnosť architekta Fridricha Weinwurma, ktorý budovu postavil pre podnikateľa Jakuba Sonnenfelda ako vilu s nájomnými bytmi.
Bronzovú pamätnú tabuľu s portrétnym reliéfom Janka Jesenského odhalili v roku 1960 na Somolického ulici na fasáde domu, v ktorom bolo zriadené Múzeum Janka Jesenského. Jej autorom je sochár Pavel Chrťan.
