Básnik a prozaik Ivan Vazov sa narodil v bulharskom Sopote v rodine obchodníka v čase, keď jeho krajina bola v tureckom područí. Vzdelával sa na bulharských a rumunských školách, v Rumunsku publikoval prvé básne. Pre angažovanosť v národnom zápase za samostatnosť musel opustiť v roku 1886 Bulharsko, odišiel do Odesy (Ukrajina). Vrátil sa v roku 1889. Bulharsko získalo čiastočnú samostatnosť už od roku 1885, definitívnu nezávislosť od Osmanskej ríše vyhlásilo až v roku 1908. V Bulharsku sa I. Vazov stal nakrátko aj ministrom kultúry (1897-1899), protestoval proti bulharskému spojenectvu s Nemeckom počas 1. svetovej vojny.
V Bratislave má I. Vazov bronzovú pamätnú tabuľu na fasáde školy na ulici, ktorá nesie jeho meno. Autorom pamätnej tabule je sochár Emil Venkov. Je signovaná rokom 1977, aj keď E. Venkov uviedol na svojej internetovej stránke ako dátum realizácie rok 1979 a v literatúre je uvedený aj rok 1978.
