Z iniciatívy mešťanostu Heinricha Justiho Prešporok kúpil areál na mieste dnešného Horského parku. Tento priestor potom upravili a podľa projektu Antona Sendleina v ňom vybudovali chodníčky. Počas Justiho úradu sa Prešporok modernizoval v mnohých oblastiach. Keď poslanci nakoniec ale zamietli jeho plán veľkolepejšej obnovy mesta, odišiel sklamaný do dôchodku. Justiho význam pre mesto potom ocenili ďalšie generácie, ale až po jeho smrti, keď sa jeho návrhy aj tak postupne zavádzali do života.
Bratislavský okrášľovací spolok dal H. Justimu v roku 1908 v ústrednej časti Horského parku postaviť pomník v podobe umelého brala z lomových skál. Bralo nieslo veľkú bronzovú tabuľu s Justiho portrétnym reliéfom. Jej autorom bol sochár Alojz Rigele. Kamenárske práce boli dielom kamenára Mahra. Pod bralom bol veľký kus skaly s vytesaným bratislavským znakom, tromi vežami nad opevnenou bránou. Nezachoval sa. Na ďalší rok priestor pred pomníkom vyrovnali do podoby vyhliadkovej terasy. Stenu terasy spevnili kamenným múrom. Jeho súčasťou bola aj pamätná tabuľa s krátkou históriou Horského parku v maďarskom jazyku. Ale sa nezachovala. Nezachovala sa ani lavička, Justimu venovaná, pri vchode do Horského parku.
Pomerne často sa v literatúre k Justiho pomníku objavuje rok odhalenia 1909, ale je to možno len doba, keď pomník už stál a kedy dobudovali k nemu vyhliadkovú terasu s pamätnou tabuľou (odhalenie pomníka 13. máj 1908 ?; odhalenie - osadenie pamätnej tabule 15. marec 1909 ?). Navyše k nezachovalej Justiho lavičke, zvečnenej na dobovej fotografii, existuje názor, že je to v skutočnosti Sóltzova lavička, o ktorej píšeme v kapitole Rudolf von Sóltz.
Použitá literatúra:
Július Cmorej: Bratislava - Svedectvo historických pohľadníc, Bratislava 2004, str. 195;
Martin Győrik: Bratislavský okrášľovací spolok 1868-1918, Bratislava 2012, str. 168;
Ján Vyhnánek: Heinrich Justi - najlepší mešťanosta Bratislavy, 9. 10. 2016, in: bratislavskerozky.sk
