Flóris Rómer (občianskym menom František Serafín) sa narodil v Bratislave, jeho rodnou rečou bola nemčina. V rokoch 1830 až 1874 bol členom rehole benediktínov. Prijal rehoľné meno Florián, ktoré používal v maďarskej transkripcii. Po štúdiu teológie v Pannonhalme ho v roku 1838 vysvätili za kňaza. Spočiatku vyučoval na benediktínskom gymnáziu v Győri, v roku 1845 nastúpil na miesto profesora Kráľovskej akadémie v Bratislave. So študentami založil v dnešnom Sade Janka Kráľa botanickú záhradu. V roku 1848 vstúpil do radov dobrovoľníckych povstalcov na strane maďarskej revolúcie. Po porážke povstania pobudol vo väzení, z ktorého ho prepustili v roku 1854. Pri ďalšom návrate do života mu pomohol jeho bývalý žiak arcivojvoda Jozef Karol Ľudovít Habsburský, ktorý mu zabezpečil miesto vychovávateľa. Stal sa členom Prírodovedného spolku v Bratislave a koncom nasledujúceho roka 1857 opätovne nastupuje na profesorský post gymnázia v Győri. Prírodovedný kabinet gymnázia, v ktorom sa staral o rozsiahlu zbierku starožitností, prebudoval na mestské múzeum. Stáva sa členom Maďarskej akadémie vied a v roku 1862 sa presťahoval do Pešti. Tu bol riaditeľom Katolíckeho hlavného gymnázia a pracoval ako kustód Maďarského národného múzea, venoval sa predovšetkým archeológii. V roku 1877 bol menovaný kanonikom v sedmohradskom Oradeu, kde dožil zvyšok života.
V roku 1896 začala Národná spoločnosť pre archeológiu a antropológiu zbierku na Rómerov pomník v Bratislave. Františkánske námestie ako miesto pre pomník definitívne určili v roku 1902 za prítomnosti Tivadara Ortvaya. Podľa jeho zmienky v roku 1905 bola Rómerova busta objednaná spomenutou spoločnosťou a prispelo na ňu aj mesto sumou 2000 korún (Tivadar Ortvay: Ulice a námestia Bratislavy - Staré mesto, Bratislava 2020, str. 132). Pomník s bronzovou bustou od sochára Alojza Stróbla bol napokon odhalený až 25. augusta 1907. V roku 1998 pomník premiestnili na nádvorie Starej radnice.
Rómer Flóris szobra, 30. 11. 2015, in: emlekhelyek.csemadok.sk
