Známy spisovateľ proletárskej epochy Fraňo Kráľ sa narodil v USA rodine slovenského vysťahovalca. Ako dvojročný sa s matkou vrátil na Slovensko. Ťažké detstvo, prekonaný týfus a tuberkulóza sa podpísali na jeho zdraví, zomrel v pomerne skorom veku. Pedagogické vzdelanie získal na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Po krátkych pôsobeniach na malých dedinských školách bol v roku 1931 preložený do Bratislavy na školu na Gorazdovej ulici. Než si v Bratislave získal vlastné bývanie, žil v rodine J. G. Tajovského, ktorá ho prichýlila na jeden rok. Pôsobil v rámci umelecko-literárnej skupiny DAV. Vlastnými zážitkami bola ovplyvnená jeho básnická a prozaická tvorba, za ktorú ho v roku 1953 ocenili titulom Národný umelec. Bol členom komunistickej strany už od roku 1921. Počas Slovenského štátu sa v jeho dome utvorilo ilegálne ústredné vedenie KSS. Po roku 1948 sa stal poslancom SNR.
Na priečelí domu v Bratislave na Tajovského ulici, kde býval, odhalili Fraňovi Kráľovi 11. januára 1960 pamätnú tabuľu z bieleho mramoru. Jej autorom bol akademický sochár Ladislav Šichman.
Pomník F. Kráľa nájdeme aj v bratislavskej Dúbravke. Je pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí, kde mu v apríli 1965 odhalili náhrobný kameň. Jeho autorom bol sochár Alexander Vika.
