9-ročný klavírny talent Franz Liszt predviedol svoje umenie 26. novembra 1820 v sídle grófa Michala Esterházyho na Ventúrskej ulici. Prítomných hostí z radov aristokracie zaujal natoľko, že sa rozhodli ho finančne podporiť vo vzdelávaní, aby sa chlapcovo hudobné nadanie prehlbovalo. Liszt už ako známy skladateľ navštevoval Bratislavu sporadicky, ale od počiatku 70-tych rokov 19. storočia sa v meste obdiv k hudobníkovi znásobil. V Bratislave sa stal najuznávanejším skladateľom, kontakt s ním sprostredkovával hlavne archivár Ján Batka, ktorý sa v hudbe dobre orientoval a bol znalcom Lisztovej skladateľskej tvorby. Jeden z vrcholov Lisztových vystúpení v Bratislave predstavovala prezentácia jeho Korunovačnej omše v roku 1884 pod jeho dohľadom. Do interpretačného orchestra Omše Bratislava vtedy pozvala najznámejších dirigentov a hudobníkov z Európy.
Pri stom výročí narodenia v roku 1911 pri Dóme sv. Martina na Rudnayovom námestí odhalili Lisztove poprsie, ktorého autorom je výtvarník Viktor Tilgner. Liszt stál Tilgnerovi modelom na Batkov podnet už v roku 1884. Na pomníku je bronzový odliatok poprsia z roku 1911, ktorý venoval z vlastných prostriedkov Ján Batka. Priestor pred pomníkom je ohradený secesnou kovanou mrežou s motívom notovej osnovy.
Bustu Liszta v Bratislave osadili aj na priečelí Mestského divadla (dnes Opera SND), ktoré slávnostne otvorili 22. septembra 1886 krátko po Lisztovej smrti. Jej autorom je Wilhem Marhenke. Poškodený originál je v depozite mestskej galérie a na priečelí budovy je jej kópia. Na fasáde budovy na Ventúrskej ulici má pamätnú tabuľu venovanú jeho koncertu roku 1820 a v záhrade knižnice je od roku 1963 osadená jeho socha v bronzovom prevedení od sochára Jána Kulicha.
Alexandra Tauberová: Johann Nepomuk Hummel a Franz Liszt v svetle pamiatok, in: Pamiatky a múzeá 2/1997, str. 35
