Profesor hospodárskeho práva Imrich Karvaš sa v roku 1938 stal ministrom v československých úradníckych vládach Jana Syrového. Po vzniku Slovenského štátu prevzal v marci 1939 vedenie Slovenskej národnej banky. Svojou činnosťou (presunom zásob tovaru a finančného obeživa v roku 1944 na stredné Slovensko) pripravil ekonomické zázemie pre Slovenské národné povstanie. Už 3. septembra 1944 ho zatklo gestapo, prešiel viacerými nemeckými internačnými tábormi a nakoniec ho aj odsúdili na trest smrti. Smrti sa vyhol vďaka šťastným okolnostiam. V novembri 1945 ho československý Národný súd zbavil obvinení z kolaborácie s ľudáckym režimom. Po nástupe komunistov k moci bol odsúdený na dvojročné väzenie, v roku 1953 ho vysťahovali aj s rodinou z Bratislavy a v roku 1958 po falošnom obvinení z velezrady bol odsúdený na trest dlhoročného odňatia slobody. Zachránila ho amnestia v roku 1960, v roku 1969 bol rehabilitovaný.
V rokoch 2023-24 NBS vyhlásila výtvarnú súťaž na sochu Imricha Karvaša pred svojím sídlom. V súťaži bolo posúdených 16 výtvarných návrhov, najlepšie boli finančne odmenené. Vyhlasovateľ súťaže sa však rozhodol nezrealizovať žiadny z nich. Pravdepodobne mal záujem o klasickejšie poňatie sochy.
Pred budovou 26. júna 2025 odhalili žulovú sochu Imrich Karvaša v nadživotnej veľkosti jeho syn Ivan Karvaš a guvernér NBS Peter Kažimír. Autorom diela vysokého 5 metrov a ťažkého 13 ton bol sochár Štefan Papčo. Bloky lipnickej žuly z Čiech opracovával 16 mesiacov technikou starých majstrov, vrtákmi a klinmi.
Jakub Lipták: Socha Imricha Karvaša - počin..., 26.6.2025, in: postoj.sk;
Výtvarný návrh sochy Imricha Karvaša v exteriéri budovy NBS, in: nbs.sk
